Tak je tu ďalšia kapitola, ktorá je podľa mňa neuveriteľná blbosť :D
44. Ďalší Kurosaki
,,Sneží!!!" prebudí ma Kiyokana svojim nadšeným výkrikom.
Pomaly rozlepím oči a posadím sa. Pozriem do okna na pokojne si poletujúce biele chumáčiky. Kútiky úst sa mi zodvihnú do úsmevu. Sneh mám rada, vracia mi spomienky na brata.
,,Poďme von!" prosebne ma volá Kiyokana.
,,Dobre." súhlasím hneď a vyskočím z postele, aby som sa umyla a obliekla.
Čo najrýchlejšie sa zabalíme do kabátov, vezmeme si rukavice a bežíme dolu schodmi zobudiť aj Kimi. Po našom usilovnom búchaní na jej dvere nám rozospato otvorí.
,,Ideme von!" vykríkneme jednohlasne.
,,Do tej zimy?" zašomre z polospánku.
,,Poriadne sa oblečieš. A okrem toho, keď sa budeš hýbať, nebude ti zima." presviedča ju Kiyokana.
,,Pooď, zabavíme sa." potiahnem ju za rukáv pyžama.
,,Tak fajn vy otravy." usmeje sa konečne.
,,Počkajte ma tu." povie ešte a zatvorí za sebou dvere.
Keď sa dostaneme von, nadšene sa rozbehnem. Kiyokana bežiaca hneď za mnou na mňa skočí a obe padneme do napadaného snehu. Kimi so smiechom pokrúti hlavou, no hodí sa vedľa nás. Urobím pekného anjelika a hneď ako sa posadím, trafí ma do hlavy snehová guľa. Otočím sa na chichotajúce sa dievčatá. Okamžite im útok opätujem. Takto blbneme, až kým okolo nás nezačnú chodiť študenti na raňajky. Veľa z nich sa cestou guľuje a teší z prvého snehu.
,,Mali by sme sa ísť tiež najesť." zhodnotím.
Obe dievčatá si vyčerpane odfúknu a vyberú sa smerom k jedálni. Nejakým zázrakom sa nám podarí nájsť si voľný stôl.
,,O mesiac sú Vianoce. Ako rýchlo to ušlo." povzdychne si Kimi.
,,A ja ešte nemám darček pre Ichiga! Ani neviem, čo mu mám kúpiť." plačlivo priznám.
,,Som na tom rovnako." pridá sa ku mne zúfala Kiyokana.
,,V takýchto chvíľach som šťastná, že som nezadaná." zasmeje sa Kimi veselo.
Obe ju obdaríme vražedným pohľadom.
,,Pôjdeme nakupovať spolu a niečo už vymyslíme." s nádejou navrhne Kiyokana, s čím súhlasím.
,,Mimochodom, ako budete tráviť Vianoce?" spýta sa zvedavo Kimi.
,,Neviem, každé Vianoce som bola s rodinou mojej kamarátky." odpoviem zamyslene.
Doteraz som nad tým vôbec nepremýšľala. Možno skončím sama.
,,Nebudeš s kapitánom?" prekvapene na mňa pozrie Kiyokana.
,,Zatiaľ nič nespomínal. Okrem toho, určite pôjde na sviatky domov."
,,Podľa mňa by ťa vzal so sebou." presviedča ma.
,,Nechcem sa im tam vtierať." priznám znepokojene.
,,Hlúposť, vezme ťa tam rád! Veď uvidíš." povzbudí ma s úsmevom.
,,A ty budeš s Raiom?" spýtam sa jej miesto toho.
,,Áno, u mojich rodičov." prisvedčí.
,,Tak napríklad toto vám zase závidím. Byť na sviatky so svojimi milovanými." zasnene si povzdychne Kimi.
Tentoraz sa zasmejeme my jej. Potom do seba rýchlo nahádžeme raňajky a utekáme sa prezliecť do niečoho suchého.
Cestou do telocvične, kde mávame praktické vyučovanie odkedy sa ochladilo, stretneme Ichiga.
