World of the undead 1

World of the undead (svet nemŕtvych) je poviedka inšpirovaná jedným obrázkom. Celkom ma zaujíma, čo z toho vznikne a či sa vám to bude páčiť. Takže prosím o komentáre či už kritické, alebo pochvalné. :) Nebudem približovať dej, sami zistíte o čo ide :D

1. Bolestivý odchod

Tmavá noc. Všade ticho. Mesiac sa občas ukáže spoza mrakov a osvetlí jedinú postavu, stojacu na balkóne hradu. V hrade sa nesvieti, takže nič nevidieť. Postava sa pohne a šikovne preskočí zábradlie. Na zem dopadne tlmene ako šelma. Chvíľku pokojne načúva. Otvorí oči, ktoré okamžite preniknú tmou svojou prenikavou krvavou farbou. Pootočí hlavu na sever a zhlboka sa nadýchne. Rozbehne sa nadľudskou rýchlosťou za tou lahodnou vôňou. 

Mladý chlapec sa túlal po opustených uliciach. Slnko už dávno zapadlo a napriek tomu sa domov neponáhľal. Otca mal alkoholika, jednu sestru prostitútku, druhú feťáčku a mamu mŕtvu. Jeho život nestál za nič. Veľmi túžil od nich odísť. Neboli mu žiadnou oporou v ťažkom živote. Nemal ani priateľov, všetci sa mu oblúkom vyhýbali kvôli prenikavo oranžovým vlasom. Taktiež sa bránili pohľadu do jeho očí. Boli hlboké, jantárovo-hnedej farby, často plné hnevu. Jeho inak peknú tvár večne zdobilo hlboké zamračenie. Celkovo z neho vyžarovala negatívna aura, čo ľudí odradzovalo od kontaktu s ním. Práve prechádzal okolo jednej obzvlášť tmavej uličky, keď sa odtiaľ ozval tichý hlas.

,,Čo tak sám vonku chlapče?"

Zastal a žmúril do tmy.

,,Kto je tam?" odváži sa spýtať.

Z uličky vyšiel vysoký muž. Pod tričkom sa mu rysovali vypracované svaly. Mal bledomodré vlasy, rovnako aj oči. Privrel ich, vďaka čomu vyzeral ako nebezpečná šelma, a pozorne si ho premeral. 

,,Koľko máš rokov?" prehovoril opäť ticho.

Na okamih zaváhal. Bol to predsa eln celkom cudzí človek.

Napokon však odvetil: ,,15."

,,Vyzeráš staršie, ale to je len kvôli tomu mračeniu a tvojim očiam." uškrnie sa a odhalí tak svoje bezchybné, biele zuby.

,,Ako sa voláš?"

,,Kurosaki Ichigo."

,,Kurosaki hovoríš? To musíš mať strašný život. Ste síce chudobná rodina, ale v tomto meste vás pozná každý."

,,Čo ťa do môjho života. A keď sa ti niekto predstaví, je slušné tiež mu povedať svoje meno. poznamená a prehĺbi zamračenie.

Cudzinec sa zasmial.

,,Máš odvahu. To sa mi páči. Tak poď so mnou na dlhšiu prechádzku, kde sa pozhovárame." navrhne.

Ichigo sa však netváril dôverčivo, preto dodal: ,,Som Grimmjow Jaegerjaquez. Tak ideš?"

Spokojne sa usmial, keď ho mladík nasledoval.

Na tvári sa mu ukázal úškrn. Bolo to ich prvé stretnutie, na ktoré celkom rád spomínal. Veď len vďaka nemu mohol zmeniť svoj život.

,,Takže ty si upír?" vypadne z neho.

,,Áno a hovorím ti to práve preto, že je to dobré riešenie tvojho problému."

,,Myslíš s mojou rodinou? Ale ako mi to pomôže?" nechápavo pozeral.

,,Pozri. Teraz je pre teba naozaj ťažké začleniť sa do spoločnosti. Máš len samé problémy, cítiš sa prázdny a opustený...." začal menovať.

,,Dobre, ja viem ako na tom som! Nemusíš mi to pripomínať. Ja len chcem vedieť, čo mi to pomôže keď ty si upír?" nedočkavo vyzvedá.

Grimmjow prevráti očami.

