Posledná časť :)
Papa lapped a pap lopped/ Paparapa paparapa
(prvý názov býva uvádzaný ako meno piesne, druhý je japonská výslovnosť)
Na pódium sa vrátia tanečníci z Ghost rozrastení o niekoľko členov a spolu s GACKTom nám predvedú skvelú choreografiu k tejto piesni plnej energie. Kým tanečníci nezačnú svoje sóla odmenené zaslúženým veľkým potleskom, ani nepoznať, že ku GACKTovym oborom nepatrí aj tanec.
Na konci sveta, kde sme sa stretli
nenechám nikoho zasiahnuť
ťahá nás to k sebe ako gravitácia
Faraway~ Hoshi io negai wo
Trošku spomalíme a polietame si po svete pomedzi oblaky. Je to príjemná, celkom nenútená relaxačná pieseň. Mačacie labky na bočných obrazovkách a GACKT udávajú rytmus tlieskania počas refrénu.
Spoliehajúc sa na nočnú oblohu spletenú s osamelosťou
Počas bezsenných nocí, keď je samota pokrytá hviezdami
Kričím láskou k tebe
Flower
,,Slová, ktoré si mi odovzdala vo mne rezonujú doteraz. Neexistuje budúconosť, v ktorej nepríde zajtrajšok. Ak by malo existovať znovuzrodenie, chcel by som, aby sme sa stali prepletenými kvetmi."
Jedna z jeho najznámejších a najobľúbenejších piesní. Pretože je náročná na spev, trošku už poznať únavu na jeho hlase. To však neznamená, že by bola menej kvalitná, stále ju dokáže naplno precítiť.
Na konci môjho smútku som to nakoniec našiel
Držal som kvetinu menom ty
kým ma to neurobí bezmocným, budem pretekať láskou
Ak sa znovuzrodím, budem po tvojom boku
Si nenahraditeľná kvetina
Kimi no tame ni dekiru koto
,,Aj keby malo toto telo zmiznúť v ničote, vždy budem po tvojom boku."
Začiatok je ako pri každom predstavení tejto piesne akustický. Je to predposledná pieseň, príjemná na počúvanie, lúči sa v nej s fanúšikmi, v ďalšej sa totiž vracia k Zerovi.
Prosím, ja chcem len, aby si skončila so mnou navždy
Pretože som si všimol tento pocit,
Od chvíle, kedy som ťa vzal do náručia
Lost angels
Na scénu sa vracia Zero. Je obdivuhodné ako sa v ňom viera v lepšie časy drží až do poslednej chvíle. Musí cítiť svoj koniec, ale predsa je v ňom stále iskierka nádeje. Začína snežiť a Zero sa z posledných síl snaží dopovedať svoj príbeh. Len s ťažkosťami sa dvíha naspäť na nohy. Vtedy svet okolo neho utíchne a všetka pozornosť sa upriami naňho. V jednej chvíli to vyzerá, akoby sa vločky vracali naspäť do neba a šli priamo zo Zera. Vzápätí sa mu na pár sekúnd objavia krídla. Jeho duša opustila svoje telo a Zero sa ocitá v nebi so všetkými mŕtvymi priateľmi....
Ak by som ťa mohol zachrániť obetovaním tohto života
Ukážem ti, ako sa usmievam, kým moje telo horí
Ak sa znovuzrodíme
môžeme sa niekedy stretnúť znova s úsmevom...
