Requiem et Réminiscence II Final

vyjadrila sa len tsuki a tá kladne, takže máte smolu, bude to tu a basta! :D AKTUALIZOVANÉ INFORMÁCIE

NEKOPÍROVAŤ, jedine po dohode so mnou!!!
Fialovou farbou bude úryvok z piesne, kurvízami preklad toho, čo vo videu hovoria.

Turné sa začalo 14. 12. 2008 a skončilo 12. 7. 2009. Celkovo zahŕňalo rovných 60 predstavení s účasťou viac ako 210 000 ľudí. DVD verzia koncertu trvá viac ako dve hodiny. Koncert môžeme, tak ako pri jednotke, rozdeliť na dve časti. V prvej sa stretávame opäť so vzpierajucím sa robotom, druhá oslavuje koniec vojny. Je tu len malý rozdiel. Kým v prvej časti koncert skončil v momente, kedy bol hrdina šťastný, bez vplyvov vojny, druhá sa pri poslednej piesni vráti k hlavnému príbehu a uvidíme aj konečné video. Je takmer neuveriteľné, že po tak dlhých a náročných vystúpeniach neoddychoval, ale nahrával, natáčal, robil rozhovory v rádiách a trénoval. Samozrejme, vyžiadalo si to svoju daň, v dokumentoch z tohto turné je nejden záber, ako ho po kolabse odnášajú z pódia. No každé z tých 60 vystúpení dokončil a podal v nich maximálny výkon, rovnako aj GACKTJob a tanečníci.
Sám GACKT v jednom rádiu povedal, že tento koncert je viac film ako koncert. Fanúšikovia prídu, posadia sa a celkom sa nechajú vtiahnuť do deja. Toto nazýva visualive a je jediný umelec, ktorý to robí. GACKT vie, čo fanúšikovia chcú a vždy robí všetko pre to, aby to dostali. Vie ich rozosmiať, vie ich zaujať, vie ich oočariť, rozpáliť jemnými pohybmi a dotykmi, aj rozplakať. To všetko vo svojich koncertoch ponúka a stavuje pri tom na dokonalú vizuálnu stránku. Visualive sú preňho veľmi náročné, prvým bolo Requiem et Reminiscence už v roku 2001, po ňom v slabšom odvare nasledovali Kagen no tsuki (2002) a Jougen no tsuki (2003). Nesmieme zabudnúť ani na Diabolos (2007). Vrcholom je práve Requiem et Reminiscence II. Po ňom sa k visualive vrátil až v roku 2013 so svojim BEST OF THE BEST turné, hoci to sa podobá skôr Kagen no tsuki a Jougen no tsuki. A tiež na ňom vyhlásil, že už uvidíme len jedno visualive turné, práve pre ich náročnosť (nemá už predsa 20, aj keď na to vyzerá).
RRII bol skutočne obrovský projekt, o čom nesvedčí len počet vystúpení, ale tiež všetky veci s ním súvisiace. Konkrétne hovorím o Asakura's report, Zero's mail a v neposlednom rade aj o piesni Lost angels. 
Asakura's report sú v podstate štvorkapitolovým príbehom z pohľadu dr. Asakuru, Zerovho priateľa. Je predprípravou na koncert, Asakura v nich opisuje s čím sa na vojne stretol a čo musel urobiť. Dozvedáme sa o tajnom nemeckom projekte na výrobu ľudských robotov, o Protovi, jeho zmiznutí a jeho náhlom návrate, s istými zmenami, no stále to bol Proto. On však vedel pravdu, o ktorú sa s nami podelil. Z jeho zmiznutia vznikli problémy a keď Asakura prvýkrát uvidel Protovu fotku, povedal, že jeho priateľ vyzerá presne ako on. Doviedol ho k nim. Zmenili ho na robota, dali mu Protove spomienky, hlas, rovnaké programy. Po prečítaní celého príbehu dospejete k jednému jedinému záveru. Asakura je sebecký hajzel, ktorý zradil svojho jediného priateľa a ešte mal tú drzosť ísť za Mariou, do ktorej bol zamilovaný, no ona mala predsa bližšie k jeho priateľovi. Príbeh bol zverejnený na GACKTovom oficiáolnom webe. Tri kapitoly nájdete v angličtine TU.
Zero's mail je hlasová dráma, ktorá je súčasťou CD Re:born. Zachytáva celý príbeh okolo koncertu. Od jeho začiatku, kedy sa Maria a Riyuichi (neskôr Zero) spoznali s Asakurom, až po Mariinu a Zerovu smrť. Trvá síce hodinu, ale naozaj sa to oplatí. S anglickými titulkami ju nájdet TU. 
Lost angels posledný song turné. Počujete si ho aj na záver v Zero's mail a jeho genialitu skutočne pochopíte až po vypočutí tej drámy. Ako som povedala, dráma má hodinu a je zhrnutím celého príbehu okolo RRII. A Lost angels je zhrnutím drámy. Čiže v podstate je to song, ktorý dokonale zachytáva podstatu celého koncertu. Jednoducho...GACKT!

