Táto kapitola sa písala v podstate sama, takže dúfam, že sa vám bude páčiť :) Nič prudko romantické ani erotické :D Ale pekné čítanie :) A rozhodla som sa venovať ju Tine, pretože ju chcem potešiť a ešte u mňa žiadnu kapitolu s venovaním nemala ^^
41. ,,Aj tak ma miluješ."
Pohodlnejšie sa opriem o Ichiga a fúknem do peny, ktorú som si vzala do dlaní. Obyčajne by sa nad touto mojou akciou aspoň pousmial, no teraz zamyslene pozerá do steny. Otočím sa k nemu čelom. Náhly pohyb vody ho prinúti pozrieť na mňa.
,,Čo ťa trápi?" spýtam sa ho.
,,Nič." povzdychne si a odvráti pohľad.
,,No tak Ichigo...." šepnem.
,,V poslednom čase tráviš dosť času s Keiom." vysype nakoniec sledujúc bublinky plávajce vo vani.
,,Nebodaj žiarliš!" zasmejem sa.
On však naďalej mlčí a odmieta na mňa pozrieť. Postrehnem však, že zaťal zuby.
,,Ty naozaj žiarliš?" prekvapene zo mňa vypadne.
Opäť nedostanem odpoveď.
,,Ale prečo?"
,,Ale no tak Hime! Ten chalan po tebe očividne ide!" vybuchne naraz.
Nezmôžem sa na slovo, ústa sa mi otvoria naprázdno.
,,To vôbec nie je pravda! Sme len dobrí priatelia!" ohradím sa.
,,Áno, to určite." odseke.
,,To je blbosť, nič k nemu necítim! Nerozumiem, prečo to vyťahuješ práve teraz. Zajtra odchádzaš a ..." zničene sa mu snažím dohovoriť.
Som naozaj nervózna, no hlavne sklamaná. ,,Ako ho to mohlo napadnúť?"
,,No veď práve! Budem preč týždeň, kedy to mám riešiť? Keď..."
,,Keď čo?! Keď ťa podvediem?! Ďakujem za dôveru!"
Nahnevane vstanem a vyleziem z vane. Omotám si okolo seba uterák.
Medzitým pokračujem: ,,Ja ti mám veriť, ale ty toho istého schopný nie si?!"
Odpochodujem do spálne, kde sa rýchlo osuším a oblečiem. Rozpustím si vlasy a vybehnem von do tmy skôr, ako ma stihne zastaviť. Bežím dobrý kus, až si udychčane sadem na zem a rozplačem sa.
Pohľad Ichiga:
Naraz sa postaví.
,,Ja ti mám veriť, ale ty toho istého schopný nie si?!" zakričí napoly nahnevane, napoly zúfalo.
Celkom ma to zaskočí. Než stihnem zareagovať, odbehne do spálne. Jej slová mi v ušiach znejú stále dookola. Prudko vyskočím z vane, no na klzkej podlahe sa mi šmykne a ja sa s pleskotom vysypem na podlahu.
,,Kurva!" zanadávam.
Začujem buchnutie dverí. ,,Ušla..." Moje srdce vynechá niekoľko úderov. Práve totiž dostalo tvrdšiu ranu ako koleno, na ktoré som dopadol. A mohol som si za to sám, pretože som jej tak veľmi ublížil.
,,Neskutočné ako môže také posrané koleno človeka obmedziť." šomrem naštvane, kým krývam okolím môjho domu, aby som ju našiel.
Jej reiatsu cítim minimálne, musí si naň dávať veľký pozor. Je zvláštne ako ľahko dokáže nájsť aj napriek hlbokej noci cestu späť. Keď mám akadémiu na dohľad, jej reiatsu už zreteľne cítiť v izbe. Horko-ťažko sa dostanem k jej oknu. Dnu sa svieti, no závesy sú zatiahnuté a nepohnú sa ani keď zaklopem. Zaklopem znova. Vtedy sa ukáže Kiyokana a zamračene pokrúti hlavou. Pocítim silné výčitky. Uvedomím si, že mám poslednú šancu zajtra ráno. Pdchádzam o ôsmej, čo je pár minút po začatí vyučovania. ,,Musím to risknúť!"
