páni, to tu je ďalšia okrúhla kapitola? a ešte ma to baví? a hlavne, ešte to baví vás? :D ak áno, tak si to užite :)
40. Piknik
Napriek jeho tvrdeniu, že sa mu spať už nechce, predsalen napokon opäť zaspí. Spokojne sa pousmejem. Cez malú medzierku medzi závesmi vidieť, že začína svitať. Zavriem oči a pokúsim sa tiež zaspať. No stále ma trápi Yumi. Možno sa Ichigovi nepáči, hoci o tom mám isté pochybnosti, pretože podľa môjho názoru je naozaj krásna a chlap sa za ňou musí otočiť už len z princípu, ale stále je tu možnosť, že sa jej podarí rozdeliť nás. Presviedčam samú seba o opaku, no tichý hlások v mojej have mi našepkáva, aby som brala do úvahy aj toto. Dozvedela sa o tom totiž príliš skoro. A navyše tá moja včerajšia prehnaná reakcia, keď som mu tak neuvážene urobila cucflek. Pozriem na miesto, kde mu svieti a povzdychnem si. ,,Prečo najskôr konám a až potom premýšľam?" Uvedomím si, že sa nervózne prevaľujem a mrvím, preto vstanem, aby som ho nezobudila. Hneď ako vôjdem do obývačky, začne sa mi pomedzi nohy prepletať Mimi. Predkloním sa, aby som ju pohladila, ale hneď v zápätí sa vystriem a pokračujem do kúpeľne. Bez rozmýšľania sa vyzlečiem a vleziem si pod horúcu sprchu.
Opäť sa zamyslím, takže stratím pojem o čase. Nakoniec usúdim, že Yumi nemôžem ukázať svoju slabosť a dať jej príležitosť dostať sa k Ichigovi. Spokojná s týmto záverom sa rýchlo umyjem a vyleziem. Hneď však zamrznem na mieste, pretože Ichigo stojí opretý o dvere a pozoruje ma tváriac sa pritom nadmieru spokojne. Kým ku mne pristupuje, do líc sa mi nahrnie červeň.
,,Mohla si ma zobudiť." zašepká sklamane, keď cez seba prehodím uterák.
,,Nabudúce." povzbudím ho a dám mu malý bozk.
,,Tak si urobíme nabudúce teraz!" zavrčí, strhne zo mňa uterák a vtiahne ma naspäť pod sprchu.
Zasmejem sa, čo mi však zatrhne, keď ma žiadostivo pobozká. Okamžite ma tým bozkom rozochveje a ochotne sa k nemu pridám.
**********
O hodinu na to už stojím pred akadémiou, teda lepšie povedané z jej boku.
,,O chvíľu sa uvidíme." usmejem sa na Ichiga, ktorý prikývne.
Naposledy ma pobozká a odíde. Zamierim rovno do jedálne na raňajky, kde narazím na Kimi a Keia.
,,Ahojte." veselo ich pozdravím.
,,Ahoj. Kde máš Kiyokanu?" spýta sa ma Kei.
,,Je s Raiom." vyhovorím sa pohotovo, matne si spomínajúc, že aj tak by to mala byť pravda.
Posadím sa a naložím si poriadnu porciu praženice.
,,Čo riešite?" spýtam sa ich popritom.
,,Že sa na ten piknik vlastne aj tešíme." odpovie mi Kimi.
,,Áno, určite to bude sranda. Neviete, či príde aj kapitán a Senri?" nadhodí Kei.
,,Snáď hej." poznamenám s plnými ústami.
,,A nepoznáš tú Senriho priateľku?" otočí sa na mňa Kimi.
Pokrútim hlavou. ,,Žeby sa jej Senri páčil? Musím sa jej spýtať neskôr."
,,A čo kapitánovu?" pripojí sa hneď Kei.
Usmejem sa naňho.
,,Zbytočne sa v tom rýpeš, chce ju udržať v tajnosti čo najdlhšie." vysvetlím mu.
,,Ale to nebola odpoveď!" vybehne na mňa urazene.
,,Čo mu mám povedať?"
Zapnem mozgové závity naplno a ticho vyplním zjedením niekoľkých súst, až potom odpoviem: ,,Všetci jeho priatelia ju poznajú."
Očividne mu to nestačí a chce povedať ešte niečo, ale príde Kiyokana s Raiom a ja sa s nimi vďačne pustím do rozhovoru. ,,Prepáč Kei, raz ti to určite poviem."
