Smutný kapitán-8.

8. Svadba časť II.

Kapitáni sa po jednom so svojimi partnermi presúvali pod veľký biely stan. Vo vchode vždy muž elegantne podal ruku žene. O malú chvíľku sme prišli na rad my. Ichigo mi s miernym úklonom ponúkol svoju ruku a ja som ju s miernymi rozpakmi prijala. Stan sa znútra zdal ešte väčší ako zvonku. Úplne vpredu stál vrchný kapitán a vedľa neho ženích. Podkapitáni už boli vnútri. Ako sme prechádzali, všetci sa klaňali a zvedavo na mňa pozerali. Doviedol ma až ku kapitánke Unohane a postavil ma k nej. Nechcel aby som musela znášať pohľady kapitána 6. jednotky. Postupne sa zoradili všetci kapitáni a prišla nevesta. Viedol ju Senri. ,,Asi sú dobrí kamaráti."Hinamori mala jednoduché biele šaty a zložitý účes. Určite sa dostala do rúk Matsumoto, pretože bola aj pekne namalovaná. Obrad netrval veľmi dlho, ale bol pekný. Keď si mladomanželia vymenili obrúčky a pobozkali sa, všade sa ozval potlesk. Kapitáni zdvihli pravé ruky a vypustili trochu reiatsu. Každé malo inú farbu a keď sa stretli, bolo to nádherné. Mladomanželia prešli tou farebnou masou reiatsu až von. Hneď za nimi kráčal vrchný kapitán a postupne všetci kapitáni. Presunuli sme sa do obrovskej vyzdobenej budovy, kde bude hostina. Nasledovali všetky ľudské zvyky: rozbitie pohára, prvý tanec mladomanželov, slávnostný obed a potom nastal čas na zábavu. Všetci sa rozbehali. Niekto von, niekto na parket, iní ostali sedieť a rozprávať sa.

,,Chceš si zatancovať?" spýtal sa ma Ichigo.

,,Veľmi rada." usmejem sa.

Ruka v ruke sme sa presunuli na parket a začali tancovať. Práve hrala pomalá pesnička, ale veľmi sa mi páčila.

,,Ide ti to dobre." pochválim ho.

,,Vďaka. Poctivo som trénoval." uškrnie sa.

,,Myslela som, že tanec nemáš rád." pripomeniem mu.

,,To nemám, ale kvôli tebe som sa obetoval." zasmial sa.

,,To bolo od teba milé."

Hľadeli sme si do očí a ani jeden z nás neprehovoril. Bolo to naozaj veľmi príjemné ticho. Sotva som si uvedomovala, že sme sa k sebe čoraz viac približovali. Priťahovali sme sa navzájom ako magnety. Napokon sme boli pri sebe tak blízko až som ho objala okolo krku a on mňa okolo pásu. Stále mlčky sme sa pomaly pohybovali.

,,Kurosaki!" ozval sa mohutný hlas vrchného kapitána.

Ichigo odo mňa nie veľmi nadšene odtrhol oči a pozrel na Yamamota.

,,Poď sem na chvíľku." zavolal ho kapitán k sebe.

,,Nebude to trvať dlho." šepol mi a s povzdychom odišiel.

Šla som za Matsumoto, ktorú som videla pri pití.

,,Ahoj." pozdravím ju.

,,Ahoj krásavica." usmeje sa na mňa.

,,Tak čo, už slintá?" vyzvedá.

,,Ichigo? Nie, mal by?" nadvihnem obočie.

,,Samozrejme. Si po neveste druhá najkrajšia na tejto svadbe, takže by určite mal. A nie len on." odpovie.

Zobrala si do ruky pohárik a pobrala sa preč.

Ešte raz na mňa pozrela a s úsmevom dodala: ,,Mimochodom. Takto sa k svojim kamarátkam nespráva."

Začervenala som sa a zoberiem si do ruky pohár s vodou. Napijem sa a pozerám na ostatných ako sa zabávajú. Podišiel ku mne Ichigo.

,,Nechceš sa zoznámiť s mojimi priateľmi?" spýtal sa ma.

,,Prečo nie." usmejem sa.