Pohľad Orihime:
Unavene sa vlečiem na lúku. Včerajšok sa mi zdá ako nočná mora, kvôli ktorej som preplakala celú noc. Mám pocit, že viac sĺz už vyroniť ani nemôžem. No vždy, keď si spomeniem, že odchádza bez rozlúčky a udobrenia, predsa sa objavia. O to viac ma prekvapí, keď medzi spolužiakmi uvidím jasné oranžové vlasy. Zastaneme pár metrov od seba. Obaja s veľkými čiernymi kruhmi pod očami a ťarchou slov, ktoré boli povedané.
,,Môžeme sa porozprávať? Prosím." zašepká.
Prikývnem. Chcem a zároveň nechcem hneď mu odpustiť. Vzdialime sa, aby všetci nepočuli o čom sa rozprávame. Rukami sa objímem, aby som sa chránila pred prípadnými hádkami a trpezlivo čakám, čo povie. Moje srdce kričí, nech sa mu ospravedlním za ten náhly útek a jeho odmietnutý včerajší pokus o zmierenie, no potláčam ho zdravým rozumom, ktorý mi radí vypočuť si najskôr jeho ospravedlnenie. Rozpačito sa poškriabe za hlavou.
,,Mrzí ma, že som na teba tak vybehol. Mala si pravdu, mal by som ti veriť. Ale neverím Keiovi, stále z toho mám obavy, toho sa zbaviť nemôžem..."
Zúfalo si prehrabne vlasy. potiahnem nosom a zotriem si slzy, ktoré sa zase z nejakého nepochopiteľného dôvodu spustili.
,,Prepáč. prepáč, že ťa milujem tak veľmi, až ti tým ubližujem." zašepká hľadiac mi do očí.
Z hrdla sa mi vyderie vzlyk. Pohnem sa a pevne ho objímem. Okamžite mi objatie opätuje.
,,Prosím, neplač zlatko, už nie." šepne mi zničene do ucha.
Pákrát sa zhlboka nadýchnem, čo ma trochu upokojí. Tiež veľmi pomáha jeho ruka jemne blúdiaca po mojom chrbte.
,,Keby som nebola hlúpa, mohli sme sa poriadne rozlúčiť včera." zašepkám naštvaná sama na seba.
,,Neobviňuj sa, bola to hlavne moja chyba."
Odrhnie mi vlasy z tváre a pousmeje sa.
,,Senri ti požičia svoj starý komunikátor. neukazuje polohu Hollow, no volať sa s ním dá. Zavolám ti každý večer." pošepky ma informuje.
Prikývnem. Neodhodlám sa na slová, bojím sa,, že opäť prepadnem plaču.
,,To je dobré...Senri vás bude tak vyšťavovať, že padneš unavená do postele a ani nebudeš vedieť, že tu nie som." povzbudzuje ma.
To ma trochu rozosmeje, no hneď zvážniem. Zodvihnem hlavu, aby som mu videla do očí.
,,Dávaj si pozor." šepnem.
,,Mám len zaučiť jedného nováčika, tam sa nemá čo pokaziť." usmeje sa.
,,Aj tak nerozumiem, prečo to nemôže urobiť niekto iný." zašomrem sklamane.
Uhladím mu haori, ktoré som predtým pokrčila.
,,Karakuru mám na starosti ja a nedovolím nikomu inému rozhodnúť, kto je hodný jej ochrany. Vrátim sa tak rýchlo, ako to bude možné."
Povzdychnem si. Palcami mi nadvihne kútiky úst.
,,Usmej sa na mňa."
Rozosmeje ma to. Odsuniem jeho ruky a on sa k môjmu smiechu pridá.
,,Orihime! Hodina začína!" zakričí na mňa Senri.
Obaja sa s povzdychom vyberieme späť.
,,Ak mi Senri na vás bude žalovať, dostanete trest." vyhráža sa triede.
,,To platí aj pre mňa?" podpichnem ho a zaklipkám pri tom nevinne očami.
,,Pre teba dvojnásobne." škodoradostne sa usmeje.
Sklamane zvesím plecia.
,,Tak dík." sucho poznamenám.
,,Už by si mal ísť." pripomenie mu Senri.