,,Môžeš na chvíľku?" zavolá ma bokom.
Dievčatá pokračujú ďalej, zatiaľ čo on ma zatiahne na bok.
,,Tak som si povedal...Nechceš so mnou stráviť sviatky?" navrhne mi trochu nervózne.
,,Veľmi rada!" usmejem sa šťastne.
,,Naozaj?"
,,Áno! Myslela som, že budeš chcieť ísť domov." priznám.
,,Môžeme ich ísť pozrieť, ale chcem byť s tebou." pousmeje sa.
,,Ďakujem..." objímem ho.
,,Za čo?" prekvapene sa spýta, no objatie mi opätuje.
,,Za to, že budem mať najkrajšie Vianoce." zašepkám.
,,V tom prípade ďakujem aj ja." zasmeje sa veselo a pevnejšie ma stlačí.
Vymaním sa z jeho objatia, keďže stojíme na chodbe, cez ktorú môžu hocikedy prejsť moji spolužiaci.
,,A mimochodom, nemyslel som len Vianoce, ale aj Nový rok." žmurkne na mňa.
Trochu natiahnem krk a vtlačím mu na líce bozk. Pootočí hlavu a zachytí moje pery do sladkého bozku.
,,Čo...?" začnem, no on ma schmatne do náruče a opäť pobozká.
,,Využívam čistý vzduch." zašomre.
Rozosmejem sa.
,,Poďme, ide nejaká skupinka." poženie ma napokon.
Predtým, ako sa pohne, mi však venuje posledný bozk. Rýchlejším krokom sa presunieme do haly. Takmer nikto tam ešte nie je. Ichigo pozrie na hodiny.
,,Snehové kalamity zatiaľ nie sú, aby všetci meškali." sucho poznamená a postaví sa do vchodu, aby mohol prichádzajúcim rovno čistiť žalúdky.
Všetkých, čo prišli po nás a teda neskoro, si tam pekne odchytí.
Keď už prídu, začne vražedným hlasom: ,,Všetci mokrí. Guľovalo sa vám dobre? Ďakujem za prípravu krásneho popoludnia, ktoré strávim s vami, kým budem dávať pozor, aby ste odhrabali sneh okolo celého areálu. Naozaj ma to teší. A aby som nezabudol, pripomínam vám, že týmto ste sa dobrovoľne prihlásili na výzdobu akadémie."
Nechá svoje slová chvíľu visieť vo vzduchu, potom pokračuje: ,,Teraz si pekne zapíšem vaše mená. Od vášho trestu vás oslobodí len úmrtie."
Otočí sa na mňa, aby som mu podala jeho zápisník. Hneď ako tak urobím, začne čarbať na čistý list mená všetkých, ktorí okolo neho prejdú. Niektorí sa tvária namrzene, iní naštvane, no nájde sa aj pár ľudí s previnilým výrazom. Celkom na konci rady stojí neznáme dievča očividne mladšie od nás. Čierne vlasy ma zviazané do vysokého krátkeho vrkoča, ofina jej voľne padá do tváre. Na perách jej hrá škodoradostný úsmev.
,,A pre mňa máš aký trest?" spýta sa ho.
,,Karin!" vykríkne Ichigo prekvapene, no po tvári sa mu hneď roztiahne šťastný úsmev.
Pevne sa objímu.
,,Čo tu robíš?" pýta sa jej.
,,Budúci rok chcem nastúpiť na akadémiu, tak som si povedala, že si to tu pôjdem obzrieť. Otec mi povedal, že tu teraz učíš, tak to treba využiť."
,,Chceš sa stať shinigami?!" zhrozene po nej vybehne.
,,Áno a čo? Otec nemá nič proti, pokiaľ na mňa budeš dohliadať. Tse, akoby som to potrebovala." urazene odvrkne.
,,Nechcem, aby si bola shinigami. Nemám toľko času, aby som na teba dával pozor. Čo ak sa ti niečo stane?" odporuje jej.
,,Ja si nepýtam tvoje dovolenie, baka!" treskne ho po hlave.
