Zo života hoteláka 3

Napsal Dear_J-ane (») 15. 3. 2014 v kategorii My life ^^, přečteno: 699×

Tak, mám po praktických maturitách a prinášam zhrnutie ^^ Btw, článok som nepridala hneď, keďže známky nám nepovedali známky v ten deň...

Pamätáte, ako som vám hovorila, že sme druhej skupine pomáhali? No, tak oni sa na nás doslova VYSRALI! V kuchyni... V hoteli nemôžem povedať, že by nám nepomohli, hoci debilné reči si neodpustili, vraj ,,Oni minulý týždeň nič nerobili" alebo ,,Dali mi nastrieť stôl, šak to si majú robiť sami!" a bla bla bla, královnám padali koruny, lebo boli pod dohľadom, tak museli robiť. Teda, chalanom to sammozrejme prešlo.... V kuchyni to vyzeralo asi tak, že dve paničky si ráno drzo prišli za triednou, vraj ,,Pôjdeme na čaj a keď budete potrebovať, tak nám zavolajte." O dve hodiny sa paničky vrátili, jedna premiešala kuracie prsia, polku z toho malého množstva zožrala a šla preč. My sme si u nich nič nedovoli vziať, maximálne sme niečo skúšali, keď sa to dochucovalo. Ďlašie dve celý deň presedeli na zadku na wifi, hrali sa a rehotali. Ešte že my sme jednej z nich minulý týždeň urobili celú nátierku.... Naše baby si museli riad umývať sami, ale to triednu samozrejme nesralo... Nevadí, ponadávali sme si a povedali, že šak v pondelok nie je aj tak roboty, že uvidíme v utorok.
No, ano... Naivné kravy sme boli. Dve paničky sa dvakrát vybrali na nákup. Samozrejme, tie suroviny v kuchyni hneď potrebovali, ale kdeže, z oboch sa vrátili po vyše hodiny, lebo šak káva je prednejšia! Tentoraz však aspoň riad umývali a pomohli im aj nátierky dávať na pečivo.
My v hoteli sme zatiaľ dorábali posledné úpravy obrusov a výzdoby, chystali si veci, čo nám nosili z kuchyne... A jasne, prešli sme si aj skúškami zo zručností. Robili sme tranžírovanie kuraťa (porciovanie). Ale len tri z nás, ostatní boli oslobodení. Mňa prehovorili, aby som išla prvá. Súhlasila som pod podmienkou, že mi nachystajú stôl, lebo ja neviem ako. No, úprimne nebola som so sebou spokojná a stále nie som, zvládla som to chválitebne. Takže vďaka kuriatku bola moja výsledná známka 2. A vlastne aj tých ďalších dvoch spolužiačiek.
S príchodom poobednej zmeny z druhej skupiny sa vlastne začala celá akcia. Nastúpili sme sa pred rodičov, vypočuli si riaditeľa a potom sme len čakali, kým skončia prednášky a začnú sa ochutnávky. Rodičia boli spokojní, všetkým ponúkané jedlá chutili, celé to dopadlo veľmi dobre :)

No, ale odhliadnúc od tohto, bol ten deň úplna katastrofa :D Nechajte ma to tu zhrnúť xDDD
Takže začalo to ráno, keď som prišla na to, že som si zabudla doma kartu na autobus.
Do hotela som prišla neskôr, ako som mala, takže profesorka sa na mňa vrhla, že o 8 som tam už mala byť prezlečená do čašníckeho, nepomohlo mi ani vysvetľovanie, že som bola v škole pre kanvicu a lepidlo. Ako som si v tej rýchlosti dávala menovku, podarilo sa mi ju zlomiť... Nejakým zázrakom však držala, tak som to nechala tak. Ten boj s kuraťom som už spomínala :D
Potom bolo chvíľu všetko ok, ale ako akcia začala a ja som odnášala špinavé poháre, ostala mi kľučka od dverí v ruke. So smiechom som ju podala spolužiakovi za sebou, nech ju tam vrazí späť :D
A to by nebolo ono, keby sa to nepokazilo ešte viac! :D Nejak sa nám totiž podarilo vyhodiť elektrinu v polke hotela xDDD Ale doslova len v polke, v kongresovej sále, v ktorej sme to mali, na jednej strane fungovala a na druhej nie. Samozrejme nefungovala na tej potrebnej :D A tak to bolo v celom hoteli... A ako inak, nikto nevedel prečo :D
Keď sme už všetko po skončení upratali, prišiel pre ma a ešte ve baby môj tato. Už sme boli kúsok pred Považskou, keď sa zrazu ozvala nejaká rana. Ja som sa začala obzerať, či nám do okna vletel kameň alebo čo, no potom som pozrela na tata a jeho výraz ,,no do riti" hovoril za všetko. Začal v panike šliapať na plynový pedál a naraz ,,prasklo mi plynové lanko". Auto začalo spomalovať a nejak sa nám podarilo dostať na také dobré miesto na zaparkovanie. (kúsok šťastia v tom otrasnom dni :D) Najskôr boli pokusy o opravenie, ale neúspšné, tak sa vytiahli telefóny a začalo sa zháňať, kto by nás odtiahol. Lenže nikto nedvíhal, ani nevolal späť. Tak som zavolala ja kamarátovi, ktorý bol taký milý, že prišiel. Už sme bolitak zúfalí a unavení, že sme si z toho len srandu robili a bolo to ešte lepšie, keď kamarát prišiel a uvedomili sme si, že Felícia bude ťahať Audi :D :D
A keď som sa už konečne dostala domov, našla som si email, že moja objednávka šošoviek, ktorá mala prísť pred týždňom, bola stornovaná. Pritom ja som nič nerušila :D
Naozaj, po celom tomto dni, kedy som sa dosť nasmiala, som si povedala, že som naozaj vďačná, že deň má len 24 hodín a radšej som sa ponáhľala do postele, aby sa už nič nestalo :D

Pridávam vám aj fotky ^^

Ceny za kvíz

Prosím pekne, takto dopadla stena po našej výzdobe :D Dvakrát sme to tam lepili, lebo profesorka prišla, že je to nakrivo, ešte raz :D Tak už to tam naozaj držalo len silou vôle a nechápem akým zázrakom nám to nedali vymalovať xD