Veľmi dlho tu nebol špeciál, tak som si povedala, že by sa aj hodil :D A kapitola je 18, užite si ju ^^
Pre pripomenutie: Ichigo prišiel o hlas počas choroby a liečba neprebieha podľa jeho predstáv. Dokáže ho upokojiť len Matsumoto, s ktorou začal chodiť.
4. Pochybnosti treba prekonať
Celé Seireitei odpočíva v chladnom nedeľnom predpoludní. Tento pokoj naruší až treskot vychádzajúci z piatej jednotky. Na dvor do mrazivého novembrového počasia vybehne pár shinigami, aby skontrolovali, či ich niekto nenapadol. Na zemi pred sebou zbadajú sklo a drevené úlomky niečoho, čo sa ešte pred chvíľou dalo považovať za stoličku. Všetkým je hneď jasné, že stolička pochádza z kapitánskej kancelárie, preto ich pohľady automaticky strelia na druhé poschodie. Z rozbitého okna sa opatrne nakláňa ich čiernovlasá podkapitánka.
,,Prepáčte...Ichigo je len nervózny, že zase nemôže hovoriť..." ospravedlňuje počínanie svojho kapitána.
Za ňou sa objaví vysoká postava muža, ktorý celý rozruch spôsobil. Mlčky ukáže na neporiadok pod svojim oknom a shinigami okamžite oľutujú, že vyšli z vyhriatej budovy von. Jasne, že si to neuprace sám. S povzdychom sa do toho pustia.
,,Kedy sa mu konečne vráti ten hlas? Je nervóznejší ako obvykle!" rozčuluje sa jeden z nich, keď si dychom zohrieva skrehnuté prsty a druhý muž mu súhlasne prikyvuje.
,,Aj ty by si bol. Nikto nevie, čo mu je, už dvakrát sa mu hlas vrátil a zase oň prišiel..." obhajuje ho jediná žena, ktorá tam s nimi je.
,,Ale je to jeho chyba, prečo si to vždy odskáčeme my?!" zavrčí.
,,Ja viem, prepáčte..." ozve sa spoza nich šepot.
,,K-kapitán!" vyskočia všetci traja od šoku.
Len sa smutne pousmeje a začne im pomáhať.
,,To nemusíte, kapitán!" odhovára ho hneď členka jeho jednotky.
,,Nie, naozaj je to moja chyba." pokrúti hlavou.
Spolu to v tichosti rýchlo upracú. Pred nimi sa objaví dobre naladená Matsumoto.
,,Čas na tvoju injekciu." oznámi mu s úsmevom.
Miesto slovného pozdravu ju len pobozká, zakýva ostatným a vyberie sa s ňou do vedľajšej jednotky. Celý čas mu rozpráva vtipné príhody z večerov, keď pila s Hisagim a Kirou a občas niečím prispeje aj on. Dobre sa zabávajú a svoj smiech neutíšia ani po príchode do jednotky, kde sa okamžite stanú stredobodom pozornosti.
,,A čo si urobil?" zvedavo sa ho spýta, keď prizná, že sa ho jedna z jeho bývalých pokúsila znásilniť.
,,Zviazal som ju svojim kimonom a utiekol." odvetí šeptom celkom vážne, no Matusomoto vybuchne do smiechu.
V čakárni sa posadia do kúta.
,,Psst!" snaží sa ju upokojiť.
,,Prepáč, keď si to predstavím..." smeje sa ďalej.
,,Rangiku, sme v nemocnici, smej sa aspoň potichšie." napomenie ju s úsmevom.
Odvráti sa od neho a zhlboka dýcha držiac sa za brucho. Starý pán oproti nim po nej pohoršene zazerá. Ichigo ju zozadu pevne objíme a pobozká na krk. Odvedie tým jej pozornosť iným smerom. Otočí sa tvárou späť k nemu, aby mohla spojiť ich pery. Starý pán si odkašle. Odtrhnú sa od seba prevracajúc očami. Ichigo si prehodí ruku cez jej operadlo a ona sa pohodlne oprie.