*********************
V dohodnutý čas stretnutia, teda hodinu pred poludním, stojím s Kiyokanou, Raiom, Kimi a Keiom na mne veľmi dobre známej lúke pri jazere. Diera je našťastie prikrytá a tomu, že tam bola, naznačuje len čerstvá vrstva hliny s malou tabuľkou označujúcou vchod do podzemných chodieb. Pár metrov od jazera pod sakurami je rozprestretých niekoľko diek, na ktorých sedí už asi polovica našej triedy. Každý doniesol čo-to na zjedenie Naše pripravené jedlo, vyprážané krevety, nesú chalan. Položia ich na kraj k ostatným jedlám. Sadneme si čo najďalej od Yumi. Vládne tu trochu tichá a napätá atmosféra. Očividne všetci čakajú, čo sa bude diať. ,,Prosím Ichigo, príď čo najskôr." Sotva túto prosbu sformulujem, započujem Senriho smiech sprevádzaný neznámym ženským hlasom, ktorý určite patrí Senriho priateľke. Sekundu na to sa naozaj objavia, všetci traja očividne vo veľmi dobrej nálade. Senri nesie dve krabičky, v ktorých je zrejme ich jedlo, Ichigo má na pleci prevesenú gitaru, no mňa zaujme dievča kráčajúce medzi nimi. Blondínka, približne o hlavu nižšia od Senriho, so širokým úsmevom na perách. Vlasy o dosť dlhšie od mojich má zviazané do voľného konského chvosta. Jasnomodrými očami behá raz na jedného, raz na druhého. Občas si rukami uhladí jemné zelené šaty, ktoré jej vietor dvíha. Vyžaruje z nej veľmi príjemná energia a už z prvého pohľadu mi je jasné, čo sa na nej Senrimu páči, je jednoducho rozkošná, no nie presladená.
,,Ahojte." pozdravia jednohlasne všetci traja.
,,Rada vás spoznávam, som Miyu, Senriho priateľka." oslnivo sa na nás usmeje.
,,Nedajte sa oklamať, je to potvora." so smiechom nás upozorní Ichigo.
,,Kurosaki ty si taký debil!" odvrkne mu, no vôbec nie nahnevane, skôr pobavene a buchne mu päsťou do ramena.
,,Sa nečudujem, že si nemôžeš násjť poriadnú ženskú s takouto povahou." rýpe doňho ďalej.
,,A je to tu zas." povzdychne si Senri, zhodí krabice na zem a sadne si vedľa nás, nestarajúc sa o tých dvoch.
,,Pardon slečna dokonalá. Keby Senri nemá takú trpezlivosť, môžeme si podať ruky."
,,Pardon, asi som zle počula, ty sa dokážeš dievčaťa dotknúť bez toho, aby si jej vopchal jazyk do krku?" snaží sa zatváriť prekvapene a on sa od nej urazene odvráti.
,,Senri, tvoja priateľka zo mňa zase robí kurevníka!"
,,Ja ťa ním robiť nemusím. Za tých pár mesiacov, čo sekáš dobrotu nikto nezabudne, čo si robil predtým." vyplazí mu jazyk.
Ichigo bezmocne rozhodí rukami.
,,Zlatko, už ho netráp." pousmeje sa.
Natiahne k nej ruku, ona ju chytí a sadne si k nemu. V okamihu, ako ju vezme do náručia, sa opäť zmení na to milé dievčatko.
,,Prečo je odporná len na mňa?" nechápavo po nej pozrie Ichigo.
Senri len pokrčí plecami a dá jej bozk do vlasov. Ichigo sa rezignovane zosunie na zem vedľa mňa.
,,No chápeš to?" spýta sa ma.
Prekvapene zažmurkám. Teraz už naozaj neviem, čo si o Miyu myslieť. Pokiaľ je zlá len na Ichiga, rada by som vedela, čo je za tým. Zvolím neutrálnu odpoveď a tiež len pokrčím plecami.
************
Do pol hodinky sa nazbierame všetci, atmosféra sa značne uvoľní, rozprúdia sa rozhovory, vytiahnu dobroty. Už sedíme viacmenej v kruhu, aby sme spolu mohli komunikovať všetci. Ichigo je po mojej pravici a vedľa seba má Senriho s Miyu, takže Yumi nemá šancu sa k nemu dostať tak blízko, ako by chcela, čo ma teší.
,,Kapitán, hráte na gitaru?" so záujmom sa spýta Kei.
Ichigo sa obzrie na svoju čiernu gitaru opretú za ním o strom.
,,Hej, pár rokov."
,,Zahrajte nám niečo!" ozve sa hneď niekoľko dievčenských hlasov, chalani väčšinou len odmerane pozerajú.
