Smutný kapitán-5.

5. Vizardi

 

V pokoji sme sa naobedovali a vrátili sa späť na lúku. Tí dvaja tam potichu sedeli. Hneď ako sme prišli, vstali.

,,Po obede potrebujete trochu oddychu takže sa usadte. Nebudeme však plytvať časom. So Senrim vám ukážeme súboj a vy sa snažte si niečo z toho zapamätať." pokojne prehovoril kapitán.

Nedočkavo sa všetci posadíme. Kapitán si zobral do ruky svoj meč a obväzy omotané okolo čepele sa hneď rozviazali. Senri trochu váhavo tasil svoje zanpakutou.

,,Ak sa bojíš, že ťa zabijem, zavolám Kenpachiho. Ten si so mnou rád zabojuje. Lenže to by sme mohli zabiť nielen teba, ale všetkých v okruhu kilometra." posmešne sa uškŕňa.

,,Nie, to je v poriadku." odhodlane odvetí Senri.

,,Môžeš zaútočiť ako prvý." ponúkne kapitán.

Senri sústredene privrel oči, rozvíril okolo seba svoje reiatsu a rozbehol sa. Vyzeralo to ako silný útok, no kapitán ho s ľahkosťou zablokoval. Zahnal sa zanpakutou a Senri mal čo robiť aby ustál na nohách, pretože ho odhodilo.  Senri sa vyhýbal kapitánovmu obrovskému zanpakutou. Po chvíľke odskočil a zhlboka dýchal. Kapitán mu dal trošku času, potom znova zaútočil.  Po prvom údere sa však zastavil.

,,Asi by to bolo ľahšie keby som použil bankai." zamyslel sa.

Senri len prikývol. ,,Bankai? Nie je to nádouhou druhý stupeň zanpakutou? Ak sa teraz ledva bráni čo bude robiť potom?" Absolútne som nechápala a asi som nebola sama.

Ani sme sa nestihli ozvať a kapitán už zvolal: ,,Bankai!"

Na chvíľu sme pocítili jeho zvýšený tlak reiatsu. Vzápätí sa trochu zmenšil a mohla som naňho pozrieť. Mal na sebe iné kimono, ale hlavne ma zaujal meč. On sa zmenšil!

,,Kapitán Kurosaki?" ozval sa jeden chalan, ktorého meno som si ešte nestihla zapamätať.

Kapitán naňho pozrie a zdalo sa, že tuší čo sa chce spýtať.

,,Hmm....Vaše zanpakutou....Zmenšilo sa. Je to tak pri bankai vždy?"

Nechcel ho nijako uraziť, bolo to poznať.

,,Senri vysvetlíš to ty, alebo ja?"

,,Pýtal sa teba. A okrem toho si ich učiteľ rovnako ako ja a o svojom zanpakutou hádam vieš povedať." usmeje sa Senri.

Kapitán prevrátil očami, ale odpovedal: ,,Nie, väčšinou sa skôr zväčší. Zangetsu je iný, ale nie slabší. V bankai sa zmenší a vďaka tomu som rýchlejší a je to lepšie ako sa oháňať s takým veľkým mečom, takže je to praktické."

,,Rýchlejší? Veď už predtým ste boli rýchli." ozvalo sa niekde zozadu.

Na to sa len usmial a zmizol. Ak som si predtým myslela, že utekal rýchlo a ledva som ho videla, tak to ešte nič nebolo. Teraz som ho nevidela vôbec. Iba vďaka reiatsu, ktoré vypúšťal som vedela, že nás obehol v kruhu. O pár sekúnd už zase stál na pôvodnom mieste a niektorí si ani nevšimli, že prebehol okolo.

,,Vôbec som vás nevidela. Len podlľa reiatsu som vedela kde ste." udivene ho oslovím.

,,Áno, som si istý, že nikto ma nevidel. Okrem Senriho. Časom sa to zlepší." odvetil.

,,Vráťme sa k boju." otočil sa späť na Senriho.

