uff, správa z praxe odovzdaná, kuchyňa prerobená a uprataná, takže môžem písať! :D všetko mám rozpísane, už len dopísať. takže ako prvá pribudne ďalšia fillerová časť :D pekné čítanie prajem :)
2. Maród
A bola to pravda. Skutočne sa nenudil. Vždy ho vytiahla von a veľakrát mu nedala pokoj kým nepobehali minimálne polku Serireitei. Presne s týmto plánom sa za ním vybrala aj dnes ráno.
Cítila jeho reiatsu z jeho domu a podľa toho aké pokojné bolo, usúdila, že ešte spí.
,,Dostane menší budíček." s úsmevom si zašomre pre seba a už beží k nemu.
O pár minút mu už klopala na dvere, no neotváral. Buďto nepočul alebo nechcel počuť. Zamračene kráčala okolo domu. Náhle sa usmeje. Na spálni mal pootvorené okno. Potlačila ho a na jej veľké potešenie sa otvorilo. Vlezie dnu a pozrie na posteľ. Naozaj ešte spal, hoci na tvári mal malé zamračenie. Prikradne sa bližšie a s úsmevom mu odhrnie vlasy z očí. Viac sa zamračí a trošku pomrví.
,,Ichigo." povie nahlas.
Pootvoril oči.
,,Čo tu robíš?" spýta sa zachrípnuto.
,,Chcem ťa vytiahnuť von." zverí mu rovno svoje plány.
,,Dnes nikam nejdem. Necítim sa dobre." zašomre ticho a s povzdychom sa prevalí na bok, aby na ňu lepšie videl.
,,Je ti zle?" spýta sa hneď starostlivo.
Zamrmle na súhlas. Priloží mu ruku na čelo.
,,Máš horúčku." skonštatuje.
,,Na to som prišiel už pred hodinou keď som sa bol vyšabliť." ozve sa ticho.
,,Mal si lieky?"
Pokrúti hlavou.
,,Bol som rád, že som sa dostal na záchod a späť do postele. Asi naozaj nebol dobrý nápad dať si polnočný kípeľ v jazere v novembri."
Potiahol nosom.
,,Môžeš privrieť to okno?" požiadal ju.
Hneď tak urobí a potom si k nemu čupne. Pohladí ho po horúcej tvári.
,,Mám zavolať kapitánke Unohane?" pýta sa s menšími starosťami v hlase.
Vyzeral totiž dosť zle a celkom ju vydesil aj jeho tichý hlas.
,,Nie, to netreba. Ale môžes zavolať Hinamori, že dnes neprídem." šepol a zatvoril oči.
,,Dobre."
,,A ak by si bola taká milá a doniesla mi pohár vody, bol by som ti vďačný." dodal.
,,Iste. Postarám sa o teba." pousmeje sa, dá mu pusu na líce a odíde do kuchyne.
Prehrabe mu tam všetky skrinky, až nakoniec nájde čistý pohár a lieky na prechladnutie a chrípku. Vezme to späť do spálne a v obývačke ešte vezme vreckovky. Práve keď vchádza, sa mu kýchne. Hodí po ňom vreckovky, ktoré hneď použije. Položí ich na stolík a pomaly sa posadí. Sadne si k nemu na kraj postele a podá mu liek s vodou.
,,Vďaka." šepne.
Hodí si taletku do úst a zapije ju celým pohárom vody. Matsumoto zatiaľ volá Hinamori.
,,Ahoj Momo. Ichigo je chorý, dnes nepríde."
Malá pauza, potom odvetí: ,,Má horúčko a cíti sa zle. Jednoducho prechladol."
Opäť ostane chvíľku ticho.
,,Dobre. Odkážem mu to. Ahoj." zloží.
,,Momo ti odkazuje, aby si to dobre vyležal, že so Senrim sa o všetko postarajú a tiež ti praje skoré uzdravenie." prihovorí sa mu.
,,Vďaka." poďakuje opäť a ľahne si.
,,Čo pre teba ešte môžem urobiť?"
,,To je zatiaľ všetko, ďakujem. Potrebujem si pospať. Ak chceš, ostaň tu."
,,Jasne, ostanem tu, ev´d som povedala, že sa o teba postarám." veselo sa usmeje.
Na to sa Ichigo trochu pousmeje. Naslepo nájde jej ruku a pevne ju chytí. Prekvapí ju, aká je studená.
