včera som vôbec nebola pri PC, preto je to až dnes (za meškanie sa poďakujte mojmu bratovi)....dnes frčím na prax, držte palce, som v kuchyni! O.o no, pekné čítanie :D
3. Hlas
,,Zjedz aspoň trochu!" postrčí pred neho misku polievky.
Porazene sa natiahne pre jedlo, ale hneď ako zacíti jeho vôňu, napne ho. Okamžite vyštartuje do kúpeľne, odkiaľ sa ozve nepríjemný dávivý zvuk.
,,Toľko k jeho obedu." povzdychne si Momo.
Matsumoto smutne zvesí plecia a sama sa pustí do polievky.
,,Taká škoda dobrého vývaru." šomre si popri jedení.
Ichigo sa pomaly vráti do izby.
,,Sorry, to nebolo nič proti vášmu vareniu, ale nemôžem jedlo ani cítiť."
,,To je v pohode, zješ ho keď ti bude lepšie." usmeje sa Momo.
Namrzene sa zahrabe do perín.
,,Prosím ťa, choď s tým odomňa ďalej, strašne mi vadí tá vôňa." požiada Matsumoto, ktorá smutne odíde.
,,Myslíš, že trochu ryže by tvoj žalúdok zvládol?" spýta sa Momo.
Ichigo sa na okamih zamyslí, napokon váhavo prikývne.
,,Okey, idem ju pripraviť, chceš ešte vodu?"
,,Vďaka." pousmeje sa a opäť zatvorí oči.
Hinamori vezme pohár a vráti sa do kuchyne za Matsumoto.
,,Urobíme mu trochu ryže, má to také diétne. Niečo zjesť predsa musí." oznámi jej a Matsumoto súhlasne prikývne.
O niečo neskôr mu ju už podávajú v miske. Pre istotu sedí a najskôr k nej len privonia. Hoci sa nedá povedať, že by mu zrovna voňala, aspoň mu nevadí, preto si vloží malé sústo do úst. Keď ho bez problémov zje a jeho žalúdok neprotestuje, pustí sa do jedla už odvážnejšie. Napokon ostane len prázdna miska.
,,Vďaka baby. Asi si idem ešte pospať, nemusíte tu ostávať." vyvalí sa naspäť na posteľ.
,,Ostanem, trošku ti to poupratujem, bojím sa nechať ťa tu samého v tomto stave."
,,Hovoríš to, akoby som umieral." zamračí sa na svoju priateľku.
,,Výzorom od toho nemáš ďaleko." poznamená.
,,Tak to vážne ďakujem." povzdychne si.
Matsumoto si k nemu prisadne a položí si jeho hlavu na kolená.
,,Ostanem tu či sa ti to páči alebo nie." pousmeje sa.
,,Dobre, ale nenúť ma hovoriť, lebo asi fakt umriem." uškrnie sa a zatvorí oči.
,,Tak budem hovoriť ja a ty len počúvaj." jemne ho pohladí po tvári.
Hinamori sa nenápadne vytratí. Ichigo len prikývne a s malým úsmevom na perách počúva jej rozpávanie o tom, ako sa nedávno s Hisagim a Kirom opila. O chvíľu opäť zaspí a Matsumoto sa od nudy pustí do upratovania celého jeho domu.
Práve keď končí, dve studené ruky sa jej omotajú okolo pásu.
,,Musela si sa veľmi nudiť." zašepká jej do ucha.
,,To nič, mal si tu už neporiadok." otočí sa k nemu tvárou.
,,Nestíhal som."
Založí si hlavu na jej rameno.
,,Vždy si taký prítulný, keď si chorý?" so smiechom sa ho opýta.
,,Prestaň!" zasmeje sa, no hneď na to sa rozkašle.
,,Padaj do postele." vyháňa ho.
,,Ešte sa tam naležím dosť. Potrebujem sa trošku prejsť, mám stuhnuté všetky svaly." posťažuje si a pustí ju.
Prejde ku gauču, kam sa posadí. Založí si ruky na prsiach, aby sa zohrial. Matsumoto sa usmeje a prejde mu pre hrubú deku do spálne. Sadne si k nemu a prehodí ju cez oboch. Vďačne sa na ňu usmeje.
,,Nezdržujem ťa od práce?" potichu sa spýta.
,,Nie, kým si spal, volala som kapitánovi a dal mi na dva dni voľno, vraj sa Hinamori ponúkla, že mu pomôže aj s mojimi papiermi."
,,Zlatá Hinamori."
,,Héj a ja?" namrzene ohrnie spodnú peru.
,,Samozrejme aj ty."
Venuje jej pusu, no keď sa odťahuje, ona si ho opäť pritiahne. On sa však rýchlo vykrúti a odvráti od nej tvár, aby si odkašľal.
,,Prepáč, toto teraz nebude dobrý nápad."
Prehrabne jej vlasy.
,,To nič." posumeje sa, no neujde mu jej sklamaný tón.
,,Skočím ti pre tie lieky, už by si si ich aj mohol dať." vyskočí.
Vráti sa s nimi a chce ísť aj po vodu, no Ichigo ju chytí za ruku a zastaví.
,,Rangiku, vidím na tebe, že sa tu nudíš. Tak prečo nejdeš domov? Nie som na tom tak zle, aby som to sám nezvládol."
,,Nebuď hlúpy. Naozaj ti chcem pomôcť, chorému je vždy lepšie ak má niekoho pri sebe. Len som dúfala, že tento deň bude vyzerať trošku inak, tak som trochu sklamaná, ale nie je to nič, čo by som nezvládla. Tak sa tým netráp a pekne sa lieč, nech to môžeš napraviť." usmeje sa.