Prikývne a vymení si s ním priateľské objatie. Natiahnem k nemu ruky. Zasmeje sa, no ochotne ma vezme do náruče. Na maličký moment, počas ktorého mi do ucha zašepká: ,,Milujem ťa.", prehrabne nosom moje vlasy.
,,Aj ja ťa milujem." odpoviem pošepky.
Pustí ma, ale hneď sa ku mne nakloní a vtlačí mi na líce bozk.
,,Vidíme sa o týždeň." adresuje mi s úsmevom, potom si od Seniho vezme zanpakutou a otvorí si bránu.
S jednou nohou dnu sa ešte otočí.
,,Daj pozor na moju princeznú." požiada ho so smutným úsmevom.
,,Samozrejme, bude v poriadku." ubezpečí ho.
,,Ďakujem." odpovie pološeptom a skočí dnu.
**************************
Senri končene vysloví slová, na ktoré všetci čakáme: ,,Na dnes končíme."
S Kiyokanou sa dtrepem do izby, padneme na posteľ a okamžite zaspíme. Vyruší ma až zvonenie komunikátora skrytého pod vankúšom.
,,Ahoj." zašepkám ospalo do telefónu.
,Ahoj. Zobudil som ťa?" ozve sa Ichigov hlas.
,,Uhm." zamrmlem na súhlas a zívnem si.
,,Prepáč."
,,To nič, rada ťa počujem." usmejem sa.
,,Senri vám dal zabrať?"
,,Dal. Mal by si ho trochu skrotiť." posťažujem sa.
Z druhej strany sa ozve smiech.
,,Aj tak je na vás mäkký, ja ich v jednotke mučím viac."
,,Ale my nie sme shinigami!" ohrniem spodnú peru.
,,Ale chcete byť." pripomnenie mi.
,,No dobre, už som ticho." rezignujem a prevrátim očami, čo však bohužiaľ vidieť nemôže.
,,A ty sa máš ako?" spýtam sa miesto toho.
,,Ide to. Miki je šikovný, možno už zajtra sa vrátim."
,,To by som bola rada. Veľmi mi chýbaš." smutne poznamenám.
Prehodím sa na druhý bok a skontrolujem, či som nezobudila Kiyokanu.
,,Aj ty mne. Okamžite pôjdem za tebou, nepôjdem podať ani hlásenie." vydýchne.
,,Nebudeš z toho mať problémy?"
,,A zaujímalo ma to niekedy?" odvetí veselo a ja si viem živo predstaviť, ako sa pri tom uškŕňa.
Potichu sa zasmejem.
,,Ty môj rebel." pokrútim hlavou.
,,Ja a rebel?" snaží sa znieť prekvapene, no kazí mu to smiech, ktorý nejak nedokáže potlačiť.
V tom sa z jeho strany ozve hlas jeho sestry: ,,Ichi-nii, večera je hotová! Och, prepáč, telefonuješ s Orihime-chan? Pozdravuj ju."
,,Hej, o chvíľku som dole." odpovie jej.
,,Yuzu ťa pozdravuje. A som si istý, že aj Karin a otec." venuje sa zase mne.
,,Ďakujem, aj ja ich. Musia byť šťastní, že si doma. Aj keď len na pár dní." pousmejem sa.
,,To áno. Ale otec mi lezie na nervy aj za tých päť dní, čo tu som. A to je väčšinou v práci!"
,,Vy by ste bez podpichovania jeden druhého nežili."
,,Ja som v tom nevinne!" ohradí sa.
,,Áno, poznáme." zaškerím sa na telefón.
,,Tse, náhodou som sa snažil." oduje sa.
,,Pol dňa?" tipnem.
,,Pol hodiny, potom som ho vyhodil z okna." odvetí celkom vážne a ja sa rozosmejem.
,,Prestaň, zobudím Kiyokanu." dohováram mu so smiechom.
,,Prepáč. idem sa najesť, oddýchni si. Pokojne mi potom zavolaj, s Mikim sa mám stretnúť až na obed."
,,Dobre, zavolám. Milujem ťa."
,,Aj ja teba. Dobrú noc."
,,Dobrú." odvetím ešte a tým hovor ukončím.
********************
Práve sa vraciam s Kimi a Keiom z baru, keď započujem veľmi známi hlas volajúci moje meno.
