Requiem et Réminiscence II Final

vyjadrila sa len tsuki a tá kladne, takže máte smolu, bude to tu a basta! :D len ten začiatok sa písal o dosť horšie ako som čakala, pretože takmer nikde som nemohla nájsť všeobecné informácie o tom turné. takže prvé 3 vety sú z gacktovho oficiálneho webu a zvyšok vyplodila moja myseľ :D

ešte upozornenie, toto sú moje pocity a dojmy, ktoré vo mne vyvolal tento koncert, niekto v tom môže vidieť niečo úplne iné. a teraz obrovské upozornenie, NEKOPÍROVAŤ, jedine po dohode so mnou!!!

RRII sa konalo v rokoch 2008-2009. Jeho celý názov je  Requiem et Reminiscence II ~Saisei to Kaikou~. Toto VISUALIVE TOUR sa celkovo odohralo v 60 lokalitách Nationwide Area Tour s účasťou 210 000 ľudí.

RRII Final bolo zasadené do prostredia vojny (zrejme druhej svetovej vzhľadom na použité zbrane). Koncert, ktorý trval približne dve a pol hodiny, by sa dal rozdeliť do dvoch častí. Prvá ukazuje vojnu, jej následky a druhá radosť zo života po jej skončení. Na konci sa však na chvíľu opäť ocitneme v čase tesne po vojne, kde uvidíme smrť hlavného hrdinu, čiže Gackta. Tento koncert vyšiel v roku 2010 aj na DVD.

Opening+Jesus

Vojna, všetko je temné a pochmúrne. Gackt je poškodený robot menom Zero, vytvorený a naprogramovaný na boj. Márne sa snaží prísť na to, kto je. Všetko čo dokáže, je brať život, hoci sa tomu snaží vzpierať. Zničia ho nepriatelia, alebo sa zničí sám svojim odporom voči tomu čím je?

Jesus je tvrdá energická pesnička, veľmi dobre vystihujúca vnútorny boj, ktorý Zero prežíva.(samozrejme myslené po vizuálnej stránke, na texty v tomto prípade nemôžeme brať ohľad, všetky pesničky má o láske :D) Veľmi dobrý výber na začiatok, divákov okamžite vtiahol do víru príbehu. Vynára sa jedna dôležitá otázka. Real or dream? Je vojna skutočne len zlý sen alebo realita?

Uncontrol

Dá sa považovať za menšiu vzburu alebo skrat robotov-zabijakov. Pod Zerovou nadvládou sa ocitlo pár ďalších robotov, ktorí sa vymykajú spod kontroly. Veľkoplošná obrazovka v pozadí vytvára skvelé efekty. Konečný výkrik môže byť považovaný za zúfalý pokus volania o pomoc.

Suddenly

Zero odhaľuje svoju ,,uloženú pamäť" plnú bolesti, smútku a prázdnosti. Nikto nepovažuje za dôležité starať sa, ako robot vníma to, čo robí, pretože robot city nemá. Zero sa však zdá byť iný, akoby ho rany donútili uvedomiť si čo robí a trápi ho to. 

No reason

Boj pokračuje, ale Zero sa odmieta podriadiť. Jeho poškodenie je vážnejšie ako sa na začiatku mohlo zdať. Pohyby sa spomaľujú, no odhodlanie bojovať ostáva.

In flames 

Zero sa po chvíľkovom skrate prebúdza po boji. Krajina okolo je zničená a v plameňoch, okamžik ticha občas pretne nejaký výbuch. Dostane ďalší zásah a jeho porucha  sa zväčší, pomaly sa však postaví. Na konci sa aj napriek odhodlaniu žiť predsa len ponorí do ,,režimu spánku".

**********************************************************

tak, končím partom 6. keby to mám pridať naraz tak prepne nie len vám, ale aj mne :D ved len toto som písala skoro hodinu! :D myslím, že je to celkom slušne napísané, vôbec som nepustila von lásku, ktorú k nemu cítim, hoci som bola veľmi pokúšaná, hlavne na konci in flames, tým jeho hláskom vo falzetoch *.* ok, vyjadrite sa, či je to moc pritiahnuté za vlasy, alebo chcete pokračovanie, pretože ma to baví písať :D