Ešte chvíľku spolu bojovali a my sme ich pozorne sledovali. Senri bol veľmi silný, ale na kapitána nestačil.

Kým Senri oddychoval, kapitán začal: ,,Teraz nebudeme trénovať s mečmi, skúsime to bez nich, kedže s nimi vám to veľmi nešlo. Nejaký dobrovoľník? Najlepšie taký čo vie aspoň trochu bojovať."

Z hlúčiku vyšiel Rai, blonďavý chlapec na pohľad celkom pekný. Zo záujmom som si ho prezrela. Postavou sa dal zaradiť medzi športové typy. ,,Z neho bude dobrý shinigami."

Kapitán mu vysvetlil čo budú robiť a hneď nám to ukázali. Neušlo mi, že kapitán sa drží späť aby mu veľmi neublížil. Hoci to kopnutie do ruky vyzeralo hrozne, Rai sa postavil na nohy ako pravý chlap.

,,Ak by ťa do svojej divízie chcel Kenpachi určite ťa nedám, ty pôjdeš k nám." uškrnie sa kapitán Kurosaki.

,,Neboj sa, nebolo by to prvý ani posledný krát čo by sme sa o niekoho bili." usmial sa.

,,Počkať, ktorý je kapitán Kenpachi?" zaujíma Raia.

,,Ten obrovský s páskou cez oko." jednooducho odvetil.

Ja som o ňom síce nevedela nič, ale podľa toho ako niektorí reagovali som usúdila, ža musí byť naozaj silný. Rai na chvíľku nebol schopný odpovede.

Nakoniec zamrmlal: ,,A kto vyhral?"

Kapitán trošku nadvihol obočie. ,,Ja samozrejme. Inak by som tu nestál."

Rai otvoril ústa a v úžase pozeral na kapitána. Niekoľký okolo mňa sa tiež tvárili prekvapene.

Senri sa zasmeje: ,,Vy asi ani netušíte koho máte za učiteľa. Kapitán Kurosaki je najsilnejší kapitán v Soul Society. Teda nedá sa povedať či je silnejší ako vrchný kapitán, pretože spolu ešte nebojovali."

Kapitán sa rozpačito poškrabkal zozadu hlavy. ,,Taký skromný."

,,Senri nepreháňaj." ozval sa.

,,Ale ja nepreháňam. Majú právo vedieť aká je tvoja sila a to že si ťa vážia dokonca aj niektorí kapitáni, nielen obyčajní shinigami." vážne odpovie Senri.

,,Moja sila. Hmmm. Máš pravdu, naozaj by to mali vedieť." zamyslel sa.

Samozrejme, že som vedela čo tým myslel. Bola som zvedavá, či ukáže tú masku.

Otočil sa k nám: ,,Niečo vám ukážem."

Pozrel na Senriho, ktorý prikývol. Dal si pred tvár ruku a keď jeho reiatsu ustúpilo, opäť mal na tvári tú Hollow masku. Rai o niekoľko krokov cúvol. Nastal menší zmetok.

,,Nebojte sa, som to stále ja." snažil sa ich upokojiť.

Ja som sa už nebála. Bolo to trošku desivé, ale vedela som, že to má pod kontrolou a je to stále môj kapitán.

,,To je neskutočné! Nemožné! Ako može mať shinigami Hollow masku?" vystrašne skríkla Kiyokana.

,,Je to tak u každého shinigami? Ak nie koľko takých je?"

,,Je to nebezpečné?"

,,Ste prvý kapitán s maskou?"

Otázky sa ozývali z každej strany.

Kapitán si povzdychol, ale začal vysvetľovať: ,,Shinigami, ktorý je napoly shinigami a napoly Hollow, tak ako ja, sa nazýva Vizard. Nie, každý shinigami nie je Vizard, je nás málo spočítali by ste nás na rukách. Ostatní Vizardi, ktorých poznám žijú spolu ako skupina, len ja jediný som ostal v Soul Society. Nebezpečné to nie je, pokiaľ ma nikto neporazí v boji, alebo nezomriem. A myslím, že ste sa pýtali, či som prvý kapitán s maskou. Nie som, v minulosti tu žili kapitáni, ktorí sú teraz Vizardi. Ale neviem či sa nimi stali predtým ako odišli, alebo keď tu ešte boli."

