Zo života hoteláka 1

Neviem, prečo ma napadlo zrovna toto, možno mi začína dochádzať, že o pár mesiacov už naozaj končím, ale mám neuveriteľnú chuť písať niečo takéto... Je viac ako možné, že prinesiem aj staršie príhody, ale nateraz prinášam tú aktuálnu situáciu ^^

Takže dnes a zajtra (3. a 4.3. 2014) má jedna polovica našej triedy praktické maturity s témou Fašiangy. Nie, druhá skupina nemá voľno, musíme im pomáhať. Takže ako to dnes prebiehalo? Asi tak, že ráno tam pobehovalo viac pomocníkov, ako maturujúcich :D Ale šak V.AH, zvykli sme si :D Kým polovica v hoteli, kde sa skúšky konajú, sa potila a nadávala, my v škole v kuchyni sme si sedeli na ritiach a čakali, kým niekto prinesie nákup. 
Ale keďže som taká dobrá duša, šla som so spolužiačkou k nej pre nejaké veci, potom do kvetinárstva pre výzdobu, zaniesť to do hotela a keď som sa vrátila, v kuchyni sa ešte nič nedialo. Takže som si ani nesadla a rovno som šla so šéfkuchárkou z našej skupiny kúpiť kuchárske čiapky. Po tomto návrate sa už aj niečo začalo diať :D Na 5 minút zavládol chaos, lebo roboty málo a ľudí veľa a predsa tam nemôžeme len tak postávať. 
Skončilo to tak, že sme spolužiačke vzali recept na Oškvarkovú pomazánku a pustili sa tri do jej prípravy. Že ideme pomlieť oškvarky. Najskôr sme tri+ jedna profka maturovali, ako upevniť mlynček, aby sa nehýbal, lebo šak školské vybavenie :D A skončilo to asi tak, že jedna sypala do mlynčeka oškvarky, ja som ich mlela a tretia držala mlynček a pobavili sme osadenstvo kuchyne :D Potom sa šikovná Hime podujala, že mlynček aj umyje. Akurát som nedomyslela moju ,,lásku" k tomuto ,,chutnému pokrmu". Takže keď som sa s tým dotrápila (nebola Jar -.-), privoňala som k svojim rukám a okamžite som bežala na wecko so zhnuseným krikom: ,,Fuuuj, oškvarky" pričom som mohla vyzerať asi ako postihnutá sliepka, čo som nimi pred sebou tak mávala :D Ako inak, po mojom návrate to neostalo bez odozvy, ešte pol hodinu som o tom počúvala :D 
Radšej som sa teda so spolužiačkoou vybrala do bufetu. Ako si tam tak stojíme, príde riaditeľ, že ,,Ako dievčence?" Pozrel na mňa: (ja len v tielku a legínkach, áno, po tom behaní mi bolo teplo :D) ,,A tebe nie je zima?" Ja som len pokrútila hlavou, že nie je a vrátili sme sa do kuchyne, kde sme to samozrejme hneď museli zreferovať zvyšku. Spolužiačka na mňa zazrela, vraj: ,,Ako kvôli tebe vypne kúrenie, tak ťa zabijem." Tak som si len potichúčky obliekla plášť a šla umyť riady. 
Potom sme sa celý deň po kuchyni len tak poflakovali. Zajtra už je tá oficiálna časť. Naša skupina je rozdelená do dvoch zmien, Jedna od rána do 2. a ďalšia od druhej do večera. Naozaj to druhej skupine nezávidím, majú nie len ťažšiu tému ako my, ale majú aj omnoho viac hostí a navyše, niekto bol tak láskou nabití, že sa prekecol o dátume maturít, čiže okrem komisie im príde aj inšepkcia. Takže všetko musí byť dokonalé -.- A už nemajú žiadne peniaze.... Je to o nervy, zajtra tam zrejme bude blázinec, keďže všetko si dnes urobiť nemohli.... Ale dnes sme sa aspoň vrátili do čias spred dvoch rokov, kedy sme mávali varenie a bol tam úplny pokoj, nechápal nikto, kto do kuchynky vošiel :D 

A o týždeň to čaká zase nás. Ale naša Zdravá výživa vôbec nebude taká zlá, akurát nemám ani potuchy, čo budem okrem postávania pri bufetových stoloch robiť :D