World of the undead 5

trvalo to dlhšie ako som myslela, ale je tu ďalšia kapitola, užite si ju :)

5. Dlhé slnečné dni

,,Ako je dnes vonku?" namrzene sa spýta najmladší upír svojho ,,stvoriteľa".

,,Chodiaca meteorologická stanica v mojom podaní hlási jasno, slnečno, 28-30°C, miestami sa teplota môže vyšplhať až na 32°C...." začne vážnym hlasom, na čo sa jeho priateľka rozosmeje a on sa k nej pridá.

Ichigo prevráti očami a radšej sa pozrie z okna. Ale len čo odhrnie hrubý čierny záves, zasvieti naňho slnko. Bolestne vykríkne a rýchlo od okna odskočí. Dvojica sa začne smiať ešte viac.

,,No nehovoril som?" dostane zo seba pomedzi výbuchy smiechu.

,,Dobre, dobre. Takže noc bude jasná?" spýta sa s malou nádejou v hlase.

,,Samozrejme. Pár dní si toho slniečka užijeme." zamračí sa.

Mladík sa pousmeje, čo neujde pozornému oku Karin.

,,Obyčajne by si bol naštvaný, že musíš cez deň sedieť vnútry, ale zdá sa, že ťa to potešilo." rýpne doňho.

Okamžite sa opäť zamračí a zabodne do nej ľadový pohľad.

,,Čo vám šibe nechať odostreté v tomto počasí?!" osopí sa na nich blondína so zelenými očami.

,,To bol on!" jednohlasne vykríkne Grimmjow s Karin a ukážu na Ichiga.

,,Sorry Hallibel." zamrmle a rýchlo okno zastrie, pričom si dáva veľký pozor na slnečné lúče.

Žena si len povzdychne a posadí sa do kresla, kde pokračuje v čítaní knihy.

,,Musíte hneď zrána robiť sprostosti?" poznamená Ulquiorra, ktorý práve prišiel s pohárom krvi v ruke.

,,Samozrejme, inak by tu bola nuda." zaškerí sa Grimmjow a vezme mu pohár.

Na sekundu to vyzerá, že sa s ním pobije, alebo aspoň poháda, no nakoniec si len povzdychne.

,,Taký odpad ako ty mi za to nestojí." zašomre ešte a radšej odíde.

,,To bude dlhý deň." zmučene povie Ichigo.

,,To si píš." žmurkne naňho Grimmjow a naraz vypije ukradnutú krv.

Dobre vie, že by bol jeho cieľ, preto sa radšej nenápadne vytratí čo najďalej od neho. V jednej izbe si všimne osamelého Ulquiorru sediaceho nad šachovými figúrkami už s ďalšou krvou pred sebou. Oprie sa o dvere.

,,Byakuya si s tebou nechce zahrať?" spýta sa, no vôbec nie posmešne, skôr so záujmom.

Tí dvaja totiž trávili väčšinu času spolu nad knihami, šachom alebo niečim podobným. Síce jeden toho nahovoril ešte menej ako druhý, ale predsa medzi nimi vzniklo zvláštne puto, ktoré by sa dalo nazvať aj priateľstvom.

,,Nie je tu." uprie naňho svoje zelené oči.

,,Môžem si s tebou zahrať ja ak chceš." ponúkne a prejde k nemu.

,,A vieš to vôbec?" nadvihne obočie.

Usmeje sa.

,,Skúsim to."

Čiernovlasý upír teda prikývne, na čo sa jeho protihráč posadí oproti nemu a hneď pohne bielou figúrkou. O chvíľku majú obaja len pár figúriek, no Ichigove myšlienky zablúdia k princeznej, za ktorou dnes pôjde, preto si všimne Schifferovu pasť, až keď v nej skončí.

,,Šach mat." ľadovo prehlási.

Ichigo si povdzychne.

,,Musím uznať, že si dobrý hráč. Ak by si sa neprestal sústrediť, možno by si aj vyhral."

Len pokrčí pleciami. Ulquiorra však doňho zabodne svoj skúmavý pohľad, pri ktorom má pocit, že číta jeho myšlienky, preto vstane a poberie sa na odchod.

,,Neurob nejakú hlúposť." ozve sa ešte Ulquiorra a on prekvapene zastane.

,,Nemôže predsa vedieť kam idem." Zatvári sa pokojne a pomaly sa otočí.

,,O čom hovoríš?" spýta sa nevinne.

,,O princeznej Inoue Orihime. Alebo ti to meno nič nehovorí?" šepne.

Tentoraz svoj šok neskryje.

,,Ak by sa jej niečo stalo, bol by to náš koniec, takže buď opatrný." opäť zašepká a vráti sa k figúrkam, ktoré začne staviať na svoje miesta.

,,Ako o tom vieš?" spýta sa so zatajeným dychom.