******************************************************

Pre lepšie pochopenie druhej časti treba poznať príbeh tej prvej, preto ho tu v rýchlosti načrtnem. Píše sa rok 1944. Na nemocničnom lôžku umiera ďalší z ťažko ranených vojakov. Nič nové, lekár len pokrúti hlavou a jeho asistenti odbehnú pomáhať iným, ktorých ešte majú možnosť zachrániť.
Počas jednej obzvlášť upršanej noci stojí v laboratóriu pár nemeckých vedcov a robia konečné úpravy na svojom projekte. Kontrolu teploty, tepu a ďalších životných funkcií ako u normálneho človeka. No pred nimi na stole neleží človek, nie tak úplne. Je to robot, dokonalá ľudská napodobenina, výsledok mnohých prebdených nocí. Začne sa odpočítavanie, no nič sa nestane, telo je stále nehybné. Veliteľ pozorujúci všetko z tieňa, berie do ruky telefón.
Vedci a doktori sa skláňajú nad robotom. Čo sa mohlo pokaziť? Všetko funguje ako má. Naraz sa začne prudko mykať, jeho svaly sú ako v ohni. V agónii trhá ruku svojmu doktorovi. Vedec ho odpája od zdroja, aby nenapáchal ďalšie škody. Je pripravený.
Ťažko chorý generál sa na vozíčku presunie do laboratória. Treba predsa vydať jeden veľmi dôležitý rozkaz, donútiť umelú inteligenciu k poslušnosti. Napriek ich snahe sa ukázal byť múdrejší, ako si jeho tvorcovia mysleli. Raz navštívi svoj hrob a následne zastrelí generála. Pokorne prijíma svoj trest zbičovaním. Bolesť je silná, no on nevydá ani hláska, len pevne zviera putá a protestne krčí tvár pri každom údere. Stane sa však niečo nečakané. Počuje ranu, no necíti bolesť. Obzrie sa. Za ním stoja dvaja neko tanečníci (tanečníci oblečený v kostýmoch mačiek) a mlátia sa opaskom. Sníva? Halucinuje? Možno. Koncert sa dostáva do svojej druhej polovice a náš hlavný hrdina má možnosť skúsiť aj tie krajšie stránky života.
Proto, prvý ľudský robot, však z frontu ušiel po tom, ako sa mu vrátili spomienky. Nemohli ho nájsť, ale ani priznať, že sa stratil. Dr. Asakura musel túto chybu zakryť. Potreboval nového robota, pripomínajucého toho pôvodného. Svojho jediného priateľa... 

VISUALIVE ARENA TOUR 2009
Requiem et Reminiscence II Final ~Saisei to Kaikou~

Opening

GACKT je robot menom Zero, vytvorený a naprogramovaný na boj. Všetko čo dokáže, je brať život, hoci sa tomu snaží vzpierať. Zničia ho nepriatelia, alebo sa zničí sám svojim odporom voči tomu, čím je?

Smutne sedí na zemi a premýšľa. ,,Po všetkom, čo povedal a urobil, nie je ľudské telo viac ako nádoba na spomienky a zámer?"
Dr. Asakura mu tvrdil: ,,Všetko čo som urobil, bola moja povinnosť vedca! Aj keby som mal obetovať niekoho mne blízkeho..."
Dr. Asakura ho pomenoval: ,,Od tohto momentu je tvoje meno...ZERO!"
Dr. Asakura, jeho priateľ, ktorý ho zradil.
Zero je sám, zmätený, zranený. ,,Kto si? Prečo... Prečo požieraš moje úvahy? Kto som?" Padá k zemi a spomína si na staré časy, na časy, keď ho vytvorili. Tak veľmi to bolí. Nie sú to však len jeho spomienky.  ,,Strácam rozum? Nie, tento svet stratil význam. Prečo vedie ľudstvo vojnu?" Momenty z vojny, prebudenia mu výria v hlave. Tackavo sa snaží kráčať dopredu, no aj silný dážď ho spoomaľuje. ,,Kto som? Na čo slúži moja existencia? Kto som? Roztrieštené spomienky kričia niečo mimo dosahu." Zameria sa na kúsok roztrhnutej fotky na zemi. Je na nej doktor Asakura a krásna mladá žena. Kúsok, kde bol on, je odtrhnutý. ,,Kto som?" Od bolesti vykríkne z plných pľúc, no nikto ho nepočuje, je sám. Opäť padá na kolená. ,,Ak na tomto svete naozaj existuje Boh, odpovedz mi..." Padne tvárou do vody. Jeho oči sú prázdne, zasvietia na červeno, jeho ľudská maska sa rozplynie, ostane len kovová podoba. ,,...Ježišu."

