Smutný kapitán-7.

7. Svadba časť I.

Konečne prišli aj ostatní a začali sme trénovať. Bola som však nesústredená a ani neviem ako sme skončili. Rovnako rýchlo ušiel aj celý deň, pretože s Kiyokanou sme nerobili nič iné, len sme sa rozprávali. Ona hovorila o Raiovi a ja o Ichigovi. Zdalo sa, že Rai a Kiyokana sa dajú dokopy. Priala som jej to, ale v kútiku duše som závidela. Mala niečo, čo som chcela aj ja. Lásku. Do svadby ostávali len tri dni. Mala byť v sobotu. Myslela som, že tých pár dní sa bude vliecť ale nebola to pravda. Utiekli pomerne rýchlo. Ichigo ma už nezastihol osamote a mala som pocit, akoby ani nechcel. To ma znútra zožieralo až kým v piatok nedoniesol na vyučovanie niečo zabalené. Videla som kúsok zelenej látky, nepochybne mojich šiat.

,,Dúfam, že nevadí keď som ti ich vyzdvihol. Topánky máš v tejto taške." povedal a všetko mi podal.

Bola som rada, že to urobil až na konci vyučovania. Bola som tam len ja, Kiyokana, Rai a on so Senrim.

,,Ďakujem." odvetím.

,,Svadba sa začína o jednej. Na obed pre teba prídem, môžeš ma počkať v izbe." pousmial sa.

,,Dobre." prikývnem a poberiem sa preč.

,,Odvtedy čo nás Senri prichytil sme sa sotva rozprávali. Zajtra to bude naozaj zaujímavé."

Rai na mňa pozeral, nebolo to veľmi príjemné.

,,Čo je?" spýtam sa ho.

,,Ty chodíš s kapitánom Kurosakim?" opýta sa na rovinu.

Takmer som sa potkla a okamžite som sa začervenala. Kiyokana sa uškrnula.

,,N-nie, ako ťa to napadlo?" vypadne zo mňa napokon.

Pokrčil plecami: ,,Pripadalo mi to tak."

Práve sme boli pred Raiovou izbou a museli sme sa rozlúčiť. Dal Kiyokane pusu, mne zakýval a vošiel dnu. O chvíľku sme aj my za sebou zatvárali dvere izby.

,,Skús si tie šaty. Chcem ťa vidieť." poprosí Kiyokana.

,,Nepozeraj sa, chcem aby to bolo prekvapenie." usmejem sa.

Zasmiala sa, no otočila sa ku mne chrbtom. Rýchlo som sa prezliekla, ale dávala som pozor, aby som ich nepoškodila.

Keď mám na sebe aj topánky, zvolám: ,,Hotovo."

Otočí sa a nadšene sa usmeje.

,,Och vyzeráš nádherne!"

Podíde ku mne a prezerá si ma.

,,Už aj viem ako ťa učešem. Môžem ťa aj trošku namaľovať, ale naozaj len trošku. Len ti jemne zvýrazním oči." premýšľa nahlas.

Iba som sa usmievala. Skúšam premýšľať ako asi zajtrajšok dopadne. Bola som trošku nervózna a tiež šťastná. Mohol si vybrať ktorúkoľvek a predsa ide so mnou. Kiyokana mi pomohla vyliezť zo šiat a potom sme sa vybrali za Kimi našou ďalšou spolužiačkou. Kiyokana si chcela požičať nejaké veci aby ma zajtra mohla upraviť. Kimi nám veľmi ochotne požičala všetko čo sme potrebovali. Odbehla som do izby aj s vecami a šla s nimi na večeru. S Kiyokanou sme hneď po večeri zaliezli do postele. Ja som musela, aby som nebola unavená a Kiyokana jednoducho nemala čo robiť. Aspoň tak mi to zdôvodnila.

Na ďalší deň som sa zobudila skôr ako Kiyokana. Chvíľu som ešte ležala až napokon vstala aj ona. Spolu sme sa rýchlo naraňajkovali a potom sme sa pustili do príprav.

,,Najskôr ťa namalujem, učešem, nakoniec si dáš šaty a môžeš ísť." usmiala sa.

