No a zase blog :) už len twitter a mám to! <3
17.11.2012
VŠETKÝM MOJIM DEARS
Ránko?
Opäť som dokončil aktualizáciu Blog Magazínu bez problémov.
Ďalšie vydanie vždy prichádza v mihnutí oka,
preto si robím poznámky pre ďalšie vydanie v tom istom čase, ako jeden píšem.
Aj keď to robím počas pretávok v práci, vyzerá to akoby som sa sústredil
a písal to všetko naraz.
Vtedy sa so mnou môj personál nerozpráva.
Myslím, že určite vypúšťam auru "Nehovor na mňa, ja prehovorím na teba."
Ahahahahahahaha.
Toto vydanie Blog Magazínu sa ukázalo byť veľmi zaujímavé, tak si trošku všetci prečítajte.
[DOKOHAKU?] Blog Magazine Issue 8 14.11. (Úryvok)
Mám hovoriť o sebe?
Nebudem klebetiť alebo ohovárať ostatných ľudí.
Všetci okolo mňa vedia, že to nemám rád.
Nie som ani márnotratný.
Nechcem premárniť peniaze na nákupných horúčkach alebo kupovať povrchné veci. (pozn: Watari, ber si príklad :D:D:D)
Obraz byť "očarujúci" ľudia okolo mňa zveličujú.
Objavili sa články o tom, že efekt môjho vodiča černocha je "okázalý"
ale jeho mzdy sú rovnaké ako japonské.
Vlastne, mal veľa problémov so zamestnaním v Japonsku.
A mal tiež problémy nájsť si prácu v zahraničí.
Preto, aj keď len trochu, mu ponúkam prostredie, kde môže pracovať.
Tak ako mne pomáha veľa mojich priateľov, keď som v zámorí,
v Japonsku dúfam, že sa im požičiam svoju silu.
"Dávať a brať"
Páči sa mi táto fráza.
Môj šofér bol vodič a tlmočník pre bývalého basketbalového hráča Marca Kroona.
Zamestnávam cudzincov a učím sa od nich jazyky.
Ak cudzie jazyky nepoužívate, vaša schopnosť sa bude znižovať.
Ak je šofér, s ktorým vždy cestujem, cudzinec, potom môžem vždy hovoriť v cudzom jazyku.
Aj keď sa vám to zdá jednoduché, má to pre mňa veľa výhod, pretože nemám dosť času.
Bodyguardi?
To nie je ono.
Nikto na mňa neútočí a mám čierny pás v karate a taekwande.
Trávim dni výcvikom pod pokynmi majstrov sveta.
Z mojich zamestnancov nie je nikto silnejší ako ja.
Hmm, možno to nie je dobrý spôsob, ako to povedať.
Vo svojom živote ťažko stretnem niekoho, kto do toho dáva viac úsilia ako ja.
Myslím, že takto je to správne...
Nemám pocit, že sa stratím v požiadavkách techniky a úsilia.
Ahahaha.
...
Moje myšlienky o tom smerujú oveľa ďalej,
ale nechajme to tak.
A nadväzujem na posledný krát, kedy som zverejnil Naokiho kútik,
je to nečakane zaujímavé, vidieť sám seba jeho očami.
Myslím, že niečo z toho zverejním aj tentoraz.
"NAOKIHO výkrikl!" Blog Magazine Issue 8 14.11. (Úryvok)
Som tu.
Som tu so všetkými.
Ak máte ťažké časy, ak máte pocit, prázdnoty, ak trpíte, prosím, poďte sem.
Ako Wakov manažér, prejdem všetkým.
Niekedy tu boli noci, kedy som musel Wakovi brániť sám.
Ale ako Naoki, som to vydržal, vydržal, vydržal a dostal sa cez to.
Moja žena hovorí, že moje kúzlo je v mojej silnej trpezlivosti.
