Komentář: Obľúbená z Hp

musím povedať, že by som asi nevedela vybrať, ktorú z nich mám najradšej... milujem totiž všetky rovnako, lebo každá mala pre mňa nejaké to čaro
jednotka bola proste najlepšia v tom, že to človek objavoval po prvý krát... čarodejníkov... rokfort... zázračné tvory... rýchlik ... fakulty, hodiny, ušitelia, večere a obedy, metlobal........ a proste všetko... do toho nové priateľstvo troch hlavných hrdinov... prvé žartíky mojich obľúbených postáv Freda a Georgea

Druhá kniha bola tajuplná... prvý krát sme sa niečo bližšie a tajuplnejšie dozvedeli o Voldemortovi (niektorý si povedia, že veď aj v jednotke bol.. ale to sme sa tak akurát dozvedeli, že bol zlý a zabil Harryho rodičov a ešte že chcel znova ožiť v tele) .... jeho minulosť, zmýšľanie, moc a jeho podriadení... to čo chcel dokázať, kým vlastne bol (potomok Slizolina) a samozrejme v tejto knihe aj nezabudnuteľný Lockhart... či ako sa to písal ktorého všetky ženy milovali a on bol pri tom len posera

tretia kniha - podľa mňa najvtipnejšia, aj keď sa jednalo v podstate o dosť smutnú vec ohľadne Siriusa... ale tie doťahovačky medzi Ronom a Hermionou a ich zvieratkami... záškodnícka mapa a zasa Fred a George... a potom tá minulosť Siriusa a to ako utiekol...

štvrtá kniha - nové školy, turnaj .... napätie ako nikdy... divný Moody a ešte divnejší Karkarov.. Hagridova láska DRAKY a llabyrint... a podmorské živočíchy... no a na konci oživenie Voldyho... a takto by som mohla rozprávať donekonečna o každej knihe... ale keď vidím, ako som sa rozkecela a to som bola len na štvrtej, tak somis povedala dosť! Určite pochopili, čo si tým myslela

PS: už len dodám, že ja som revala na knihami ako tur... prvý krát, keď zomrel Sirius... tu pasáž som čítala 5 krát za sebou a nechcela uveriť, že sa to vážne stalo... skoro akoby ma bodla dýkou do chrbta. Pri smrti Dumbyho... som knihu hodila cez celú izbu a pol hodinu zazerala a plakala, kým som sa rozhodla ju čítať ďalej. A o sedmičke ani nehovorím... oplakala som Dobbyho, Tonksovú, Moodyho, Remusa ale taký plač aký som spustila, keď mi zabila Fredíka, tak tak som nad knihou plakala len dva krát v živote... ned Fredom a keď som čítala Zlodejku Kníh a teraz už vážne končím.