Tiež sa usmial a viedol ma trochu na kraj miestnosti, kde postávalo niekoľko shinigami.

,,Čavko Ichigo." pozdravili ho všetci.

,,Čavte. Chcem vám predstaviť Inoue Orihime. Orihime, toto sú moji priatelia: Abarai Renji, Kuchiki Rukia, Madarame Ikkaku, Ayasegawa Yumichika, Kira Izuru, Shouhei Hisagi. Nie sú tu všetci, ešte k nim patrí Matsumoto a niekoľko kapitánov." rozprával a vždy ukázal na toho, koho meno práve povedal.

Oslovený sa na mňa vždy usmial.

,,Nechceš si zatancovať?" oslovil ma čiernovlasý shinigami s číslom 69 na tvári.

Nadýchla som sa, ale na odpoveď som nemala šancu, ozval sa Ichigo: ,,Nie Hisagi, nechce si zatancovať."

Zo zdvihnutým obočím naňho pozriem.

,,Hmm, ale ak chceš nie je dôvod aby som ti bránil." povedal mi.

Všimla som si ako si tá malá čiernovláska s vysokým červenovlasým vymenili prekvapené pohľady.

,,Nie vďaka, možno neskôr." zdvorilo odvetím Hisagimu. ,,Konečne som si spomenula na meno."

,,Máme schôdzu?" ozve sa za nami mužský hlas.

Otočila som sa a predo mnou stáli dvaja shinigami. Ichigo sa otočil tiež. Otázka zrejme bola mierená naňho.

,,Nie, ale keď už sme všetci tu tak prečo nie?" usmial sa.

Jeden z tých dvoch sa na mňa skúmavo zahľadel. Hnedé vlasy mal stiahnuté v cope na rozdiel od jeho spoločníka.

Ichigo nás rýchlo predstavil:,, Orihime, toto sú kapitáni Ukitake a Kyouraku."

Uklonila som sa.

Ichigo sa náhle ozval: ,,Kyouraku nepozeraj tak po nej!"

,,Ale no tak Ichigo, nebuď sebecký." uškrnul sa oslovený a ja som sa začervenala.

,,Nechaj to tak kamoško vidíš, že ju chce pre seba." usmial sa ten bielovlasý vedľa neho.

Ichigo zavrčal, ale mierne sa začervenal. Pozrela som na ostatných a oni sa tiež usmievali.

,,Ichigo?" šepnem.

Vedela som, že ma bude počuť. Hneď sa ku mne otočil.

,,Nepôjdeme von? Je tu teplo."

Nebola to len výhovorka, naozaj mi bolo horko a začínal tu byť zlý vzduch.

,,Uvidíme sa potom." povedal smerom k svojim kamarátom a viedol ma preč.

Vyšli sme na balkón a hneď nás ovial studený vánok. Bolo to veľmi príjemné. Oprela som sa o zábradlie a pozorovala oblohu. Slnko už zapadlo a začali vychádzať prvé hviezdy. Ichigo sa postavil vedľa mňa, ale mlčal. Napokon som sa k nemu otočila.

,,Ďakujem, že si ma sem zobral." zašepkám.

,,To je v poriadku. usmial sa.

Vzápätí sa zamyslel.

,,Už dlho sme spolu neboli sami, však?"

Prikývnem. Bez varovania zdvihol ruku a pohladil ma po tvári. Naklonil sa ku mne, naše nosy sa takmer dotýkali, mohla som cítiť jeho dych na tvári. Ako omráčená som mu pozerala do očí. Na okamih sme tam takto stáli a potom sa naše pery spojili. Neviem kto prekonal tú malú vzdialenosť ako prvý, ale bolo to úplne jedno. Bolo to krásne, ale skôr ako som si to stihla naplno vychutnať, sa pomaly odtiahol. Pritiahol si ma však k sebe trošku tesnejšie a pevne, no zároveň nežne ma objal okolo pása.

,,Teraz to už viem naisto." zašepkal.

,,Čo také?"

,,Že ťa milujem." povedal a pri tom mi pozeral hlboko do očí.

Nevidela som na ňom žiadne znaky klamstva, možno som ich ani vidieť nechcela, ale šťastne som sa usmiala.

,,Aj ja teba." šepnem.