4. Jediná rodina
,,Kde si bol?" vyzvedá hneď Ulquiorra.
,,Prejsť sa a na love." odvetil, ani naňho nepozrel.
Zrazu k nemu pribehla Nelliel. Pozrel na ňu.
,,Mohla som ísť s tebou." prihovorila sa mu svojim dievčenským hláskom.
,,Možno nabudúce." odvetil a pousmial sa.
Veselo sa usmiala.
,,Chceš ešte krv?" ponúkne.
,,Nemôžem ťa stále vysávať."
,,Ale no tak. Neublíži mi to. Okrem toho, určite si nemal takú dobrú krv ako je moja." veľmi milo sa mu prihovára a už si odkrýva krk.
Tomu nemôže odolať, preto si ju k sebe pritiahne. Odhrnie jej ešte pár zblúdilých pramienkov vlasov a priblíži svoje pery k jej jemnému krku. Najskôr pery len pritisol v krátkom bozku, potom opatrne narušil zubami tú hladkú pokožku. Pevne ju objímal a pomaly pil. Spokojne sa usmiala a hladila ho po tvári.
,,Len pi." zašepkala.
,,Zas ju zbavuješ krvy?" doberá si ho Grimmjow.
Odtiahol sa
,,Musíš si ma stále doberať?" zavrčí.
,,Samozrejme, nemám v pláne sa utápať v žiali celý svoj posmrtný život ako napríklad Byakuya."
Prevrátil očami.
,,Tam sa staraj o Karin a Ichigovi daj pokoj." odvrkne mu Nelliel.
,,Bacha Kurosaki! Tvoja baba si ťa zastáva!" zasmeje sa.
,,My spolu nechodíme!" ohradia sa obaja.
,,Iste, kamaráti sa spolu bežne bozkávajú a pijú si krv." zapojí sa aj Karin, ktorá sa posadí na Grimmjowa do kresla.
,,To je len nevinný flirt." bráni sa Nelliel.
,,Uvidíme ako dlho bude nevinný. Stavíme sa?" otočí sa Grimmjow na Karin.
,,Už to vydržali mesiac, ale dávam im ešte raz toľko."
,,Ja týždeň, najviac dva. Prečo im dávaš tak dlhú dobu?" dvihne obočie.
,,Ichigo dokáže byť dosť neschopný pokiaľ ide o ženy." usmiala sa.
Na to sa Grimmjow zasmial.
,,To je moje dievča." dal jej pusu.
,,Hej! My sme tu a počujeme vás!" zlostí sa Ichigo.
,,Kašli na nich. Poďme von." pokrúti hlavou Nelliel a potiahne ho za ruku.
Šiel s ňou, naozaj netúžil počúvať naďalej tých dvoch. Keď je Grimmjow sám, je to veľmi nepríjemné, ale hneď ako sa k nemu pripojí aj Karin, nedá sa s nimi vydržať v miestnosti. Kráčal vedľa Nelliel ďalej od hradu. Stále ho držala za ruku a on neprotestoval. Ale vedel, že to tak nie je správne. Počkal kým sa nedostanú dosť ďaleko aby ich nepočuli ostatný.
,,Nel?" osloví ju.
Uprela naňho svoje orieškovo hnedé oči.
,,Možno majú pravdu." povedal stručne.
Nemusel nič viac dopovedať, vždy vedela na čo myslí. Veľmi dobre si rozumeli. Dokázali sa spolu rozprávať o čomkoľvek. Ako pravý najlepší kamaráti.
Povzdychla si: ,,Asi áno."
Pustí jeho ruku a posadí sa do trávy. Pokrčí kolená, objíme si ich rukami a položí na ne hlavu. Ichigo sa pousmeje a čupne si k nej. Objíme ju.
,,To neznamená, že nemôžeme byť aj naďalej najlepší kamaráti, ktorí si plne dôverujú."
Potichu sa zasmeje.
,,Máš pravdu. Si skvelý kamoš." pritisne mu pery na líce v priateľskom bozku.
Len sa usmial.
