Veľmi ťažko sa mi sem momentálne píše...Sama neviem, čo vám chcem povedať... Asi sa najskôr ospravedlniť, že to tu zase umrelo.
To viete, práca, práca a práca. Povedať, že domov sa chodím len vyspať je si najvystížnejšie :D A keď už mám voľno, len sem nakuknem, no vidím všade nuly, tak len zavriem a idem radšej k drámam. Nie že by ma nápady na poviedky opustili (och, kiežby, občas mi nedajú spávať :D) len akosi mi chýba motivácia a občas chuť. Ale k téme poviedky sa vyjadrím v samostatnom článku :)
Čo ma teda po dlhom čase donútilo sa sem vrátiť? Hneď niekoľko vecí a začalo to nečakane na Facebooku :D Poznáme tie pripomienky o vašich "spomienkach" spred xx rokov. A nedávno mi vyhodilo túto fotku spred dvoch rokov.
To bol môj vrchol, krásne časy, dávno zabudnuté :D
Ďalším dôvodom je Ari občas otravujúca s novou časťou Smutného kapitána. Well, pokiaľ ide o SK, neviem, či ho vôbec niekedy dokončím. Ako som spomínala dávno, táto tématika ma akosi prestala baviť a vážne, ako sa vrátiť k niečomu, čo mám viac ako dva roky von z hlavy? No uvidíme...
Dôvod číslo 3: som PN a NUDÍM SA! Vlastne dnes je to prvý deň (od nedele), kedy som schopná normálne fungovať, takže to trošku využívam nakoľko cez víkend už budem zase v práci. Nidky by som neverila, že budem schopná prespať toľko, koľko som prespala, no akože utorok bol úplna čerešnička na torte, keď som celkovo prespala 15 hodín... Nevyjadrujem sa :D A namusíte sa o mňa báť, po sérií vyšetrení sa došlo k záveru, že to nie je nič vážne a skončila som nakoniec len pri jedných antibiotikách.
A na záver, chcem tu urobiť trošku poriadok, pretože mám niečo naplánované, no o tom až keď (ak) sa to podarí :)
Myslím, že to by na správu o momentálnej situácii stačilo, idem pozbierať prádlo a pustiť sa do toho čláku o poviedkach :)