,,A nehovor so mnou ako s deckom." urazí sa tentoraz už naozaj.
Ichigo si pošúcha hrču na hlave.
,,Vieš, že s bojom s Hollow už mám skúsenosti." vyhodí mu ešte na oči.
,,Áno a mám z toho ohromnú radosť. Bola si ochraňovaná bláznom, plyšákom a dvoma sopliakmi od Uraharu...Veľmi zodpovedné." zavrčí.
,,Ururu a Jinta sú náhodou dosť silní!" bráni ich.
,,Silní? Karin, videla si už niekoho silného?!"
Na to ostane dievča ticho. Ale len na okamih.
,,Možno by som aj videla, keby si sa neskrýval ako pako."
,,Len som vás chránil!" ohradí sa.
,,Tým, že si vždy zmizol a domov ťa v bezvedomí a zbitého priviedol nejaký z tvojich divných kamarátov?!" vyčíta mu.
Ichigo sa zasekne. Jeho tvár sa razom zarmúti.
,,Prepáč....Robil som, čo som mohol..."
,,Keby si nám niečo povedal, mohli sme ti pomôcť..."
,,Nechcel som vás do toho zapliesť, Karin. Pochop aj ty mňa." zašepká.
Dievča si povzdychne.
,,Nechajme to tak."
Prikývne a postrapatí ju vo vlasoch, ona však jeho ruku so zavrčaním odhodí, čo ho rozosmeje. Karin sa
prekvapene rozšíria oči.
,,Čo je? Prečo na mňa tak pozeráš?" s obavami sa spýta.
,,Nepočula som tvoj smiech celé roky. Otec mal pravdu..." vydýchne stále prekvapene.
,,Eh?" nechápavo nakloní hlavu na bok.
,,Láska s tebou robí divy. Celkom si sa zmenil." podpichne ho.
Na moje prekvapenie sa pri jej slovách začervená. Rýchlo od nás odvráti tvár, aby sme ho tak nevideli, no som si istá, že tak ako ja, to postrehli viacerí.
,,Neviem o čom hovoríš, som taký istý..." zašomre, chabo sa snažiac vyvrátiť to.
Mávne nad ním rukou a otočí sa na nás.
,,Ahojte, som Kurosaki Karin." sebaisto sa pred nás postaví.
Spolužiaci sa začnú zmätene obzerať jeden po druhom.
,,Hej, Karin je moja mladšia sestra." prisvedčí stále trochu červený v tvári.
,,Chceš sa pozerať?" spýta sa jej už s úsmevom.
Prikývne tváriac sa nezaujato, no z očí jej priam srší zvedavosť. Pri pohľade na ňu sa musím usmievať. Tak veľmi sa na Ichiga podobá.
,,Dnes si dáme taký praktický test, ako som vám sľúbil. Rozdeľte sa do päťčlenných skupín." prikáže nám Ichigo hneď po rozcvičke.
Samozrejme, už dobre vieme, ako sme rozdelení, preto už o minútu je prvá skupina pripravená na Ichiga zaútočiť.
,,Dovolené máte všetko. Kido, boj zblízka, boj s mečom. Ale chcem vidieť tímovú spoluprácu." pripomenie nám pravidlá.
,,Kapitán? Prepáčte, chýbajú nám dvaja spolužiaci." ozve sa Rai.
,,Môžem jedného nahradiť." ponúkne sa Karin.
Na to Ichigo len s úsmevom súhlasí: ,,Jasne, to je fajn nápad."
Hodí jej jeden zo zvyšných mečov pripravených ako náhradné, keby sa niektorý zlommil.
,,Štyria to v pohode zvládnete." poznamená ešte a popustí svoje reiatsu.
Prvú skupinu ani nesledujem, zrak mám upretý na Ichigovu sestru, ktorá svojho brata sústredene pozoruje pohrávajúc sa s mečom v ruke. Je v druhej skupine, takže už o chvíľku príde rad na ňu.
Kei sa ku mne nakloní so slovami: ,,Čo myslíš, čo od nej môžeme čakať?"