Stiahol si masku, asi to nebolo veľmi pohodlné.

,,Ako ste mysleli to, že kým vás niekto neporazí alebo nezomriete?"

,,Každý shinigami má v sebe dušu svojho zanpakutou. Vizardi majú v sebe dušu zanpakutou a takisto svojho vnútorného Hollowa. Poviem vám ako to bolo so mnou. Zo začiatku sa takmer neprejavoval, ale postupne ako som bol silnejší, začal ma čoraz častejšie ovládať. Bol som proti nemu bezmocný, dokonca som istý čas nepoužíval svoje sily shinigamiho. Nemôhol som. Keď som bol človek, nemôhol ma tak rýchlo ovládnuť. Už to vyzeralo naozaj zle a vtedy za mnou prišli ostatní Vizardi a ponúkli mi pomoc. Existuje len jeden spôsob aby sa z Vizarda nestal Hollow. A to je poraziť v sebe Hollowa. Nebolo to vôbec ľahké, ale našťastie sa mi to podarilo. Ako by povedal môj Hollow, ja som král a on kôň." uškrnul sa a hneď pokračoval:,,To však nebolo všetko. Musel som sa naučiť používať masku. Tým, že si ju nasadím, moja sila vzrastie, pretože si takto prepožičiavam sily mojho Hollowa. Ako som povedal, keď ma niekto porazí, alebo zomriem, začína to byť nebezpečné nielen pre mňa, ale aj pre moje okolie. Ten môj Hollow je krutý a stále sa snaží získať moje telo....A práve teraz mi nadáva." zaškrípe zubami.

Potriasol hlavou, nadýchol sa a rozpráva ďalej: ,,Takže keď ma niekto porazí môj milovaný Hollow preberie vládu nad mojim telom. Samozrejme jemu nestačí len maska, musí sa zmeniť úplne a načo na obyčajného Hollowa, hneď na Vasto Lorda aby môhol zničiť polku Soul Society." vrčí.

,,Ten Hollow ho určite naštval."

,,Bože daj mi pokoj! Dobre, poď von!" vykríkne kapitán zrazu.

Najskôr som nevedela s kým sa rozpráva,ale potom ma napadlo, že asi hovoril k svojmu Hollowovi. Kapitán okolo seba vypustil trochu reiatsu a z neho sa sformovala postava....jeho dvojčaťa! Vyzeral presne ako kapitán, ale bol biely.

,,Predstavujem vám mojho Hollowa." namrzene zašomral kapitán.

Postupne sa všetci spamätali zo šoku.

,,Veď vyzerá presne ako vy!" zakričala Yumi.

Na to obaja na seba zhnusene pozreli.

,,No to určite nie. Ja nemám tvár ako opičí zadok a už vôbec nie som priteplený." odvrkne ten Hollow.

Kapitán Kurosaki naňho prekvapene pozrel, neschopný slova.

To však zabralo len chvíľku a hneď vybuchol:,,Opičí zadok?! Priteplený?! TY DEBIL ZMIZNI LEBO ŤA ROZTRHÁM NA MALÉ BIELE KÚSKY A NAKŔMIM S NIMI PRVÉHO HOLLOWA ČO UVIDÍM!!!"

,,Ó už sa bojím." ušknul sa Hollow, ale rozplynul sa na reiatsu.

Kapitán zhlboka dýcha.

,,Zabijem ho. Ja ho naozaj zabijem." šomre si.

Pozrie na nás: ,,Chodte, toto si s ním musím vybaviť."

My sme sa ešte stále trochu prekvapene uklonili a odišli. Ešte som zazrela ako sa kapitán posadil a zavrel oči. Asi sa s ním šiel trochu pozhovárať.S Kiyokanou sme všetko preberali. Pri večeri sme sa preto trošku zdržali. Hneď ako sme vyšli von, prišiel k nám kapitán.