,,Nie je ti zima? Máš ľadovú ruku."
,,Trošku." odvetil.
Postavila sa.
,,Kde máš nejakú deku?" vypytuje sa ho.
,,Nemsusíš ju hľadať." protestuje, ale kedže mu už nehriala ruku, striaslo ho od zimy.
,,Áno, iste. Tak kde ju máš?" prísne na´ho hľadí.
Nemá silu protestovať, preto len ukáže na veľkú skriňu. Matsumoto odtiaľ hneď vyberie hrubú deku a prehodí ju cez Ichiga, ktorý sa napriek skorším protestom do nej zahrabe až po uši. Skloní sa k nemu a dá mu pusu na čelo. Skôr ako sa otočí na odchod jej Ichigo chytí ruku a pritiahne si ju bližšie. Jemne ju pobozká.
,,Liek si nestihneš zobrať, ale vyčistiť zuby áno?" doberá si ho.
,,Musel som sa zbaviť tej pachuti v ústach." odpovie a zdá sa jej, akoby jeho hlas zoslabol odkedy prišla.
,,No, teraz sa to celkom hodilo." usmiala sa a tentoraz pobozká ona jeho.
,,Donesiem ti ešte vodu ak by si bol smädný." oznámi mu keď sa odtiahne.
Vezme pohár a otočí sa na odchod, no Ichigo ešte povie: ,,Ďakujem za všetko....Rangiku."
Prekvapene sa na neho otočí, bolo to prvýkrát čo ju oslovil menom. Napokon sa zoširoka usmeje.
,,To je v pohode. Ty by si pre ňa urobil to isté."
Prikývol a pokojne zavrel oči. Keď sa vrátila s plným pohárom, jeho hruď sa už pravidelne dvíhala a klesala.
,,Zaspal rýchlo."
Odíde teda z izby, aby ho nezobudila. Nevedela čo robiť, tak sa išla do kuchyne, kde v umyvadle našla pár riadov.
,,No, aspoň sa zabavím." pomyslí si a v tom jej zazvoní komunikátor.
Rýchlo to zodvihne.
,,Áno?"
,,Rangiku-san, si ešte u Ichiga?" ozve sa zo slúchatka.
,,Som, prečo?"
,,Prídem za tebou a uvaríme mu vývar, pomôže mu to." navrhne Hinamori.
,,Dobre, teraz aj tak spí a neviem čo by som tu sama robila."
,,Super, za 20 minút som tam." odpovie ešte a zloží.
Matsumoto sa usmeje a pustí sa do riadov. Akurát ich spratovala keď sa ozvalo tiché zaklopanie.
,,Ahoj Momo." otvorí jej s úsmevom.
,,Ahoj."
Pustí ju dnu. Hinamori zloží tašku s potravinami do kuchyne a potichu prejde do spálne. Nakukne cez dvere.
,,Vyzerá naozaj zle." zašepká tichúčko, ale Matsumoto stojaca za ňou, ju počuje.
Prejde popri nej k posteli a vytiahne Ichigovi paplón až po krk. Na to mu ešte dá deku, aby ho zahriala. Skúsi mu teplotu. Povzdychne si. Obe potichu vyjdu do obývačky.
,,Tie lieky ešte nezbrali. No nič, poďme na to."
Dievčatá sa presunú do ďalšj miestnosti a pustia sa do prípravy polievky.
,,Ako mohol ták náhle ochorieť?" zaujíma Momo.
,,Nočný kúpeľ v jazere." prevráti očami jej kamarátka.
,,V novembri? A čo čakal, že to bude v pohode?" nechápe.
,,Ja neviem, ale určite sa z toho poučí."
,,Máš pravdu, vždy sa učí zo svojich chýb." súhlasí.
Porpi rozhovoroch im práca šla od ruky. Približne o hodinu sa zo spálne ozval Ichigov kašel. Obe ho išli teda pozrieť. Bol hore a práve pil.
,,Ahoj." povie mu Hinamori, keď na nich pozrie.
,,Ahoj." odvetí jej šeptom.
,,Ako?" spýta sa ho Matsumoto a prejde k nemu, aby mu skontrolovala teplotu.
,,Na hovno."
Trochu sa zamračila.
,,Teplota ti ešte neklesla a ten tvoj kašel znel tiež strašne. Okrem toho nemôžeš poriadne ani hovoriť. Zavolám kapitánke Unohane."