Osamelí ľudia, opustení ľudia, trpiaci ľudia, príste k Naokimu a budem všetci po Wakovom boku.
Ja, Naoki, sa chystám radiť.
OTÁZKY
Q. Rád vás spoznávam, Naoki.
Kedy si pomyslíte "Som rád, že som sa stal Wakov spoločník"?
A. Keď som videl Wakov stránku, ktorú nepozná každý (možno len ja).
Všetci žiarlíte, však?
Keď som mal možnosť jesť vysoko kvalitné chutné jedlo, ktoré by som sám nikdy nemohol jesť.
Keď sa moje srdce a telo stalo silnejšie od bytia s ním.
Keď začalo moje oblečenie pekne voniať od jeho Platinum Egoist.
A keď som si tajne požičal Wakove veci. Oblečenie, slnečné okuliare, atď.
Potom som vyšiel do nezávislej noci a všetky dámy ma milovali za môj zmysel pre módu.
Samozrejme, že som ich všetky náležite vrátil Waka, takže sa nemusíš báť.
Q. Je tu niečo, čo by ste chceli aby si Waka odpustil pokiaľ je to možné? (Ah, Waka, nebite ma ☆)
A. Keďže, som v tomto kútiku možno odkryl jeho tajomstvá,
nechcem, aby sa naštval.
Niekedy sa objavuje v mojich snoch a naštve sa na mňa. Dáva mi pohlavky.
Mimochodom, nevyzerá ako princ, keď to robí. (pozn: narážka na Akumu-chan, kde sa Gackt objavuje aj ako Princ v snoch)
Vyzerá ako Satan. Ako Nobunaga zo Sengoku BASARA s plášťom a rohmi.
Jazdí na obriom čiernom koňovi miesto bieleho. Má krídla a hlavu draka.
Kôň mi odhyzne hlavu, odletí do nočnej oblohy
a pustí ma na vrchole Mt Fuji.
V ten deň sme mali mieste natáčanie začínajuce od rána, takže som panikáril a snažil sa zliezť z Mt Fuji pred úsvitom.
Bol som bosý, tak to bolelo.
Slnko vyšlo, keď som sa dostal na Hakone a keď som sa pozrel na seba, že som bežec Hakone Relay Race majúci na sebe tasuki [= motúz zväzujúci rukávy kimona a ďalšie japonské oblečenie, aby nezavadzalo].
Bol som v tíme Kokugakuin univerzity.
Keď som išiel odovzdať štafetu ďalšej osobe, bol to znovu Satan
a ja som vykríkol ...
Keď som sa prebudil, bežal dookola miestnosti v bežeckom tričku a spodkoch ...
Spodky mojich nôh boli čierne, takže som mohol behať vonku ...
Videl ma niekto bežať?
... Som chorý?
...
Nejak takto.
Toto je kútik, ktorý Naoki, ktorý je vždy vedľa mňa pozorujúc ma, píše.
Myslím, že ho budem pridávať pravidelne.
Všetci, ktorí ste nečítali Blog Magazín, choďte to skúsiť, je to zaujímavé.
Je to tu.
GACKT Channel
A zajtra konečne začne Gakuensai.
každý deň som bol tak šialený, vo vnútri mojej hlavy je úplne plno.
No, vždy je to tak.
Ahahahahahaha.
Užite si prvý Gakuensai za dva roky, nech naplní vaše srdcia!
Vyzerá to zaujímavo.
Dnes začínam znova pracovať.
Rozhodne to vyzerá akoby som nemohol spať.
Dobre teda, odíde na trochu dlhšie obdobie.
Gackt
*****************
Naoki sa o ňom nádherne vyjadruje. Ale v tom prípade som sa minule sekla a ten blondiak Naoki zrejme nebude. Ale fakt som hodinu hľadala, kto to je a nič.... Ale budem sa snažiť ďalej! :D Btw, to že Gackt zase písal krásne a dojímavo ani spomínať nemusím xD