Smutný kapitán- 46.

Radšej sa nejdem pozerať, ako dávno som pridala predošlú kapitolu, pretože táto tu hnila rozpísaná už pekne dlho. V každom prípade, ak tu ešte ostali nejakí fanúšikovia, želám im pekné čítanie :)
46. Dvojitá katastrofa

Z raňajok odchádzame vo veľmi dobrej nálade. Je víkend, nemusíme sa o nič starať. Napriek chladnému počasiu máme na dnes naplánovanú prechádzku. Trochu ma zamrzí, že ako jediná idem sama. Kiyokanu sprevádza samozrejme Rai, Kei privedie Nami, Kimi sa začala stretávať s Masahirom, chalanom z vyššieho ročníka. Ichigo mi ani včera večer nevedel povedať, či bude môcť prísť. Problémy z poslednej misie skupiny jeho jednotky ešte stále nie sú celkom vyriešené. Ichigo nakoniec tú misiu musel dokončiť sám, no teraz behá spolu s tou skupinkou za vrchným kapitánom, pretože Centrála 46 si nečakane vyžiadala oficiálne hlásenie, ktoré si musia pripraviť. Aké príjemné prekvapenie ma teda čaká pred jedálňou, kde okrem Nami stojí aj on. Jemne sa na mňa usmeje a roztvorí náruč. S úľavou sa mu do nej hodím. 
,,Som tak rada, že si prišiel." pevne ho objímem.
,,V poslednom čase ťa zanedbávam, musel som." zašepká mi do ucha.
Pomaly ho pustím.
,,Dobrý deň, kapitán." pozdravia ho všetci.
,,Ahojte. Snáď nevadí, že som sa na poslednú chvíľu rozhodol prísť." 
,,Nie, ste kedykoľvek vítaný." ubezpečuje ho hneď Kiyokana a Kimi s Keiom prikyvujú.
,,Vďaka. A ty si?" pozrie s otázkou v očiach na nový prírastok do našej partie.
,,Masahiro, som z tretieho ročníka, je mi cťou." hlboko sa mu ukloní.
Na sekundu naňho ostaneme všetci prekvapene pozerať, potom vybuchneme do smiechu. Ichigo si treskne dlaňou do čela a odvráti sa. Chudák chlapec zarazene stojí, nechápajúc, čo urobil zle.
,,Dám ti radu. Nesprávaj sa k nemu tak oficiálne, pokiaľ s ním ideš stráviť väčšiu časť dňa v súkromí. Nemusel by si to prežiť." potľapká ho Rai po ramene. 
Na to zbledne a vystrašene vyvalí oči. Otočím sa naňho.
,,Naozaj sa ničoho neboj. Vezmi to takto... Tohto divadla okolo seba má celé dni dostatok, potrebuje chvíle, kedy sa môže uvoľniť a byť jednoducho obyčajný shinigami." vysvetlím mu.
,,Vďaka, Hime." žmurkne na mňa spokojne.
Natiahnem sa, aby som ho pobozkala na líce. Ponúkne mi svoje rameno. Hneď ako ma má po svojom boku, pohne sa dopredu. 
,,Kam chcete ísť?" pozrie na mojich priateľov, ktorí kráčajú zarovno s nami.
,,Vlastne sme nemali konkrétny plán, chceli sme sa prejsť a niekde si sadnúť. Máte nejaký návrh?" odpovie mu Kiyokana.
,,Hmm, cukráreň? Pozývam." ponúkne.
,,Výborný nápad." odobríme mu to.
,,Najskôr si ale dajme tú prechádzku. Seireitei je v zime tak krásne." ozve sa Kimi.
,,Naozaj? Ja som si to nikdy neuvedomil..." obzrie sa Ichigo okolo seba na zapadané stromy a budovy.
,,Tak dnes ti nedovolím znova to odignorovať." usmejem sa naňho.
