aby ste vedeli, že žijem a myslím na vás, pozrieme sa na pár legiend ohľadom líšiek :)
Každá kultúra pripisovala zvieratám rozličné magické schopnosti a inteligenciu, inak to nebolo ani u Japoncov. Hoci zvieratá nepovažovali za kami (bohov), často ich s nimi spojovali a preukazovali im rešpekt a úctu. Jednalo sa predovšetkým o kitsune, teda líšky.
U nás sú líšky prefíkané, známe hlavne z ezopových bájí, ale v Japonsku je vnímaná zároveň ako obávaná aj vítaná.
Magické schopnosti
Nech už sa jedná o dobrú, alebo zlú líšku, vždy sú jej priposované magické schopnosti. Slovo ,,kitsune" sa doslova prekladá ako líšči duch, takže Japonci ich nerozdeľujú na magické a nemagické. Pod duchom si môžeme predstaviť akési získanie inteligencie či osvietenia. Podľa Japonských bájí, čím je líška staršia, tým ma dlhší chvost a väčšie schopnosti. Líšky, ktoré majú až sedem chvostov vraj môžu počuť a vidieť všetko, čo sa vo svete stane a nie je nezvyčajné, ak sa ich kožuck sfarbí do biela alebo zlata.
Veľmi dôležitou schopnosťou je môcť sa premeniť na človeka. Veľakrát sa môžeme stretnuť s bájami, kde sa krásne a múdre ženy nakoniec ukázali ako kitsune. Najčastejšie sú líškami manželky, ktoré často očarujú muža a snažia sa ho prinútiť k páchniu rozličného zla.
Tamamo no mae
Táto legenda bola napísana počas éry Muromachi a môžeme sa s ňou stretnúť v zbierke poviedok Otogi Zoshi.
Na dvore cisára Kona žila krásna žena, ktorá bola naskôr nazývaná Tamamo no mae. Celý dvor ňou bol očarený, bola vyhlasovaná ako najkrajšia a najmúrejšia žena v celom Japonsku, jej šaty boli po celý deň upravené a všetkých udivovala svojimi znalosťami.
Cisár sa jedného dňa rozhodol, že vyskúša, či naozaj vie všetko. Položil jej otázku o jednom zložitom budhistickom učení a uchvátene počúval jej perfektnú odpoveď. Po tejto skúsenosti si získala u cisára takú obrovskú obľubu, že ju nechával u seba vo dne v noci a správal sa k nej ako k cisárovnej.
O niekoľko týždňov neskôr sa konalo hudobné a rozprávačske predstavenie, kam cisár prišiel samozrejme aj s Tamamo no mae. Hneď ako sa usadili, vietor sfúkol všetky fakle, takže v miestnosti nastala úplna tma. V tej chvíli sa objavilo svetlo, ktoré akoby vychádzalo z bambusovej rohože, na ktorej žena sedela. Cisár vyhlásil, že sa do nej určite vtelil Budha a vtedy získala svoje meno Tamame no mae.
O nejakú dobu však cisár ťažko ochorel a nijaký lekár ho nevedel vyliečiť. Poslali pre dvorného astrológa Abe no Yasunariho. Ten cisárovi vyveštil, že samusí začať modliť. Do paláca prišli mníchovia z celého kraja a všetxi sa modlili, no nepomáhalo to. Abe no Yasunari vyveštil po druhýkrát a odhalil, že Tamamo no mae je dvojchvostá líška. Cisár tomu odmietal uveriť, no nakoniec pravá podoba jeho chránenkyne vyšla najavo a on sa uzdravil.
Líšku na cisárov príkaz napokon ulovili Kazusa-nosuke a Miura-nosuke, dvaja veľký bojovníci tej doby.
Na túto legendu čiastočne nadväzuje príbeh Sesshoseki (Kameň smrti), ktorý tvrdí, že kňaz Genno našiel kameň, v ktorom sa skrýval duch Tamamo no mae a on ho oslobodil. Duch mu sľúbil, že nurobí už nič zlé a stratí sa.
Zaujímavosťou je, že astrológ Abe no Yasunari, ktorý líšku odhalil, je vraj sám potomkom líšky.
Yoshitsune Senbon Sakura
Je vlastne divadelná hra, ktorej originál bol napísaný v roku 1747 a má 5 častí. Nie je to príbeh celkom o líške, ale hrá v nej doležtú rolu.
Minamito no Yoshitsune utekajúci pred svojim bratom dorazí k svätyni Inari, kde povie svojej milenke Shizuke, aby ho počkala v Kyote a na pamiatku jej dá malý bubienok. Hneď ako Minamito no Yoshitsune, Shizuka je napadnútá mužmi jeho brata, no zachráni ju Sato Todanobe a spoločne sa snažia dohoniť jej milenca. Keď dorazia až k jeho domu, ukáže sa, že Sato Todanobe je v skutočnosti íška menom Gankuro a bubienok, ktorý má Shizuka od Yoshitsuneho je z kože jeho predkov. Yoshitsune bubienok z vďačnosti podaruje Gankurovi, ktorý im prezradí, že jeho dom bude napadnutý.
V príbehu sa objaví dokonca celá skupina bielych ´líšiek, ktoré pomôžu Yoshitsunemu poraziť jeho nepriateľov.
Kitsunetsuki
V mnohých príbehoch líška posadne človeka, ktorý potom šteká alebo je z podlahy. Ešte donedávna bolo veľa dušených ochorení pripisovaných líškam a Kitsunetsuki (odborný názov pre posadnutie líškou) bola diagnóza. Chorý potom podstupoval rozličné očistné rituály, bol vyhnaný, alebo dokonca zabitý spolu s celou rodinou.
Služobníci Inari
Inari je v Japonsku veľmi populárnym bohom (býva zobrazovaný aj ako muž aj žena, alebo bezpohlavne) spojený s rýžou, agrikultúrou a svetským úspechom. Jeho/jej poslovia boli a sú všade vítaní. Sochy líšiek môžeme nájsť v mnohých svňtyniach, v niektorých je môžné dokonca si požičať jej vyobrazenie a zistiť tak svoje obchodné úspechy.
Viaže sa k nim legenda: Kedysi žil v horách starý pár líšiek. Samec mal v kožuchu strieborné fliačiky a jeho žena mala líščie telo s hlavou jeleňa. mali spolu päť detí a všetky boli rovnako zvláštne ako rodičia. Raz sa obidvaja vybrali k svätyni, kde pokľakli pred Inari a prehovorili k nej: „Aj keď sme len hlúpe zvieratá, nechýbajú nám city a nie sme ani úplne bez rozumu, preto chceme slúžit svätyni tak dobee, ako budeme môcť.” Inari ich vyslyšalaa urobila z nich aj ich potomkov svojich strážcov a služobníkov.
súhlasím s prvým komentárom 
2024 ©