Jesus

Tvrdá energická pesnička, veľmi dobre vystihujúca vnútorny boj, ktorý Zero prežíva. Búrka jeho emócií nie a nie ustať, stále hľadá sám seba, hľadá odpovede. Vynára sa dôležitá otázka. Real or dream? Je vojna skutočne len zlý sen alebo realita?
Boh povedal, keď zomrieš,
Tvoj život ti prebehne pred očami.
Ak to chceš cítiť práve teraz,
Len to urob, urob to, urob to!

Uncontrol

,,Niekto...Hocikto...Zastavte ma!" Zero sa bojí sám seba, uvedomuje si, že sa celkom vymyká spod kontroly, no nevie tomu zabrániť. Začína sa vzbura robotov- zabijakov. Pod Zerovým vedením sa ocitlo pár ďalších robotov (GACKTJob). Veľkoplošná obrazovka v pozadí dotvára výborný efekt, veľmi realisticky ukazuje pocity, ktoré zo Zera priam sršia. Na malý moment sa zdá, že dostal svoje telo pod kontrolu, no o chvíľku zúfalo výkríkne, akoby žiadal o pomoc.
Bez ohľadu na to, ako veľmi som kričal...
Bez ohľadu na to, ako často som sa pýtal...
Bez ohľadu na to, ako veľmi som sa bránil...
Bez ohľadu na to, ako veľmi som ťa objímal....
Bez ohľadu na to, ako veľmi som si prial...
Bez ohľadu na to, ako veľmi som ublížil...

Suddenly

Trošku spomalíme. Zero pokojne stojí, odhaľuje nám svoju ,,uloženú pamäť", ktorá prúdi na obrazovke za ním. Je plná bolesti, smútku a prázdnoty. Nikto sa nestará o to, čo robot cíti, oni predsa city nemajú. No Zero sa ako prvý vrátil k svojmu starému ja, nie len k svojim spomienkam, ale aj k spomienkam jeho predchodcu. Trápi ho však len smrť, ktorú svojimi rukami toľkokrát spôsobil? Nie, Zero trpí aj pre nešťastnú lásku. Ale čo sa jej stalo? Prečo už nie je s ním?
Bez možnosti skryť moje prekvapenie
slzy zaplavili tvoj list, ktorý náhle prišiel
slová, ktoré si napísala, sú mi stále drahé
budúcnosť, kde ťa nemôžem navštíviť, je krutá, nie?

No reason

,,Ako to, že ľudia priľnú k ich zármutku? A aj tak...Sú schopní odpustiť aj tomu,, koho nenávidia?"
Boj pokračuje, ale Zero sa odmieta podriadiť. Zdá sa, že napriek zraneniam má stále dosť sily bojovať. Celá pieseň pôsobí odhodlane, vie, čo robí a čo chce dosiahnuť. Ale stále nedokáže pochopiť ľudí. Pri zdravom rozume ho držia len spomienky. ,,Mysliac si, že som stratil všetko, povedala si mi, aby som sa stále usmieval."
Ak v úplnej tme zavrieš oči, môžeš počuť
,,Znič tento nezmyselný svet"
Smútok farbí vzduch na čierno
Nemôžem sa vrátiť

In flames 

Na začiatku Zero leží nehybne na schodisku, no hneď sa prebúdza. Krajina postihnutá vojnou je tichá, len občas ju pretne nejaký výbuch. Pri jednom z nich dostane zásah. Obracia sa na nebo v nemej prosbe o koniec tohto nezmyselného boja. Po jemných závarečných falzetoch sa všetci roboti ponoria do režimu spánku.
Kvety potichu
spaľujúc tvoje telo
maľujú peklo

nasledujúca časť TU

**********************************************************

Končím partom 6. Keby to mám pridať naraz tak prepne nie len vám, ale aj mne :D