,,Čo nového u vás v jednotke?" spýta sa jej pošepky.
,,Nič...Čakala som, že kapitán bude príjemnejší, keď s Momo začne žiť, ale stále po mne kričí." posťažuje sa.
,,Skús si raz plniť svoje povinnosti." podpichne ju.
,,Že mi to hovoríš zrovna ty." zaškerí sa.
,,To chytám od teba, šíriš svoju lenivosť ako mor." nedá sa.
Natočí sa naňho.
,,No to nie môj pekný, ty to robíš už dávno." vyčítavo naňho ukáže prstom, do ktorého sa jej pokúsi zahryznúť, no ona ho rýchlo so smiechom odtiahne.
Zatlačí ho do stoličky a zmocní sa jeho pier. Spokojne ju skryje do svojej náruče. Poddá sa jej tak, ako to robí vždy. Dobre vie, že Matsumoto je bozkávaním posadnutá, je to pre ňu rovnako prirodzené ako potreba jesť. A je v tom naozaj dobrá. Uvedomuje si však, že ak Matsumoto bude chcieť zájsť ďalej, podľahne. Jeho zásady mu budú k ničomu, ak ho žena ako ona začne zvádzať. Prvýkrát ho prepadnú pochybnosti, či to predsalen nebol zlý nápad. Ak by to teraz ukončili, všetko by sa hladko vrátilo do starých koľají. No vo vzťahu s Matsumoto sa cítil pohodlne. Vždy sa mohli jeden na druhého spoľahnúť. Skvelo si rozumeli aj bez lásky. Ale otázka, čo sa stane, keď sa pohnú ďalej, mu stále vŕtala v hlave. Hryzne ho do pery, čím ho vráti do prítomnosti. Zaženie svoje myšlienky do úzadia. Bude sa nimi zaoberať, keď si to bude vyžadovať situácia.
********************************************************
,,Daj si ešte!" núka mu už z deviatej fľašky saké.
Poslušne jej podá pohár. Raz za čas sa predsa môže opiť. Za Matsumoto zaostáva presne o dve a pol fľaše, ale opití sú rovnako, on dokonca možno o trochu viac. Sedia v ich obľúbenom bare. Hisagi začne prstom pichať do spiecaho Kiru. Ten sa po ňom zaženie a pritom prevrhne našťastie už prázdnu fľašu.
,,Asi...by som mal..vziať ho domov..." zamrmle opileckým hlasom Hisagi, škúliac pritom na svojho kamaráta.
Mladý kapitán pohodí rukou v zmysle, aby robil, ako uzná za vhodné a s priblbnutým úsmevom sa otočí na svoju priateľku. Tá sa nadvihne zo svojho miesta a obkročmo sa posadí naňho. Zdrapí ho za kimono ťahajúc k sebe jeho tvár. Bez jediného slova pochopí jej očividný náznak a pustí sa s ňou do vášnivého bozkávania. Pritlačí sa oňho svojim bujným poprsím. Zbehne rukou krátku trasu od jej drieku k zadku a pevne ho uchopí. Odtrhne sa od jeho pier, nacvičeným pohybom jemne pohýbe panvou a sleduje, ako kapitán 5. jednotky nasucho preglgne. Má ho presne tam, kde chcela a obaja to vedia. Jeho pochybnosti rozptýlila alkoholom a teraz im už nič nebráni presunúť sa o pár metrov ďalej do jej bytu. Zloží si šál a omotá ho okolo krku jemu. Nasledne sa postaví a potiahne ho za sebou. Bohužiaľ toľko saké naňho bolo moc a sotva udržiava rovnováhu. Matsumoto sa však zdá byť razom celkom triezva. Podoprie ho, pohľadom ešte skĺzne na Hisagiho, na ktorého s úsmevom žmurkne a vytiahne Ichiga von.