Zúfalo si povzdychne.
,,Nie!" vykríkne priškrteným hlasom a hneď potom sa rozkašle.
No Matsumoto už vytáča jej číslo. Ichigo sa jej snaží vziať kominikátor, no jeho prudký pohyb spôsobí, že celý svet sa mu otočí o 360° a padne späť na vankúš. Vyplazí naňho jazyk.
,,Dobrý deň kapitánka. Mohli by ste sa zastaviť u ichiga? Je chorý, potreboval by nejaké lieky."
Ichigo po nej hodí vankúš, ktorému sa uhne. Momo radšej odíde skontrolovať polievku.
,,Dobre, počkáme."
,,Za pár minút je tu. Pekne sa zakrúť do perín a poť sa." vráti mu vankúš.
,,Zradca. Som syn doktora, myslíš, že sa o seba nepostarám?"
,,Áno, myslím si to." pritlačí mu pery na čelo.
,,S Momo ti varíme skvelý vývar. Bude ti lepšie." oznámi mu.
Ichigo sa zatvári znechutene.
,,Nenávidim polievky, hlavne vývar. Nejem ich ani keď som zdravý, nebudem ich jesť ani teraz."
,,Tak to sa ešte uvidí." diabolsky sa uškrnie.
Ichigo si začne predstavovať akými rôznymi spôsobmi by ju doňho mohla dostať a strasie ho. Matsumoto ho poriadne zakrúti do deky, kedže si myslí, že mu je zima. Ozve sa klopanie.
,,Otvorím!" zakričí Momo a beží pustiť dnu kapitánku.
O chvíľku vošla do spálne.
,,Ahojte." milo sa na nich usmeje už od dverí.
,,Ahoj." odvetí Ichigo.
,,Dobrý deň." odzdraví zase Mastumoto a vstane z postele, aby uvoľnila miesto kapitánke.
,,Čo si robil keď vyzeráš takto?"
,,Dal si kúpeľ pri hviezdach." odpovie zaňho Matsumoto.
Kapitáka sa zamračí.
,,Ako malý. Teba neučili, že tak môžeš ľahko prechladnúť?" dohovára mu a priloží mu ruku na čelo.
Z tašky vytiahne teplomer a srčí mu ho do úst, takže nemá možnosť jej odpovedať.
,,Mal niečo na tú horúčku?" otočí sa na Matsumoto.
,,Áno, asi tak pred hodinou a pol. Keď som prišla povedal, že vracal." odpovie hneď.
Unohana prikývne.
,,Takže chrípka. Týždeň si poleží, zje pár liekov a bude ako predtým." pousmeje sa.
,,Dnes mu dajte len ten vývar čo varíte, trošku mu to pomôže." skloní sa nad tašku a vyberie dve krabičky liekov.
,,Budeš ich užívať trikrát denne. Neželaj si ma ak nie." vyhráža sa mu so svojím desivým pohľadom.
Ichigo okamžite prikývne a sotva badatelne sa zošuchne nižšie do perín. Unohana sa opäť usmeje a vezme mu teplomer.
,,38,5." oznámi.
,,A neopováž sa behať po vonku! Matsumoto-san, budeš mi hneď hlásiť ak urobí nejakú hlúposť dobre?" otočí sa na ňu pri odchode.
,,Iste. Ďakujeme."
,,Zajtra sa bude cítiť asi ešte horšie ako dnes, ale potom to bude už len lepšie. Keby to však neprestávalo, tak mi stačí zavolať a hneď prídem." povie ešte a odíde.
,,Dovidenia." zavolá za ňou ešte Matsumoto.
Ichigo si kýchne a okamžite vysmrká dve vreckovky.
,,Bolo ti to treba?" pokrúti Matsumoto hlavou.
Tvári sa, že ju nepočul a otočí sa na druhú stranu. Úplne ho prekvapí, keď pocíti, že si ľahla k nemu a objala ho. Pootočí na ňu hlavu. Usmiala sa. Natiahol krk a pobozkal ju.
,,Nemala by si pri mne byť tak blízko, nakazím ťa." šepne, keď otočí hlavu späť.
,,Toho sa nebojím, mám veĺmi dobrú imunitu." zasmeje sa, ale vstane.
,,Idem pomôcť Momo. Daj si tie lieky."
2024 ©