Vytiahla kozmetickú taštičku od Kimi a pustila sa do práce. Najskôr mi umyla vlasy. Postavila predo mňa zrkadlo, ale ja som sa nechcela vidieť skôr ako budem hotová takže som ho odložila. Namalovanie nezabralo veľa času. Ako povedala, trochu mi zvýraznila oči čiernou ceruzkou, špirálou a naniesla mi jemnú vrstvu púdru. Potom sa pustila do vlasov. Vysušila ich, dôkladne rozčesala a začala natáčať. To zabralo podstatne viac času, ale utieklo to rýchlo popri našich rozhovoroch. Stále sme sa mali o čom rozprávať. Napokon mi dovolila postaviť sa na moje stuhnuté nohy. Trochu som sa poprechádzala a hneď to bolo lepšie.

,,Poď sem, už len šaty. Akurát to stíhame." veselo sa usmeje.

Opatrne, aby nezničila účes ani šaty, mi pomohla obliecť sa. Obujem si topánky a podídem k veľkému zrkadlu na skrini. Prekvapene pozerám na veľmi pekné dievča v zrkadle.

,,Toto určite nie som ja." zašepkám.

Kiyokana sa len zasmiala: ,,Samozrejme, že si to ty."

,,Na, daj si to na pery."

Podala mi lesk svetloružovej farby. Rýchlo si nim natriem pery a podám jej ho späť. Ozve sa zaklopanie na dvere. Stále pozerám na neznáme dievča, skôr ženu v zrkadle a preto šla otvoriť Kiyokana.

,,Dobrý deň kapitán." počujem ju povedať a váhavo sa otočím.

Stál tam v celej svojej kráse v elegantnom čiernom obleku a hltal ma očami. Pod jeho pohľadom som sa začervenala a sklopila zrak. Zrejme si uvedomil, že sa kvôli nemu cítim v rozpakoch.

Odkašle si a povie: ,,Môžeme ísť?"

Prikývnem a nesmelo k nemu podídem. Podal mi nejakú čiernu látku. Vezmem ju do ruky a uvedomím si, že je to plášť.

,,Ak by ti bola neskôr zima. Môžeš si ho dať aj teraz, potom si ho odložíš." povie mi.

,,Ďakujem." prehodila som si ho cez seba.

Otočím sa na Kiyokanu a obe sa opatrne objímeme. Ichigo ustúpil od dverí aby som prešla.

,,Užite si to!" zavolá za nami Kiyokana.

Obaja sa usmejeme a odídeme. Opäť ma zobral do náruče a rýchlo sa niekam rozbehol. Chcela som protestovať, že sa mi pokazí účes, ale potom som si spomenula, že Kiyokana mi vlasy len jemne zvlnila a nemá sa čo pokaziť. O chvíľku sme boli vo veľkej záhrade plnej sakúr a slávnostne oblečených shinigami. Opatrne ma položil na zem a kývol aby som ho nasledovala. Kráčal popri všetkých tých ľuďoch niekam dopredu.

,,Prečo ideme tak dopredu?" šepnem tak, aby ma počul len on a nie všetci tí, ktorí nás sledovali.

,,Kapitáni sa majú zoradiť podľa divízii." pousmial sa. ,,Jednoducho si ich nevšímaj." pokračuje.

Prišli sme k jednej kapitánke s dlhými čiernymi vlasmi. Otočila sa na Ichiga.

,,Ichigo-san. Ahoj." usmeje sa.

Opätoval jej úsmev, ale nič nestihol povedať pretože sa znova ozvala: ,,Kto je tvoja krásna priateľka?"

Trošku som sa začervenala a rýchlo sa ukloním.

,,Inoue Orihime." okamžite sa predstavím.

,,Teší ma. Ja som Unohana Retsu. Kapitánka 4. divízie."

Stále sa na nás usmievala. Bola veľmi sympatická. Za nami som počula ako si niekto pohŕdavo odfrkol. Otočím sa a uvidím zrejme kapitána 6. divízie. Pôsobil na mňa prísne. Bol celkom pekný, samozrejme s Ichigom sa nemohol porovnávať. Aspoň pre mňa nie.

,,Chcel si niečo povedať Byakuya?" pokojne sa ho spýtal Ichigo.

,,Občas robíš hanbu všetkým kapitánom. Zobrať na kapitánsku svadbu svoju žiačku? Ako hlboko ešte klesneš?"

,,Prečo Ichiga tak veľmi nenávidí?"

Ichigo zlostne zavrčal, ale otočil sa mu chrbtom, pretože zaznela tichá hudba.