Oprie ho o stenu baru. Chladné počasie vonku mu pomôže sa trochu spamätať aspoň z alkoholického opojenia. Pritisne sa k nemu. Perami mu jemne masíruje ušný lalôčik a z neho sa chtiac nechtiac vyderie slastný vzdych. Rukami ju pevne objíme, akoby sa bál, že zmizne hneď, ako ju pustí. Pozrie mu hlboko do očí a provokačne si zahryzne do pery. Zafunguje to presne tak, ako chcela. Ichigo sa okamžite zmocní jej pier. Bez ostychu presunie ruku do jeho rozkroku, aby ho rozdráždila ešte viac. Ten ju na okamih prestane bozkávať a zalapá po dychu. Hneď však aj pokračuje. Nenásytne perami prechádza po jej krku až do výstrihu. Pri tom všetkom si pomáha rukami a tentoraz zavzdychá ona. Nikde sa nepohne ani živá duša, všetci sedia v teple domova. No hoci mrzne, vzduch okolo nich dosahuje letných teplôt. Napriek tomu sa však Matsumoto odtiahne a za ruku ho ťahá hore schodmi. Kým odomyká, Ichigo sa na ňu tlačí zozadu a bozkáva ju na krku rozväzujúc jej kimono. Od toľkého alkoholu a mrazu však v prstoch nemá cit, preto sa mu to nepodarí skôr, ako odomkne. No hneď, ako za sebou zatvoria dvere, jej čierne kimono skĺzne na zem. Z kapitánskeho plášťa ho vyzlieka tak rýchlo, až ho takmer roztrhne, no nakoniec skončí bezpečne na zemi. Za ním letí aj čierna časť Ichigovho kimona. Za šál ho ťahá do spálne, kde ho sotí na posteľ. Za ruku ju prudko stiahne na seba. Dopadne naňho naozaj tvrdo, no obom to je jedno. Doslova zo seba trhajú zvyšné kusy oblečenia. Matsumoto perami kĺže cez jeho telo k prirodzeniu, ktoré skúsene vezme do úst. Prsty jednej ruky si zapletie do jemného vodopádu jej medených vlasov, do druhej si zahryzne. To sa však Matsumoto nepáči.
,,Chcem ťa počuť..." zvodne zašepká odťahujúc jeho ruku od začervenanej tváre.
Nechá ju teda voľne položenú vedľa svojho nahého tela, zavrie oči a vychutnáva si precíznu prácu svojej priateľky, ktorá čoskoro prinesie svoje ovocie. Na pár okamihov ho nechá ležať na posteli a rozdýchať to. Zo spodného šuflíka zatiaľ vytiahne balíčk prezervatívov. Rýchlo sa jej podarí vzrušiť ho znova a hneď si naňho nasadne.
Párkrát zažmurká, no oči neotvára. Miesto toho len zakňučí od bolesti a chytí sa za hlavu. Tak veľa ešte nevypil. No je vďačný, že mu aspoň nie je zle.
,,Už si hore?" ozve sa ženský hlas niekde nad ním.
Zaberie mu hodnú chvíľu uvedomiť si kde a s kým je. Pozrie na Matsumoto. Poznanie, že má cez seba prehodenú len tenkú ružovú košieľku ho donúti šialene sa začervenať. Jeho rozpaky sa ešte zväčšia, keď si uvedomí, že on sám je celkom nahý. Nahý v jej posteli.
,,Ale nie..." zafňuká.
Z minulej noci si nič nepamätá, no nie je ťažké dať si to dohromady.
,,Čo sa deje? Prinesiem ti nejakú tabletku od tej hlavy?" spýta sa ho Rangiku s jemným úsmevom, akoby mala pod nosom nahého chlapa každý deň.
Nečaká ani na odpoveď, odbehne pre ňu. Rýchlo sa posadí a snaží sa nájsť svoje spodky. Všetko svoje oblečenie nájde úhľadne uložené na kope. Žena sa vráti aj s pohárom vody a prisadne si k nemu. Podvedome sa o pár centimetrov odsunie, no vďačne príjme ponúkaný liek.
