koniec, ale nie tak celkom-deň piaty

Tak, dneska bola posledná skúška, ústna.

Ráno sa budím s dojmom, že som urobila písomnú, preto sa hneď vrhem do učenia. A mala som pravdu, urobila som písomnú. Tri si nechal v triede na ústnu a osttaných poslal von, opakovať si. tak som sa so spolužiačkou skúšala a vedela som. S pocitom, že toto dám ak si nevytiahnem 3 veci ktoré neviem. A to boli:bary, likéry a skupiny miešaných nápojov. Akože vedela som ich vymenovať, ale nie charakterizovať. No a išla som v treťom kole. Vytiahnem si otázku ako prvá a tam stojí: 13. A. Bary, chrakteristika a druhy, B. Likéry a druhy C. Negroni....Áno, opäť sa na mne prejavil ten debilný zákon schválnosti, fakt len sprostý majú šťastie. Samozrejme som nevedela ani na jedno odpoveadť, ale nie čo som mu tam vypotila a on sa ma našťastie pýtal na destiláty ako vodka, gin a cognac a to som tiež niečo vypotila, ale povedal mi: ,,Janka sa potrebuje viac učiť." a ja som hneď vedela, že sa s ním vidím v januáry. Nebolo to také strašné, lebo hneď ako som si vytiahla tú otázku, verdela som, že to proste nepôjde, ale aj tak som chcela skúsiť bojovať. mala som slzy na krajíčku, no nejak som cih prekonala a brala to s úsmevom. Vedela som, že sa to aspoň lepšie naučím, tak aby som zo seba mohla mať dobrý pocit. A už sme odchádzali, keď mi spolužiačka(ktorá mala tiež opakovať, ale len receptúry) volá, že nás ide skúšať hneď ako doskúša druhú skupinu, že sa mám ísť učiť. Tak som šla a drvila sa likéry, destiláty, bary a receptúry. S blbým pocitom som tam išla s tou spolužiačku a ešte jedným spolužiakom, čo bol na tom rovnako ako ona. Spolužiačka vysypala receptúry a spolužiak nevedel ani jednu. Prišla som na rad ja. Prvá otázka Gin. Poviem mu šetko na čo si spomeniem. Druhá výroba Champagne. Poviem mu aj to čo som predtým zabudla povedať. To tam ale bola už aj Ciesarová a rozprávala sa sním. A už keď som počula ako to hodnotia, že takú zlú skupinu ešte nezažili, bolo mi jasné na čom som a tak ma to vyviedlo z miery, že už som ani nevedela ďalej nič povedať. Poslal nás preč a ja som sa s nervami na samú seba hodila na lavičku a tentoraz som slzy už nezadržala. No a potom som si sadla k spolužiačke na schody, ktorá na tom bola celkom tak isto ako ja. Všetko sa učila, keď sme sa skúšali navzájom všetko vedela,ale skúšku nedala. jej krátka otázka, či som ubobila, spôsobila presne to čomu som sa snažila vyhnúť. Rozrevala som sa totálne. Bolo mi ajsné, že keď začnem, tak nepôjde len tak ľahko prestať a mala som pravdu. Našťastie máme v triede pár tolerantých ľudí čo to pochopilo. Spolužiačka ma objala a nechala nech sa na nej vyplačem ako ona predtým na mne a potom sme si poplakali spolu. Jedna sa nás snažila aspoň trochu rozveseliť a celkom jej to aj šlo. Ale aj tak, veľmi ma to štve, pretože viem, že to viem.

Takže ďakujem všetkým, čo mi držali alce, aj tým čo nedržali, opravnú skúšku mám 31. augusta, spolu s ďalšími 10 spolužiakmi a tú už musím dať, verím v to :)

P.S. už som sa pustila do písania, len asi pár dní potrvá kým sa do toho celkom dostanem po takej dlhej pauze, ale nebojte, už dnes som napísala kúsok smutného kapitána špeciál :D