Ani od nej neodtrhnem oči, keď mu odpovedám: ,,Naozaj neviem. Ale je Kurosaki, takže je určite už dávno na vyššej úrovni ako my."
,,Asi máš pravdu." zamyslene odvetí.
,,Ďalší!" preruší naše myšlienky Ichigov hlas.
Ako vždy, Rai sa postaví do čela skupinky, no na naše prekvapenie sa Karin postaví po jeho pravom boku. Žmurkne naňho a urobí niečo, čo nás šokuje ešte viac. Rozprúdi okolo seba svoje reiatsu a bleskovo vyštartuje na brata. Ten je nútený spočiatku prekvapene blokovať jej útoky. Rai využije situáciu a zaútočí naňho z druhej strany. Ichigo nezaváha, vyhodí svoj meč do vzduchu a oba útoky odrazí holými rukami. Prikrčí sa, Karin podrazí nohy a Raiovi uštedrí úder do žalúdka. Rýchlo zodvihne svoj meč a saltom dozadu sa od nich dostane skôr, ako sa pozviechajú. Jedným útokom ich od seba rozdelí a prerazí si cez nich cestu k zvyšným dvom členom skupiny. Karin sa sťažka postaví, no hneď beží za ním, vyskočí do vzduchu a zaútočí naňho zozadu. Ichigo zareaguje prirodzene a prudkým švihom meča ju odhodí. Určite to bolo silnejšie, ako mal v úmysle, pretože oči sa mu prekvapene rozšíria a bleskovým krokom sa premiestni na opačný koniec telocvične, kam Karin letí. Zachytí ju ešte vo vzduchu a opatrne položí na zem. Ona sa však od neho hneď odtiahne.
,,Hovoril som o skupinovej spolupráci." vyčíta jej.
,,Ďalšia skupina." zašomre a vráti sa do stredu.
Karin sa nahnevane postaví a vráti sa k ostatným. Rai sa jej prihovorí, no ona reaguje len pokrčením ramien.
,,Ďalší!"
S Keiom po ľavici sa postavím dopredu. Všetci naraz sa rozbehneme. Obkľúčime ho. Traja naraz sa naňho vrhnú, aby odpútali jeho pozornosť. Hneď vzápätí ja zaútočím zozadu a Kei zpredu. Kým ja mierim na krk a ramená Keiov útok je smerovaný na pás. Nemôže zablokovať všetkých naraz. Rozohodne sa odraziť predné útoky a prudko sa zaženie mečom. Keďže švihol mečom zhora dole, zablokoval aj Kaia. No môj útok predsa dopadne. Zasiahnem jeho ľavú kľúčnu kosť. Rýchlo sa zvrtne a odhodí ma. No to už na mojom mieste stojí Kei a on je nútený vyskočiť. Okamžite sa mi v hlave vybaví jeden z našich tréningov, pri ktorom nám pomohla Matsumoto. ,,Využijeme, čo nás naučila." Rozbehnem sa oproti Keiovi, ktorý pustí svoj meč a urobí mi odrazový mostík. Vyletím do vzduchu za ním a z otočky sa ho snažím kopnúť, ale zachytí moju nohu a prehodí ma za seba. Mám čo robiť, aby som sa zvrtla tak, aby som dopadla na nohy. Je to však tvrdý dopad a podlomia sa mi kolená. ,,Sakra." Zatnem zuby, postavím sa a bežím pomôcť ostatným. Nakoniec však všetci skončíme na zadkoch a on ohlási koniec.
,,Ale vaša spolupráca ma príjemne prekvapila." pochváli nás.
,,Najmä vás dvoch. To ste si kedy natrénovali?" otočí sa na mňa a Keia.
,,Trénujeme po škole aj s Raiom." odpoviem mu lapajúc po dychu.
,,Toto ste sa nemohli naučiť sami." pokrúti hlavou.
,,Matsumoto nám raz pomohla." priznám.
,,Myslel som si." usmeje sa.