,,Urobím raňajky, ak máš chuť. Môžeme ich zjesť pri telke." prihovorí sa mu opäť.
Na okamih sa nad tým zamyslí.
,,Vďaka, dám si." pousmeje sa napokon.
,,Dobre, daj si zatiaľ sprchu."
Vtlačí mu na líce bozk a odíde do kuchyne. Popadne svoje kimono a zalezie do kúpelne. S pôžitkom nechá na svoje unavené telo dopadať kvapky teplej vody. Skúša si spomenúť, no neuspešne. Jeho posledná spomienka je z doby, kedy sa ešte všetci štyria spoločne smiali na jednom z Hisagiho zážitkov. Ak z hlavy vytlačí bolesť a poriadne sa sústredí, objavia sa aj útržky z neskoršej doby. Matsumoto otvárajúca deviatu fľašu, Matsumoto odvádzajúca ho z baru, Matsumoto strhávajúca z neho kimono, nejasné spomienky na ich horúce prepletené telá... Strhne sa. Vypne vodu a postaví sa pred zrkadlo. Okrem únavy na sebe nevidí žiadnu zmenu. Je zmätený, nervózny a v rozpakoch, ale inak nič. Nejde mu do hlavy, ako môže byť Matsumoto taká pokojná. O pár minút už oblečený vôjde do obývačky. Rangiku sa našťastie už tiež obliekla do svojho kimona a s vyloženými nohami sa kŕmi toastami s nuttelou. Prisadne si k nej a tiež si ich pár vezme.
,,Volal Hisagi, aby skontroloval, či žiješ." s úsmevom sa naňho otočí.
,,Snažím sa." vydýchne.
Sprcha mu trochu pomohla, no jej zázračné účinky začínali vyprchávať.
,,Mal si ešte ostať v posteli, nie si zvyknutý tak veľa piť. Musím ťa to naučiť." podpichne ho.
,,Už nechcem alkohol ani vidieť." mrzuto zahryzne do hrianky.
,,Náhodou sa držíš veľmi dobre. Čakala som, že budeš spať s hlavou v záchodovej mise."
,,No toto nie je o nič lepšie." povzdychne si sa odloží tanier na stôl.
,,A navyše...si nič nepamätám..." pokračuje tichým hlasom.
,,No to sa dalo očakávať." neopúšťa ju veselý tón hlasu, no už mu aspoň venuje plnú pozornosť.
Mozog mu pracuje na plné obrátky, čo je vzľadom na tú bolesť obdivuhodné. Snaží sa nevšímať si ju. Dlho premýšľa, ako sa spýtať, čo sa medzi nimi stalo. Nakoniec zhodnotí, že priama otázka bude najlepší spôsob.
,,Rangiku...Vyspali sme sa spolu?" zašepká celý červený.
Neodváži sa na ňu pozrieť, naďalej hľadí na svoje nohy.
,,Áno." odpovie mu celkom pokojne.
Pozrie na ňu. Jej pokoj ho úplne rozhádže. Tvári sa, akoby sa jej to ani netýkalo.
,,A to mi povieš len tak?!" osopí sa na ňu.
Pokrčí plecami: ,,Nejaké útržky mať musíš a prečo by som ti mala klamať?"
,,Tak som to nemyslel! Ale... Len si využila situáciu, keď som bol totálne ožratý! To bolo od teba hnusné!"
,,Nechápem, prečo si naštvaný. Bol to tvoj nápad začať s týmto všetkým. Chcel si to! Chcel si to už veľmi dávno, len si sa príliš bál otvoriť sa niekomu cudziemu!" zvýši naňho hlas.
Zaskočí ho to. Ešte nikdy ju nepočul, aby na niekoho naštvane zvýšila hlas.
,,A netvár sa, akoby som ťa znásilnila! Pamätám si zo včerajška všetko a v noci to rozhodne ako znásilnenie nevyzeralo!" vyprskne mu do tváre a vyskočí z gauča.