The last chapter- Parting and prayer (Posledná kapitola- Rozlúčka a modlidba)
Na zemi zničenej vojnou bezbranne sedí Zero. Má odtrhnutú ruku a obe nohy. Okolo neho leží veľa mŕtvych vojakov. ,,V tejto vojne sme boli víťazmi. Neboli tu nepriatelia ani spojenci. Chceli sme len ukončiť tento nezmyselný spor. Chceli sme len mier." Niektoré telá sú zuhoľnatené, niekde dohára posledný kúsok dreva. Dostali priamy zásah. ,,Moje meno je Zero. Som veliteľ štvrtej mechanickej partizánskej jednotky, obávaný Nibelungský Boh smrti a obyčajný....robot...." V takomto stave ho nájdu vojaci na čele s dr. Askurom a veliteľom, ktorý k nemu podíde. Kopne doňho, na čo sa Zerova hlava zodvihne. ,,Môže sa ešte hýbať?",,Preskúmali sme funkcie, stále má známky života." ,,Takže je stále funkčný." Veliteľ sa posadí vedľa Zera a zapáli si cigateru, kým dr. Asakura sa len prizerá z diaľky. Nakloní sa k nemu a nenávistne mu povie niekoľko slov. ,,Myslel si si, že môžeš uniknúť? Nie si nič viac ako vycvičený pes. Bábka. Kus kovu." Keď nedostane odpoveď, rozhodne sa ho podpichovať. ,,Čo sa deje? Si smutný, pretože tvoji súdruhvia umreli? Plač. Ako skutočný muž. Alebo to stroje nedokážu?" S posmechom sa postaví, vtedy Zero zažmurká a otočí hlavu jeho smerom. Veliteľ na odchode vydá posledný rozkaz. ,,To stačilo. Zabite ho."Asakura prekvapene trhne hlavou rozhodnutý zasiahnuť, keď sa ozve Zero. ,,Zdá sa, že my stroje sme viac ľudské." Prekvapene sa zvrtne. ,,Čože?! Hlúpy stroj!" Veliteľa to tak nahnevá, že vytrhne najbližšiemu vojakovi zbraň z ruky a začne do prekvapeného Zera bezhlavo strieľať. Akonáhle prestane, jeho telo bezvládne ochabne. Veliteľ pred svojim definitívnym odchodom skríkne poslednú vec. ,,Nechcem tu z toho vidieť ani jednu časť, ani stopu!",,Áno pane!" Na odchode ešte zašomre poslednú vetu. ,,Aký nezmysel!"
Asakura pred svojim priateľom padne na kolená. ,,Ľudskosť..." Strhne si okuliare a srdcervúco sa rozplače, klania sa mu, prosí o odpustenie. ,,Ja som...Urobil som niečo neospravedlniteľné!" Z vrecka vytiahne knižku, v ktorej má vložený obhorený obrázok. Položí ho Zerovi do ruky. ,,Toto je....Kúsok teba....Spomienka. Je mi to ľúto...Prepáč, prepáč...Je mi to tak ľúto!" Znova sa začne klaniať, no Zerove prázdne oči ho nevidia. ,,Odpusti mi!" Vstane a s plačom odbehne.
V Zerových očiach zablikajú červené iskierky. Z posledných síl zaostrí na obrázok vo svojej ruke. Je to kúsok fotky, ktorý chýbal, je to jeho šťastná verzia. Pri predstave pôvodnej fotografie, kde je s Asakurom a Mariou, mu po nehybnej tvári stečie slza. Jeho myseľ zaplavia útržky spomienok na jeho priateľov, spolubojovníkov, na všetky krásne chvíle, ktoré si dopriali aj napriek situácii, v ktorej sa nachádzali. Naraz ostane tma. Zero upadne do sladkého spánku pri myšlienkach na svojich najbližších. Odíde na miesto, kde môže byť konečne šťastný, pretože tam nie je žiadna vojna, vládne tam mier.
Po záverečných titulkách nasleduje posledná scénka. Sledujeme krásnu scenériu, krajinu plnú života, pokoja, kvetín. Zerov vysnívaný raj. ,,Modlím sa, aby sa raz tento svet stal lepším miestom bez vojny. Miestom mieru."
predošlá časť TU
MC bolo vymazané a nikto ho nenahral znova
Dokumenty TU
******************************
Snáď sa to páči aj niekomu inému ako len mne a tsuki, keď to nikto nekomentujete :D
Strasne sa mi to cele pacilo 
2024 ©