Bez toho, aby sme sa nejak dohodli, naše kroky smerujú ako tradične na lúku pri jazierku. Cestou Ichiga upozorňujem na zamrznuté kvapky na konároch stromov ligotajúce sa v slabom slnku, alebo natiahnem ruku k ďalekému horizontu, kde sa nad jediným vrchom vznáša hmla. Na moment, kedy sa skrčím po sneh, pustím jeho rameno. Biely poprašok v rukách vytvarujem do pevnej gule a tú hodím do najbližších konárov. Ako striebristé perie sa z nich spustí celá lavína jemného snehu, ktorý unáša zimný vietor. 
,,Teraz to už vidíš?" pritúlim sa späť k nemu.
Prikývne. Vzápätí zachytí moje pery do jemného bozku. Pritiahnem si ho bližšie, nech aspoň na chvíľu predĺžim naše spojenie. Aj napriek hrubému kabátu cítim teplo jeho rúk, ktorými ma drží okolo pásu. To teplo, ktoré mi v posledných dňoch, ba dokonca týždňoch, nie je dopriate. Preruším náš bozk a pohľadom prebehnem jeho tvár. Opäť si všimnem to, na čo si pomaly začínam aj zvykať.
,,Zase si nespal?" vyčítavo začnem pri pohľade do jeho červených očí.
,,Jednoducho nestíham. Potreboval by som deň, ktorý by mal aspoň tridsať hodín..." posťažuje sa.
S povzdychom mu palcom prejdem po kruhoch pod očami. 
,,Ty ma raz privedieš do hrobu..."
,,Teba alebo seba?" uškrnie sa.
,,To nie je vtipné." zamračím sa.
,,Prepáč. Sľubujem, že sa vyspím hneď, ako podám to hlásenie, dobre?" oprie si o mňa čelo a privrie oči.
Namiesto odpovede ho opäť pobozkám. Naozaj mi veľmi chýba. Vidíme sa len vo vzácnych chvíľach a aj vtedy sme málokedy sami. Ani sa ho nechcem spýtať, ako dlho môže ostať dnes. Nežne chytím jeho tvár. Celkom skryje do náruče, uzatvárajúc aj ten najmenší priestor medzi nami. Podľa jeho pevného zovretia mi je jasné, že má z toho rovnaký pocit. A tiež som si istá, že on momentálne na okolie nedáva pozor, ale dievčatá by nás varovali, ak by tu niekto okrem nás bol. Vymeníme si posledných pár sladkých bozkov, keď usúdime, že by sme sa mali venovať aj ostatným. Z objatia ma však nepustí. Ako som predpokladala, Kiyokana s Raiom držia stráž, Nami s Keiom sa skláňajú pri malom snehuliakovi. Kimi sa na nás spokojne usmieva, zatiaľ čo Masahiro po nás pokukuje veľmi rozpačito. Keď naňho Ichigo pozrie, dokonca otočí hlavu opačným smerom.
,,Môžeme mu veriť?" šepne.
Vymeníme si rýchly pohľad. Nie som si tým istá. Poznám ho len týždeň. Musíme sa spoľahnúť na Kimin úsudok.
,,Teraz je už neskoro nad tým premýšľať..." povzdychnem si.
Slabo prikývne a znova presmeruje svoju pozornosť na hnedovlasého chalana pred nami. Chvíľu ho len pozoruje pomedzi privreté oči, napokon sa zhlboka nadýchne a podíde k nemu. Všetci sa venujú svojim predošlým činnostiam, no viem, že pozorne počúvajú.
,,Masahiro..."
Oslovený naňho s obavami pozrie. Akoby malo prísť niečo hrozné. A ono to aj príde, ak si nedá pozor.
,,Mal som ťa na to asi upozorniť skôr, ale... Ak s niekym trávim svoj voľný čas, potrebujem mu dôverovať. To, čo sa v tejto skupine stane, to v nej aj ostane. Nikomu, ale naozaj nikomu nesmieš povedať, že chodím s Orihime. O moje zvyšné osobné veci sa až tak nestarám, ale z tohto by bol vážny problém. Rozumieš?" oboznamuje ho vážne, pozerajúc mu hlboko do očí.
,,Á-áno..." vyjachtá.
,,Som rád. V tom prípade môžeme byť kamošmi." usmeje sa naňho a potľapká ho po ramene.