Naštvane odpochoduje do kuchyne a ponechá ho utápať sa vo vlastných myšlienkách. Bol chlap, samozrejme, že túžil po sexe. Neprekvapilo ho, že toto vedela, koniec koncov, poznala mužov dosť dobre. Zaskočilo ho, ako ľahko odhlalila dôvod, prečo sa tomu doteraz vyhýbal. S telesným zblížením sa všetko mení. Tu je jasný dôkaz. Bál sa, naozaj sa bál na niekoho naviazať. Myslel si, že s Matsumoto mu niečo také nehrozí, že ich priateľstvo je dosť silné. Ale teraz bol na pochybách. Ranilo ju to a on cítil veľké výčitky. Ako v tranze sa za ňou vybral do kuchyne. Len tak stála pri okne. Slabé zimné slnko sa jej jemne odrážalo vo vlasoch a dodávalo jej bledej pokožke zlatistý nádych. Musel uznať, že skutočne nikdy nevidel krajšiu ženu. Všetci to vedeli rovnako dobre ako ona, no nepovyšovala sa pre to nad ostatných. To bola jedna z mnohých vecí, ktoré si na nej cenil.
,,Rangiku..." potichu sa ozve.
Zhlboka sa nadýchne, ale neobzrie sa.
,,Prepáč mi to...Máš pravdu a nemal som na teba kričať..." prizná.
Ona však vytrvalo hľadí pred seba. Podíde k nej a objíme ju tak, ako to robieva ona, keď ho chce utešiť. Jej kútiky sa zvlnia do slabého úsmevu.
,,Nenávidím ťa, vieš o tom?" pootočí naňho už usmiatu tvár.
,,Beriem na vedomie." uškrnie sa.
Vezme do rúk jeho tvár a pobozká ho.
,,Tak čo s tým urobíme?" spýta sa jej.
,,S čím ako?" nerozumie.
,,Akože s čím. S mojimi spomienkami predsa. Je to nefér, keď si to pamätáš len ty!" zamračí sa na ňu.
,,Hmmm, s tým by som ti vedela pomôcť. Pod podmienkou, že už na mňa nebudeš kričať." zašepká so zvodným pohľadom.
Pritiahne si ju bližšie.
,,Prisahám." šepne predtým, ako ju vášnivo pobozká.
,,Tak poď, ty môj učeň. Je načase začať s poriadnymi lekciami." s úsmevom ho za ruku ťahá späť do spálne, kde ho zhodí na posteľ.
,,Len sa uvoľni a poddaj sa..." zašepká mu do ucha, keď si naňho ľahne.
A on poslúchne hneď, ako sa ich pery dotknú. Nechá sa vyliecť z kimona. Pevne ju objíme a prevráti sa s ňou tak, aby ležala ona pod ním. Bozkávajúc ju na krku jej pomaly sťahuje kimono. Chce si to vychutnať plnými dúškami a ona mu to s radosťou dopraje. Napriek svojim rozpakom po kúskoch skúma jej telo oboma rukami aj perami. Zodvihne jeho bradu a pritiahne si ho k tvári. Ich dlhý a hlboký bozk nakoniec preruší on.
,,Nikdy som ti to nepovedal, ale si nádherná..." zašepká zastretým hlasom.
,,Nemusí mi skladať komplimenty." jemne sa usmeje.
,,Nie...Myslím to vážne." zahľadí sa jej do očí.
,,Ichigo..." prekvapene z nej vypadne.
,,A teraz to už môžem posúdiť naozaj objektívne." skĺzne pohľadom na jej nahé telo.
,,Ty si taký iditot." rozosmeje sa, ale pritiahne si ho k sebe, aby ho odmenila sladkým bozkom.
***********************************
musím povedať, že som na počudovanie spokojná, ako táto kapitola vyzerá :) snáď to oceníte aj vy v kometári ^^
2024 ©