Bohužiaľ tak to je. Dnes som verila do poslednej sekundy, ale nevyšlo to. A pritom to začalo tak veľmi nádejne, pokračovalo to tiež dobre, akurát koniec bol slabší. Ale aspoň prosti Dánom by mohli vyhrať, bola by to pekná rozlúčka s majstrovstvami :)
Mali sme všetko. Našich najlepších hráčov, skvelých fanúšikov, hrali sme vcelku dobre, hrali sme doma. Chýbala nám len jedna maličkosť. Troška šťastia a možno aj Chára. No aj tak, som našim chlapcom vďačná a vôbec sa na nich nehnevám. Hrali zo srdca a zo všetkých síl, ale občas len to nestačí. mali sme silných súperov, ale aj tak sme bojovali statočne. Možno len boli pod veľkým tlakom, predsa len, od domácich sa očakávaju veľké veci a už tým duplom, keď majú takú zostavu ako my. Všetci dúfali, že získajú medailu. Možno to bola naša posledná šanca, ale snáď sa ešte dožijeme toho, aby sa našli aj v tej mladšej generácii dobrý hokejsiti, ktorý by hrdo bojovali za náš malý národ :)
Taká trošku slávnostná reč, jednu ešte prednesiem po poslednom zápase a asi aj jednu po skončení majstrovstiev :D Sakra, ale už budem musieť odložiť ten slovenský šál do skrine. Škodá :D A ani som nebola v drese v škole :/ Čo už, hadám o rok :D