,,Hime!"
Srdce sa mi rozbehne ako o preteky. Prudko sa otočím. Stojí tam ichigo. Živý, zdravý a konečne pri mne. Naraz sa pohneme a vrhneme jeden druhému do náruče. Hneď ma vášnivo pobozká. Slastne zastonajúc sa k nemu pritlačím tak tesne, ako je to možné.
,,Skoro som sa tam bez teba zbláznil." zašepká pomedzi bozky, ktorými zahŕňa nie len moje pery, ale celú tvár.
Zasmejem sa.
,,Čo by si robil, keby nebola sobota a bola by som na vyučovaní?" usmejem sa šťastne a s obrovským pôžitkom mu prehrabnem vlasy.
,,Bolo by mi to jedno, urobil by som toto isté." odvetí, akoby to bolo samozrejmé.
Zavesím sa mu okolo krku a venujem mu dlhý bozk.
,,Vitaj doma." oslnivo sa naňho usmejem.
,,Mhmm, to sa tak dobre počúva." zamrmle spokojne.
So smiechom pokrútim hlavou. Nakukne cezomňa na tých dvoch za mnou, na ktorých som celkom zabudla."
,,Ahoj Kimi." venuje jej úsmev.
Zamračí sa a Keiovi naznačí pozdrav len kývnutím hlavy. Ten je však taký šokovaný z toho, čo videl, že si ani nevšimol tento očividný prejav nepriateľstva.
,,Kei, prepáč, že som ti to nepovedala, bolo to príliš komplikované..." snažím sa mu vysvetliť.
,,No...Aspoň konečne rozumiem viacerým veciam." povie stále zaskočene.
,,Fajn, tak ti vyjasním ešte jednu vec." mrazivo poznamená Ichigo.
Podíde celkom k nemu a skloní sa na jeho úroveň.
,,Dotkneš sa jej a zabijem ťa." vyhráža sa mu celkom vážnym hlasom.
,,Ichigo! Prestaň, naozaj s Keiom nič nemám a o nič sa nepokúšal!" chytím ho za ruku a odtiahnem ho.
Kei sa vtedy spamätá. Na moje prekvapenie sa rozosmeje.
,,Zle ste to pochopili. Orihime je len moja dobrá kamarátka. Ja mám priateľku už vyše roka. Aj preto som šiel na akadémiu, chcel som byť s ňou. Je vlastne členkou vašej jednotky, veľa mi o vás rozprávala. Preto viem veci, pre ktoré vás obdivujem." vysvetlí mu s úsmevom.
Obaja naňho ostaneme pozerať s ústami otvorenými dokorán.
,,Ktorá?" spýta sa napokon Ichigo.
,,Nami." odvetí a siahne si do vrecka, odkiaľ vytiahne peňaženku.
Ukáže nám fotku založenú v nej. Je na ňou s dievčaťom v shinigami oblečení a modrou šatkou okolo krku, ktorá krásne ladí s jej modrými očami a kučeravými blond vlasmi.
,,Och...Asi vám obom dlžím osprvedlnenie" pípne Ichigo zahanbene.
,,Máš šťastie. Ale aj tak večer nič nebude." sladko sa usmejem.
,,Čože? Prečo?!" vyvalí oči.
,,To vieš miláčik, vrátil si sa skôr, takže mám ešte stále svoje dni." poznamenám nevinne.
,,Nieee! Prečo ja?!" začne nešťastne fňukať.
Rozosmejem sa.
,,Robím si srandu." poviem mu, rozhodnutá prestať ho trápiť.
,,Fuj, už som sa zľakol! Ty potvorka moja, toto mi už nerob." pritiahne si ma s úsmevom k sebe a pobozká ma na líce.
,,Aj tak ma miluješ." zaškerím sa.
,,Mhm, a veľmi." zamrmle.
,,Aj ja teba." zahrabem sa do jeho náruče.
***************************************
Tak, s hrdosťou oznamujem, že toto bol druhý bod môjho zoznamu :D A na obrázku je Kei :) Mal by to byť zlatý chlapec, modré oči vlastne ani nemal mať, no toto bol jediný obrázok, ktorý mi vyhovoval.
2024 ©