,,Ty naozaj nepatríš k tým inteligentným. Tak ti to musím povedať na rovinu. Chcem ťa premeniť!"

,,Na upíra? Akože mňa?" 

Celkom ho to prekvapilo.

,,Nie, na škriatka a chcem premeniť ten strom za tebou!" neudrží sa.

V očiach sa mu pritom mihol červený tieň.

,,Dobre, dobre prepáč." zamrmle Ichigo.

Modrooký upír zhlboka sa nadýchol.

,,Preberal som to aj s ostatnými upírmi s ktorými žijem a súhlasili. Samozrejme nemôžeme ťa do ničoho nútiť, ak nechceš."

Ichigo sa na moment zamyslel. Už by zrejme nikdy nevidel svoju rodinu. Ale na druhej strane by konečne niekam patril a možno by si našiel aj priateľov.

,,Dobre, chcem byť upírom!" rozhodne vyhlási.

Grimmjow uznanlivo prikývne a usmeje sa.

,,V tom prípade si zbaľ veci a zajtra po zotmení sa stretneme tu." 

S týmito slovami zmizol a ostal po ňom len závan vetra.

V ten večer urobil veľmi dôležité rozhodnutie a hoci od neho prešli už tri roky, neľutoval. Konečne sa cítil slobodný. A mal priateľov, veľmi dobrých priateľov. 

Zastal a rozhliadol sa. Pred sebou videl hrad patriaci bohatej rodine. Bol novší ako ten ich, ale menší. Do nosu mu odrela krásna vôňa. Zmes kvetín a jahôd. Sladučká vôňa krvi, ktorá si priam žiadala ochutnať. Mal však čas, veď slnko sa ukáže až za pár hodín. Posadil sa pod strom a zavrel oči. Myšlienky sa mu sformovali do spomienky. Spomienky na premenu.

Bol to jeden z najchladnejších večerov toho roku. Poriadne pršalo a fúkalo.  Kým prišiel na miesto stretnutia, bol premočený do poslednej nitky. Grimmjow tam už naňho čakal, ukrytý pod stromom.

,,Pripravený?" spýtal sa ho.

,,Áno."

Bol trochu nervózny, ale za svojim rozhodnutím si stál. Grimmjow sa bez slova vybral do lesa, takže ho nasledoval. Hoci v tej časti mesta ešte nebol, vedel presne kam idú. Na veľký hrad Dark Elsinor. O pár minút sa dostali hlboko do lesa. Tipoval, že hrad môže byť vzdialený najmenej kilometer. Zastali.

,,Tu ťa premením. Zvyšok cesty ťa odnesiem a keď sa prebudíš ako upír, budeš už v hrade." otočil sa tvárou k nemu.

Prikývol. Srdce mu šialene tĺklo v hrudi. Grimmjow sa ticho zasmial.

,,Bojíš sa? Tvoje srdce bije poriadne rýchlo."

,,Som len nervózny. Ako to bude prebiehať?"

,,Napiješ sa mojej krvi a ja ťa potom uhryznem. To spustí premenu. Hneď ako ťa pohryziem, upadneš do bezvedomia, takže v podstate nebudeš nič cítiť najmenej hodinu. Potom sa prebudíš pred dokončením premeny a vtedy nastane najhoršia časť. posledných 10 minút je veľmi bolestivých. Budú ťa bolieť všetky svaly, zuby, štípať oči. Okrem toho aj pocit, že máš v žilách namiesto krvi horiaci jed. čo je v podstate pravda." diabolsky sa uškrnul.

Ichiga mimovoľne striaslo a trochu zbledol. Opis tej bolesti vyzeral naozaj strašne. Utešovala ho jedine myšlienka, že to musí vydržať len pár minút.

,,Nerozmyslel si si to?"

,,N-nie. Urob to." pozrel mu do očí.

Grimmjow sa k nemu priblížil a uhryzol sa do zápästia. Otrčil mu ruku a vtedy si všimol, že jeho oči nabrali červenú farbu. Ichigo zobral jeho ruku a prehltol trochu jeho krvi. Nechutila zle, ale ani veľmi dobre. Potom, čo ruku odtiahol, zavrel Ichigo oči a čakal čo sa stane. Grimmjow hneď zaryl zuby do jeho krku. V momente keď ich vytiahol, s Ichigom sa zatočil svet a padol na zem.