,,Kapitán?" zodvihne k nemu hlavu Nami.
Pokračuje hneď, ako sa na ňu otočí: ,,Prečo by z toho mal byť taký problém? Možno by vám konečne niektoré ženy dali pokoj a nemuseli by sme ich od vás odháňať." 
,,Čo prosím? Kto ťa otravuje?" spozorniem.
,,Ach, to nič nie je, zlatko... Naozaj, nedostali sa ku mne." zahovára s nervóznym úsmevom.
,,Kurosaki Ichigo!" nahnevane sa naňho osopím.
,,To nie je moja vina!" bráni sa okamžite, keď pobadá nebezpečný tón môjho hlasu.
Zavrčím, no inak nereagujem. Má pravdu, nemôže za to.
,,Len nech niektorá niečo skúsi!" vyhrážam sa tak všeobecne.
,,Skúšať môžu koľko chcú, nesiahaju ti ani po päty." zapojí sa opäť Nami. 
,,To som mal povedať ja..." zatvári sa Ichigo bezmocne.
Chytím ho za ruku. Hlavu si opriem o jeho rameno a spokoje privriem oči, keď mi na čelo pritlačí pery.
,,Neodpovedali ste, kapitán." pripomenie mu Nami.
Jeho pery opustí tichý povzdych.
,,Nedali by mi pokoj. Bolo by to ešte horšie. A Orihime by zo života urobili peklo. Stačí, keď vidím ako sa k nej správa Yumi a to ani nič nevie, maximálne tuší. A tiež by niekto mohol tvrdiť, že Orihime nadržiavam. Hoci je to takto ťažké, po priznaní by to bolo ešte horšie... Aspoň zatiaľ to necháme takto..." zhodnotí našu situáciu pozerajúc pritom na mňa.
,,Keď už spomínate tú Yumi... Práve prichádza." znechutene sa ozve Kiyokana.
Naše pohľady strelia smerom, kam ukazuje. Okamžite ma opustí všetka radosť z toho, že sme po dlhom čase vonku. Navyše Yumi nie je sama. Po jej boku kráča nižšia mladá žena. Už z diaľky si ju človek musí všimnúť. Svetlohnedé vlasy sa jej v jemných vlnách krútia takmer po pás. Smotanový kabát len podčiarkuje jej pekný a starostlivo pestovaný výzor. 
,,Do riti! Zo všetkých mojich bývalých si vyberie zrovna tú najväčšiu p... kravu." naštvane vyhlási Ichigo dávajúc si však pri tom pozor na jazyk. 
Strelím po ňom pohľadom. To nemyslí vážne. Nestačí, že budem musieť čeliť Yumi, ešte sa pridá aj žena, ktorá ho dokáže natoľko naštvať, aby sa o nej takto vyjadril? Zhrozene sa pozriem na Kiyokanu. Postrehne môj znepokojený pohľad.
,,Možno si nás nevšimnú." povzbudzujúco sa usmeje.
,,Asi by som sa mal stratiť, kým prejdú." rozhodne sa Ichigo, no bohužiaľ je neskoro.
Yumi nás očividne zbadala, pretože zamierili priamo k nám. 
,,Hime... Je mi to ľúto...." zašepká Ichigo upierajúc pohľad na tie dve. 
To mi teda vôbec nepomôže. Čím sú bližšie, tým divokejšie bije moje srdce. Napokon zastanú pred nami. Nikto z nás sa neodváži ani pohnúť.
,,Kapitán, aké milé prekvapenie." usmeje sa naňho Yumi.
On však naďalej upiera zrak na jej spoločníčku a pevne zviera zuby. 
,,Dlho sme sa nevideli, Ichigo." prehovorí naňho sladkým hláskom. 
 Nečaká odpoveď, rovno pokračuje: ,,Čo ťa sem privádza?" 
,,Som s priateľmi na prechádzke." odvetí strnulo.
Kútikom oka prebehnem ostatných. Nami sa tvári poriadne naštvane, čo neznačí nič dobré. Nasucho preglgnem. Uvedomím si, že sa začínam potiť. 