Potom sa však venuje ďalšej skupine. Ešte dvakrát sa vystriedajú všetky skupiny a rozídeme sa na obed. Ja si však spomeniem, že som si tam zabudla tašku, preto ostatných pošlem napred a otočím sa späť k telocvični. Keď sa vrátim, je tam len Ichigo. Zmätene zažmurkám.
,,Odbehla si na záchod." odpovie na moju nevyslovenú otázku, kde má sestru.
Pevne ma objíme a pobozká.
,,Tak vy sa na mňa pripravujete s Rangiku?" zasmeje sa.
,,Naozaj to bolo len raz. Mali sme ísť na nákupy, ale prišla o hodinu skôr, ako sme sa dohodli a našla nás trénovať, tak nám niečo málo poradila." presviedčam ho.
,,Rangiku že prišla skôr? To sa ešte nestalo, si zlá klamárka." podpichne ma.
Bachnem ho po ramene, ale zasmejem sa.
,,Dobre, chalani ma prehovorili, aby som ju o to požiadala, ale naozaj to bolo len raz." priznám sa.
,,Hmm, to je už lepšie." zamrmle proti mojim perám.
Naše sladké bozky sú prerušené až hlasom jeho sestry.
,,Takže tvoja žiačka? Vážne Ichi-nii?" pobavene sa ozve.
,,Aspoň vidíš, prečo je to také komplikované." povzdychne si.
Pustí ma z objatia, no jeho ruka naďalej spočíva na mojom páse.
,,Hime, moja sestra Karin. Karin, moja priateľka, ktorú si tak chcela spoznať- Inoue Orihime." predstaví nás.
Karin ku mne natiahne ruku a ja ju príjmem.
,,Teší ma."
,,Mňa tiež. Je skvelé konečne sa aj spoznať, nie o sebe len počúvať." zoširoka sa na ňu usmejem.
,,To máte pravdu." prikývne.
Začervenám sa.
,,Nemusíš mi vykať." zamrmlem zahanbene.
Na moment sa zatvári prekvapene, no nakoniec sa jej kútiky úst zodvihnú do úsmevu.
,,Nepôjdeme sa najesť ku mne? Niečo rýchle uvarím." navrhne Ichigo.
,,Veľmi rada." nadšene vyskočím.
Zasmeje sa a jeho pery sa zľahka obtrú o moje líce.
,,Tak poďme." zavelí a otočí sa Karin chrbtom, aby naňho vyliezla a mňa schytí do náruče.
Karin sedí v kuchyni pri stole s Mimi na kolenách a spokojne pozoruje, ako pripravujeme obed. Snažím sa vytlačiť do omáčky kečup, no nie a nie sa pohnúť. Otočím ho uzáverom na seba, aby som zistila, kde nastala chyba a naďalej sústredene stláčam plastový obal.
,,Ukáž." vezme mi ho Ichigo z ruky a nasleduje môj príklad.
Pod jeho tlakom sa kečup dá do pohybu a vystriekne mu do tváre. V tom momente sa s Karin zložíme smiechom. Ichigo ho namrzene hodí na pracovnú plochu.
,,Toto mi ostane v pamäti vyryté na dlho." posmieva sa mu Karin.
,,Posraný kečup..." zamrmle naštvane a odtrhne si pár papierových utierok položených na mikrovlnke.
,,Ale no tak, to sa ľuďom stáva. A je fajn niekedy vidieť, že si obyčajný človek." utešujem ho.
Vezmem mu z rúk utierky, navlhčím ich pod vodou a poutieram mu tvár.
,,A čo iné by som mal byť?" nadvihne obočie.
,,Predsa môj Pán Dokonalý." usmejem sa veselo.
Vidím, že hnev ho už pomaly opúšťa, no stále sa mračí. Preto odhodím špinavé utierky a jemne ho pobozkám. Povzdychne si a konečne sa pousmeje. Spokojná sama so sebou sa otočím späť k vareniu.
,,A nenadávaj." zamrmlem ešte.
*******************************************
Toto bola kapitola napísaná po dlhom čase a fakt som po jej napísaní mala pocit, že som z toho vypadla...och...
2024 ©