kedze minuly tyzden ani cez vikend tu nepribudlo nic nermalne, davam vam sem dve kapitoly.....prosim o komentare....pekne citanie :)
2. Prebudenie do nového života
Grimmjow sa k nemu sklonil, aby mu skontroloval pulz. Srdce mu spomaľovalo, čo bol preňho dobrý znak. Šikovne si ho prehodil cez plece a rozbehol sa k hradu. Trvalo mu len pár minút prekonať zvyšnú vzdialenosť. Hneď vo vchode narazil na čiernovlasého upíra s veľkými zelenými očami.
,,Čo chceš Schiffer?" osopí sa naňho.
,,Je mladý, nebude to vedieť dobre ovládať. Mal si počkať." chladne oznámil.
,,Ak by ho nezabil jeho alkoholický otec, tak by spáchal samovraždu. Ja si ho zoberiem na starosť."
,,Chudák chlapec. To by mal lepšiu tú samovraždu." posmešne sa uškrnul a pokojne odkráčal.
Skôr ako niečo stihol povedať, objavila sa pri ňom postava zahalená v dlhom čiernom plášti. Na hlave mala kapucňu a stála v tieni, takže jej nebolo vidieť do tváre. V ruke držala uterák, ktorý bol očividne určený pre Grimmjowa.
,,Ulquiorra je hlupák, súhlasím s tebou." šepne mu do ucha, prevesí uterák cez jeho plece a zmizne.
S povzdychom prešiel dverami. Prišiel až k jednému starému gauču kde Ichiga zhodil. Pozrel ku krbu. Presne ako očakával, sedel tam upír s dlhými čiernymi vlasmi. Uprene hľadel do plameňov a zdalo sa, že nevníma dej okolo seba.
,,Zase máš depresívnu chvíľku Kuchiki?"
,,Staraj sa o svoje veci." príde od ohniska odpoveď bez akéhokoľvek náznaku citu v hlase.
,,Tu je zas srandy ako na pohrebe. Kto umrel?" sťažuje si.
Kuchiki sa otočil a mierne nadvihol obočie. Potom presunul svoj pohľad na gauč.
,,Sorry, nerozumiem tvojim mŕtvolným posunkom. Skús slová. Vieš, tú vec čo si použil predtým, keď si mi odporučil starať sa o svoje veci." pobavene sa uškrnie Grimmjow.
K obom mužom doľahne smiech z vyššieho poschodia. Z ničoho nič sa v strede miestnosti objaví Ulquiorra s dvoma pohármi hustej červenej tekutiny.
,,Byakuya ti chcel naznačiť, že umrel ten chlapec. A to len kvôli tomu, aby si sa pobavil." oznámi rovnakým chladným hlasom ako vždy.
Podal Grimmjowovi oba poháre a usadil sa vedľa Byakuyu ku krbu. Ticho sa začali zhovárať, hoci mohol Grimmjow počuť každé ich slovo. Ten sa však unudene posadil na zem vedľa gauča a vychutnával si lahodnú krv z pohára.
,,Ako dlho ešte?" spýta sa zrazu Ulquiorra, hľadiac na oranžovovlasého mladíka.
Grimmjow bez záujmu zdvihol jeho ruku a hľadal pulz. Nič však necítil. Preto sa trochu pootočil a otvoril mu oko.
,,Najviac päť minút a začne kričať." povie dosť nahlas, aby ho počuli všetci upíri v hrade.
Dopil zvyšok a položil pohár na neďaleký stôl.
,,Nepremenil som ho len zo zábavy. Každý si zaslúži šancu na lepší život."
Vtedy ticho preťal Ichigov výkrik bolesti. Všetci traja muži okamžite vyskočili a pevne ho pridržiavali na gauči.
,,Zakry mu ústa dlaňou!" prikáže Byakuya.
,,Pohryzie ma!"
Lenže odpoveďou mu bol nenávistný pohľad a už aj jemu to liezlo na nervy, preto priložil jednu ruku na Ichigove ústa. Do dlane sa mu zaryli ostré zuby. Neodtiahol ju, len pevne zovrel pery. Ichigove telo nehorelo len zvnútra, bol horúci celý, na tvári sa mu objavili kropaje potu. Oči ho celkom štípali, ukázali sa mu v nich dokonca slzy. Svaly ho boleli, no napriek tomu sa chcel pohybovať. Grimmjow zamieril svoj pohľad na hodiny nad kozubom.
,,Ešte chvíľku. Vydrž to Ichigo." prihovoril sa mu.
Jeho telo trochu ochablo, ale hneď vzápätí sa začal mykať ešte viac, pretože bolesť dosiahla vrcholu. Upíri sa od neho hneď odtiahli. Aj keď Grimmjow hovoril len o pár minútach, Ichigovi to pripadalo ako večnosť. Chcel aby to skončilo, chcel radšej zomrieť. Teraz by radšej videl aj svojho nenávideného otca, ktorý ho toľkokrát zbil. Práve počul ako sa v miestnosti zhromažďujú ľudia. O sekundu neskôr ho napadlo, že sú to vlastne upíri. Potichu sa zhovárali a on vôbec nerozumel ako ich môže cez tú smrteľnú bolesť cítiť. Zrazu sa jeho telo uvoľnilo a ochablo. Posledné dozvuky toho trápenia pomaly ustupovali. Zhlboka dýchal. Všetci stíchli.
,,Ichigo, počuješ ma?" ozval sa Grimmjowov hlas.
Zdal sa mu však až príliš hlasný, akoby stál priamo pri ňom. A predsa podvedome tušil, že tam nie je. Pomaly otvoril oči. Grimmjow si úľavne vydýchol a usmial sa. Opatrne sa približoval ku gauču, nechcekl ho vydesiť, ve´d už aj tak vyzeral vystrašene a zmätene. Ichigo naňho otočil hlavu. Prekvapilo ho ako jasne videl a počul. Dokázal vnímať každý detail.
,,Vitaj v novom živote." priateľsky sa naňho usmial a podal mu pohár príjemne voňajúcej tekutiny.
Bleskovo sa posadil a okamžite to vypil.
Muž pod stromom sa strhol. Spomenúť si na všetku tú bolesť bolo strašné.
,,Chutilo?" usmeje sa naňho žena s dlhými zelenými vlasmi.
,,Áno."
,,Postav sa!" prikáže mu Grimmjow a on sa automaticky postavil.
,,To sa mi páči." smeje sa.
,,Donesiem ti ešte krv, zatiaľ sa zoznám s ostatnými. Karin, budeš taká milá?" pozrel na zahalenú postavu.
Tá si zloží kapucňu a odhalí ženu s prenikavými modrými výraznými očami, bledou pleťou a čiernymi vlasmi.
,,Iste." prehovorila medovým hláskom.
Z premýšľania ho vytrhne milý, jemný hlások.
,,Dobrý večer."
Otvorí oči a rozhliadne sa. Stála pred ním nádherná dievčina zahalená v čiernom plášti, zpod krotého vykúkala dlhá biela nočná košeľa.
,,Dobrý večer." zdvorilo odvetil.
Stálo ho veľa námahy udržať svoju temnú stránku pod kontrolou. To ona totiž tak nádherne voňala.
,,Smiem sa spýtať, čo tu robí taká nádherná slečna sama uprostred noci?"
,,Nemohla som spať. Prechádzka mi vždy pomôže."
2024 ©