,,Náhodou som počul tvoj rozhovor s Nelliel." odvetí, no ani sa notočí, čím dá najavo, že rozhovor sa skončil.

Ichigo si úľavne vydýchne a odíde. Premýšľa, čo by také urobil, aby mu čas rýchlejšie ušiel. Náhly nápad ho pomalým krokom zavedie do kúpeľne. Zamkne si dvere a pustí vodu. Kým čaká na napustenie vane, podíde k zrkadlu nad umývadlom. Prstami si prejde po tmavých kruhoch pod očami. Za posledných pár dní toho veľa nenaspal. Každý večer si dá krátku prechádzku a rýchlo sa vráti, pretože je vo veľkom pokušení zájsť na kráľovský pozemok. A keď sa snaží zaspať, veľakrát sa pristihne, ako si predstavuje, že zaborí svoje zuby do jej jemného krku a napije sa tej sladučkej krvy. Odvráti sa od zrkadla a povzdychne si. Skutočne sa bojí dnešného stretnutia, bojí sa, že sa neovládne a ublíži jej. Ale zároveň sa naň teší, takže vie, že tam musí ísť. Prehrabne si rukou dlhé strapaté vlasy a zhodí zo seba oblečenie. Zastaví vodu a vlezie do vane. Pohodlne si ľahne a spokojne sa usmeje. Miluje pocit, keď jeho nahé telo obmýva horúca voda. Je to preňho väčší relax ako vybehať sa v lese. Zhlboka sa nadýchne a ponorí sa úplne celý. O malú chvíľku vystrčí hlavu a začne normálne dýchať odhŕňajúc si z tváre vlasy. Zatvorí oči. Nehybne leží dlhú dobu, až sa nakoniec posadí a celý umyje.

Keď konečne vylezie, neobťažuje sa so sušením, nechá kvapky vody voľne stekať po svojom tele. Jedna s druhou sa predbiehajú po prekážkach v podobe jeho vypracovaných svalov a s tichým čľupnutím dopadajú na studenú podlahu. Vysuší si vlasy a uterák si obviaže okolo pásu. Čo najtichšie sa presunie do svojej izby. Našťastie sú všetci takí leniví, že sa im nechce postaviť a ísť ho strápniť, hoci ho museli počuť. Hodí na seba oblečenie, mokrý uterák odnesie a opatrne nakukne cez okno von. Slnko už zapadá. Poteší sa a zbehne až dolu do pivnice, odkiaľ vezme sáčok krvi. Vypije jeho obsah a vráti sa k ostatným. Práve vtedy sa otovria dvere a v nich stojí Byakuya.

,,Zavri!" zvrieskne Grimmjow, na ktorého dopadnú posledné zvyšky slnečných lúčov a popália ho.

Ichigo sa mu schuti zasmeje a hodí sa na gauč vedľa Nelliel.

,,Pekne voniaš." usmeje sa naňho.

,,Vďaka." pousmeje sa a sleduje Grimmjowa s Karin.

Ich rozhovor o tom, čo budú robiť po západe slnka sa zmení na hádku.

,,Sľúbil si mi, že pôjdeme do mesta!"

,,Nesľúbil!"

,,Klamár!"

,,Ja?"

,,Áno ty!"

,,Počkaj, ty budeš niečo chcieť!"

,,Od teba? Nehrozí! A nehovor na mňa, nerozprávam sa s tebou!"

,,Tak buď urazená!"

,Veď aj budem, ale potom za mnou nelez!"

,,Kedy som za tebou liezol?"

,,Prestala som to počítať po dvatsiatom raze, aby si vedel!"

Kričia po sebe, akoby stáli na opačných koncoch veľkej obývačky, no v skutočnosti sú od seba vzialení len pár cetimetrov.

,,Buďte ticho!" ozvú sa tri rôzne hlasy a tí dvaja hneď urazene zmĺknu.

,,Ach tie manželské hádky." povzdychne si Nelliel, za čo si vyslúži nepekný pohľad od Grimmjowa, ktorému však Karin vzápätí bachne po hlave.

,,Ženská jedna bláznivá, šibe ti?" osopí sa na ňu.

Karin už otvára ústa na odpoveď, keď v tom sa ozve Byakuya: ,,Ak obidvaja neprestanete, vyhodím vás von a pustím dnu až zajtra večer!" 

Zatvoria ústa a poslušne si sadnú, hoci každý na inú stranu gauča.

,,Tak ja idem." zodvihne sa zrazu Ichigo a pri tom sa tvári, že nevidí Ulquiorrov varovný pohľad.

Opatrne otvorí dvere a nakukne do prítmia za nimi. S nebadaným úsmevom sa rýchlo dostane von a rozbehne sa smerom, ktorý ho lákal celý dlhý týždeň.