,,Tak koho si ulovil?" spýta sa nenútene, akoby to bola tá najbežnejšia vec.
,,Jedného starčeka, ktorý teraz už zrejme horí spolu so svojim domom."
,,Ale dávaj si pozor, vieš že oheň ťa môže zabiť." so starosťami mu pozrie do očí.
,,Viem, neboj sa." pousmeje sa.
Položí si hlavu na jej plece.
,,Vieš koho som stretol?"
,,Koho?" zvedavo sa pýta.
,,Princeznu Inoue Orihime." zaškerí sa.
,,Vážne?" rozžiaria sa jej oči.
,,Ako vyzerá?"
,,Je naozaj veľmi pekná. Má sivé oči, gaštanové vlasy a prekrásne vonia. Je tiež veľmi milá a odvážna." pousmeje sa pri spomienke na ňu.
,,Rozprával si sa s ňou?" začuduje sa.
Prikývne.
,,Závidím ti!"
,,Tak to ešte len budeš. Chce sa so mnou znova stretnúť." zasmeje sa a zodvihne hlavu, aby jej pozrel do tváre.
,,To nie je fér!" vykríkne a bachne ho po pleci.
Obaja sa zasmejú.
,,Páči sa ti, však?" rýpne doňho.
,,Prinajmenšom ma zaujala." odvetí a pustí ju.
Vystrie sa a svoj pohľad nasmeruje na oblohu.
,,Myslíš na nich?" tichúčko sa spýta.
Mlčky prikývne a hlavou mu opäť preblesne ich pohreb. Jeho otec a sestry zomreli minulý rok. Všetci traja v ten istý deň a spolu. Otec, určite znova opitý, zaspal so zapálenou cigarou v ruke. Od nej sa chytil celý malý domček a včetci uhoreli.
,,Aspoň v spánku, takže netrpeli." pomyslí si.
Na pohrebe im bolo len pár ľudí. Kedysi bol Kurosaki Isshin obľúbeným a vyhľadávaným lekárom, ktorý sa vždy usmieval a ochotne pomáhal. Taký bol, kým jeho ženu nezaraždili. Celá rodina to brala zle a každý sa s tým rozhodol vysporiadať po svojom, ale nikto si nevybral správny spôsob. Hlava rodiny svoj ziaľ utápala v alkohole a zlosť si vybíjala na svojom synovi, jedna z dvojičiek- Karin sa rozhodla pre podobný spôsosb- drogy, Yuzu našla upokojenie v mužskom náručí, samozrejme za peniaze,a by mala rodina aspoň na tie najzákladnejšie potreby a syn sa odrezal od celého sveta, uzavrel do seba a neskôr sa stal nočným tvorom. Bol rád, že ich mama vtedy nemohla vidieť, pretože by ju to veľmi sklamalo. Ale on, aj napriek tomu ako veľmi sa odcudzili, mal všetkých rád, v podstate aj otca, hoci vždy tvrdil opak. Na pohreb išiel s Nelliel, ktorá mu bola veľkou oporou a na jeho obrovské prekvapenie prišiel aj Grimmjow s Karin a obaja sa správali slušne, dokonca milo. Teraz si uvedomil, že im za to vlastne ešte nepoďakoval. Bude to musieť napraviť. Povzdychne si.
,,To nič. Treaz im je určite lepšie." zašepká mu utešujúco Nel.
,,Ja viem, ale už tu nikoho nemám. Moja jediná rodina ste vy." smutne sa pousmeje.
,,No, uznávam, že to je rozhodne dôvod na smútok, najmä pri tých dvoch." kývne hlavou na hrad, narážajúc na modrovlasého upíra s jeho priateľkou.
Ichigo sa zasmeje.
,,Bez teba by som sa tu asi zbláznil." skonštatuje stále s úsmevom.
,,Asi?!" neveriacky sa spýta.
,,Dobre, určite." opraví sa.
Zelenovláska sa veselo zasmeje: ,,Veď preto!"
je trochu kratšia, ale tento koniec mi dokonale vyhovuje :)
2024 ©