,,To je náhoda, tiež som sa práve prechádzala s mojou novou priateľkou." posmešne sa uškrnie.
Na kráse jej to však rozhodne neuberie. 
,,Myslíš, že by sme sa mohli pridať?" navrhne mu a jemným pohybom si zastrčí prameň vlasov za ucho.
Dokonca aj nechty má dokonalo upravené. Čo je však desivejšie, každý jej pohyb, výraz tváre, dokonca tón hlasu sú dokonalo strážené. Ako živá bábika.
,,Nemyslím si. Ako som povedal, trávim čas s priateľmi." ľadovo odpovie, zdôrazňujúc posledné slovo.
,,Stále rovnako nedotknutľný." povzdychne si naoko sklamane.
Pristúpi. Tentoraz zatnem zuby aj ja. Ak sa ho dotkne, neovládnem sa. Yumi sa nanajvýš spokojne usmieva a sleduje scénu pred sebou. Neviem, po ktorej sa chcem skôr vrhnúť. Nesmiem sa však prezradiť. Zhlboka sa nadýchnem.
,,Ale tuším si ešte príťažlivejší ako predtým." nežne šepne.
,,Zato ty si sa nezmenila. Stále rovnaká manipulatívna mrcha." pousmeje sa vracajúc jej útok v plnej sile. 
Povedne jej úsmev, no hrdo zodvihne hlavu. 
,,Chlap ako ty ma nemá čo urážať. Stále máš každý týždeň nové dievča? Vlastne nie, teraz si to rozdávaš so svojou najlepšoou kamarátkou! Alebo ťa prestalo baviť aj to? A hráš to na lásku?" nenávistne si ho premerá.
Ichigo sa očividne veľmi premáha, aby ostal pokojný.
,,Jedno si vyjasnime, Tamiko. Ty si bola tá, ktorá roztiahla nohy pre inými chlapmi hneď, ako som sa otočil. A nezabúdaj, s kým sa rozprávaš. Na svoju drzosť môžeš pekne doplatiť." precedí pomedzi zuby.
Na okamih zmĺkne, dokonca sa mi zdá, že sa zahanbí. Vráti sa späť k Yumi, no rýchlo sa pozbiera.
,,Typické. Oháňaš sa svojou hodnosťou len vtedy, keď sa ti to hodí. To ty na to doplatíš, Ichigo..." posmešne mu vyhodí na oči.
,,Pre teba kapitán Kurosaki." zavrčí na ňu.
To bola posledná kvapka, v tej chvíli už svoje reiatsu neudržal. Začalo sa nebezpečne dvíhať a Yumi si zrejme konečne uvedomila, že to nemôže skončiť v ich prospech, preto Tamiko potiahla za ruku a obe odišli tak rýchlo, ako prišli. Nie že by som niekedy premýšľala, aké by bolo stretnúť jeho bývalú, s ktorou teraz nemá dobrý vzťah, ale toto by moje predstavy určite prekonalo. Pozriem naňho. Od hnevu sa až triasie, no pomaly sa začína upokojovať. Nejde mi do hlavy, ako s ňou mohol chodiť. Dobre, je krásna, očividne nie je ani hlúpa, ale... Je jednoducho neznesiteľná! 
,,Zo všetkých chýb, čo ste kedy urobili, bola začať si s ňou tá najväčšia." vysloví záver mojich myšlienok Nami.
,,Ja viem, ja viem..." pokrúti hlavou. 
,,Prepáčte.... Bol som mladý a sprostý..." povzdychne si Ichigo a pebehne nás pohľadom.
,,Nemyslím, že by ste sa mali ospravedlňovať zrovna nám." prehovorí Kiyokana.
Automaticky sa otočí na mňa. Zaskočene naňho pozerám, Neviem, čo si myslieť, ako reagovať. Jedno je však isté. Tie dve sú katastrofa aj samy o sebe, ale toto je vražedná kombinácia.
*****************************
Tadaaaaaaaaaa :D Ok, toto na pláne vôbec nebolo, bol to taký náhly nápad, ale.... Snáď sa páčilo a vyjadríte sa ^^