S úsmevom pokrúti hlavou.
,,Ty si strašná."
,,Ja viem." zasmeje sa a zmizne v kuchyni.
*****************************************************************
,,Zober si moje kľúče, nemusíš ma budiť, keď zajtra prídeš." hovorí jej večer, keď odchádza.
,,Dobrý nápad." zazubí sa naňho.
Potom sa k nemu skloní a spojí ich pery do krátkeho bozku.
,,Tak zajtra." zašepká a vo dverách mu ešte zakýva.
Sedí až kým nepočuje buchnutie dverí, potom si ľahne a upadne do nepokojného spánku.
*******************************************************************
,,Kapitán, už ste zdravý?" pustia sa doňho shinigami, hneď ako po týždni vkročí do 5.jednotky.
Len neurčito mykne plecami.
,,Vyzeráte trošku bledo a vychudnuto. Nemali ste ešte ostať doma?"
Tentoraz pokrúti hlavou.
,,Prečo nič nehovoríte?" čudujú sa.
Zúfalo si povzdychne a naznačí im, aby boli všetci ticho.
,,Nemám hlas." zašepká dve jednoduché slová vysvetľujúce všetko.
Jeho podriadení si vymenia prekvapené pohľady. Zrazu sa pri nich ukáže Matsumoto s taškou pod pazuchou.
,,Ahojte." veselo sa na všetkých usmeje.
Ichigo jej úsmev opätuje, no ten pohasne v momente, keď z tašky vytiahne hrubý šál a omotá mu ho okolo krku. Do rúk mu ešte strčí tvrdé dosky s papiermi a perom.
,,Tak, teraz už môžeš s ostatnými komunikovať." naďalej rozdava úsmevy.
Ichigo naštvane na papier niečo načmára a otrčí jej to.
,,Teba to vážne teší!" prečíta nahlas.
,,Čo ako?" nerozumie.
Ichigo si ukáže na hrdlo.
,,Jaj ahá. Vieš, konečne nemôžeš potestovať, takže je jedno čo urobím, nespravíš s tým nič." sladko sa usmeje.
Na to prižmúri oči a vrhne sa na ňu. Rukami ju pevne chytí za pás a jemne ju pohryzie na krk.
,,Dobre, dobre, beriem späť!" smeje sa.
To už sa usmeje aj on a dá jej pusu. Pozrie na ostatných, ktorí ich pozorujú s rôznymi výrazmi tváre.
Vezme papiere a napíše: ,,Netvárte sa, akoby ste o tom nevedeli, určite ste tu o ničom inom nehovorili."
Po prečítaní jeho odkazu sa všetci usmejú.
,,Zase ste nás odhalili."
Uškrnie sa.
,,Poďme niekam." prosebne sa naňho matusmoto zavesí.
Rýchlo npíše: ,,Práve som prišiel. Musím pracovať."
Nahodí psí pohľad.
,,Večer." rezignovane zo seba dostane.
Všetci však dostanú záchvat smiechu z jeho priškrteného, tenkého hlasu. Hodí po nich vražedný pohľad, takže sa radšej utečú smiať niekam, kde ich neuvidí. Radšej nad tým len mávne rukou a s Masumoto po boku sa poberie do svojej kancelárie, kde nájde Senriho nad slušnou kopou papierov.
,,Vitaj späť." ušrknie sa.
Kývne mu hlavou na pozdrav a zmučene sa zahľadí na papiere. Matsumoto ho súcitne potľapká po ramene.
,,Asi to do večera nestihneš."
Horlivo jej prikyvuje.
,,To nič, čakala som už týžden, jeden deň ma nezabije."
Ústami jej naznačí ďakujem. Na rozlúčku ho pobozká a odíde, aby mohol pracovať. S povzychom sa do toho pustí. Predtým však na papier napíše odkaz pre senriho a podá mu ho.
,,A ty mi vyrozprávaj, čo všetko sa tu stalo."
,,Chceš pripraviť o hlas aj mňa?" zasmeje sa, no keď uvidí pohľad svojho kapitána, rozmyslí si to a radšej sa do toho pustí.
,,Ako dlho budeš ešte bez hlasu?" spýta sa ho po pár hodinách ticha.
Ichigo vezme papiere a načarbe: ,,Neviem. Unohana-san mi robila nejaké vyšetrenia, dala lieky, ale nič nepomohlo, takže ak mi nezaberú tie čo mám teraz, budem k nej chodiť na horúce injekcie."
,,A vie aspoň čo ti je?"
,,Ani nie. Ale vraj to mám poriadne zahlienené."
,,No pekne. To sa ti podarilo."
,,Ak do mňa budeš kvôli tomu rýpať aj ty, neželaj si ma!"
,,Vieš, že tvoje odkazy nepôsobia tak zastrašujúco ako by si chcel?" zasmeje sa.
Ichigo po ňom teraz dosky pre zmenu hodí a spôsobí mu peknú hrču.
,,Dobre, aj takto sa to dá využiť." zašomre Senri a rozhodne sa ďalej ho neprovokovať.
*********************************
no rozhodla som sa využiť stratu hlasu akú zažila moja spolužiačka. neuveríte, ako sme sa na nej nasmiali, keď sa snažila rozprávať :D a keď kričala xD dobre, už sa jej nejdem smiať, bolelo ju to a tie vyšetrenia ktorými si prešla...brr...hadám sa vám to páčilo a necháte koment :D ale podľa mňa je to zas blbosť xD
2024 ©