Hmm, ako začať...Neviem, či sem ešte niekto vôbec chodí a má zmysel písať tento článok, ale pre umlčanie môjho svedomia, že som vás bez slova nechala tak- dôvod, prečo sem už nič nepridávam je jednoduchý: prestalo ma to baviť. Nepozerám anime, nečítam mangy (urobila som výnimku pri Bleach), upustila som aj od japonskej hudby. Všetko, čo ma teraz baví, je kpop a moja práca... Pracujem u nás na okresnom súde (aj keď to je absolvesntká prax, stále je to práca...) a pomáham asistentkám sudcov :) Kolektív je tam skvelý od vedenia, cez kolegyne, až po upratoačky, cítim sa tam ďaleko lepšie, ako doma a užijem si tam veľa zábavy... No o dva týždne tam končím a chcela by som odísť do Bratislavy. Tak či tak by som tam (dúfam) šla, pretože som si podala prihlášku na Komenského, chcem študovať japončinu (well, chcem kórejčinu, ale hold tento rok ju neotvárajú). Je dosť možné, že keď (AK) ju začnem študovať, vráti ma to späť do sveta anime a toho všetkého, ale momentálne nemám záujem niečo na tento blog pridať a ani sa venovať iným, za čo sa chcem Palke a Tsuki hlboko ospravedlniť, nechcem sa vás tým dotknúť, ani nič, jednoducho....ma to už nebaví...ale vedzte, že veľakrát si na vaše poviedky spomeniem, premýšľam, ako sa asi vyvýjajú, dokonca občas otvorím aj vaše blogy, ale jednoducho sa nedonútim si to prečítať (nie sú to výhovorky, nezakecávam, to je čistá pravda)...Jediné, čo čítam, sú yunjae ff v angličtine a čítam len jednu jedinú pviedku v slovenčine (psychologickú) a tá je tiež yunjae a napísaná lepšie ako mnohé knihy....
Ak by ste sa spýtali, ako žijem...momentálne som už druhý týždeň chorá, našťastie robím štýlom týždeň som tam a týždeň mám voľno, ale aj tak mi to dáva zabrať... Mimo to.... Tí, čo ma trochu poznajú, vedia, ako na tom som, vám poviem: "zatiaľ žijem"...
Čo sa týka tohoto blogu... Nechcem ho zrušiť a ani to nemám v pláne. Ako som sa už v minulosti vyjadrila, je mojou súčasťou. Je možné, že ak sa mi podarí dostať sa z depresií , vrátim sa k nemu. Nechcem, aby bol nimi poznamenaný aj môj blog, stačí mi, že je to tak so všetkým okolo mňa. Napísanie tohto článku som odkladala veľmi dlho, chcela som reagovať hneď, ako som si všimla Palkin komentár (čo bolo mimochodom asi týždeň po tom, ako ho napísala= TAKTO sa "starám" o tento blog -.-) lenže som nenašla správne slová a v podstate som ani nemala chuť. Neviem, prečo som sa rozhodla napísať ho zrovna teraz, ale koniec koncov to je jedno...Asi som povedala všetko, čo som chcela, takže...Idem si teraz ľahnúť, lebo mi zase vyskočila teplota... Prajem vám veľa šťastia a dúfam, že sa na mňa nebudete hnevať a úplne na mňa nezabudnete pre prípad, že by som sa sem vrátila :) Aj keď by to bolo s niečim celkom novým, pretože Smutný kapitán je na nič... Vlastne ktorá z mojich poviedok nebola *sigh*
Teraz som si tak uvedomila, ako mi chýba pridávanie článkov... Aish, no nevadí, aj tak nemám čo pridávať (písať ma nedonúti ani celá kpop scéna, pretože to proste NEVIEM) a tretíkrát tému blogu meniť nebudem... Ale už naozaj končím, tak... See ya, dúfam :)