Otočí sa, aby ju dočiahol. Trochu sa od neho odsunieme, nech má priestor. Otočím sa tvárom k nemu a hlavu si položím na kolená.
,,Čo by ste chceli počuť?" spýta sa nás.
Začnú sa prekrikovať jedena cez druhú.
,,Dobre dobre, dosť!" upozorní ich.
,,Len jednu."
Pozrie na dievča oproti sebe.
,,Len prosím žiadneho Miyaviho, nemám až také zručnosti." zasmeje sa.
,,Wherever you are?" šepne.
,,Veľmi dobrá voľba."
Spokojne sa usmeje a začne hrať krásnu pomalú pieseň. Odkašlem si.
,,Zvuk prosím." usmejem sa nevinne.
,,Si hnusná." zasmeje sa.
Začne teda odznova a naozaj pridá aj spev. Slastne si povzdychnem a očarene ho sledujem. Nastane hrobové ticho, počuť len jeho. Zrejme sú všetci v šoku.
,,Wherever you are, I'll never make you cry
Wherever you are, I'll never say goodbye
Whatever you say, kimi wo omou kimochi
I promise you "forever" right now
Bokura ga deatta hi wa futari ni totte ichiban me no kinen subeki hi da ne
Soshite kyou to yuu hi wa futari ni totte ni ban me no kinen subeki hi da ne"
Uvedomím si, že má v podstate celkom peknú angličtinu, čiže hodiny, na ktoré tak poctivo chodí, sa mu vyplácajú.
,,Wherever you are..." zatiahne naposledy a v tom istom momente prestane hrať.
Pomaly k nám zodvihne zrak. Spustí sa nadšený piskot dievčat, na čo sa zasmeje. Pozriem na chalanov. Tvária sa tak veľmi deprimovane, až mi ich je ľúto.
,,Keď už si ma do tohto donútila, dáme si duet!" diabolsky sa na mňa uškrnie.
Cítim, ako sa mi z tváre vytratí farba.
,,Nie! Nikdy!" vystrašene odpoviem.
,,Poznáš Endless love, endless road?" spýta sa akoby ma nepočúval.
,,Zbláznil si sa? Tam by som veľa spievala!" spanikárim.
,,Výborne, takže to poznáš." usmeje sa spokojne a začne hrať.
,,P-počkaj!" chytím ho za ruky.
,,Hime, neboj sa, zvládneš to." láskavo sa na mňa usmeje a na moment jemne zovrie moju trasúcu sa ruku.
Zhlboka sa nadýchnem.
,,Tak dobre, ale toto ti len tak neprejde." zašomrem naštvane.
,,V žiadnom prípade moja pekná, budeme si kvit." žmurkne na mňa.
Rezignovane zvesím hlavu. Keď opäť začne hrať, stále pozerám do zeme. ,,Prečo ma núti spievať? A ešte k tomu takú zamilovanú pieseň?"
Začnem celkom potichu, no uvedomím si, že sa na mňa spolieha, preto zodvihnem hlavu, no oči držím zatvorené a dám do toho všetko. Odľahne mi, keď odspievam prvú časť bez problémov. Pozriem naňho.
Celý čas mi hľadí do očí a spieva svoju časť, hrajúc pri tom aj na gitaru:
,,Nigiri shimeta yubisaki hanasazu
Mirai no door: futari de akete yukou"
Ďalšia moja časť je o niečo dlhšia. Keď ju zvládnem, ešte raz sa vymeníme, až nakoniec spustíme spolu.
,,Arekuruu kanashimi ga osou toki mo
Futari nara daijoubu: norikoete yuku"
Po poslednej Ichigovej časti nasleduje verš, ktorý zaspievame spolu, ktorý celkom precítim.
,,Mirai e tsuzuiteru..."
Ichigo dohrá záverečné noty a spokojne sa pri tom na mňa usmieva. Rozpačito sklopím zrak. Kimi vedľa mňa ma objíme a zasype ma slovami chváli, ktoré počúvam len na pol ucha, pretože potajme pozorujem Ichiga, ako sa snaží jemne odmietnúť ďalšie žiadosti o pieseň.
,,Toto nie je piknik o mne, je to o celej triede. Tak poďme, ja sa sťahujem." veselo sa usmeje, odloží gitaru a mlčky sleduje, ako pomaly začínajú debaty.
,,To je pravda, tento piknik má byť o spoznávaní sa navzájom."
,,Pripoj sa k nim." ozve sa vedľa mňa.
Pozriem na Ichiga. Usmieva sa. Keď si ho tak obzerám, nemôžem od neho odtrhnúť zrak. Hoci má na sebe obyčajné biele tričko a čierne džínsy, oboje na ňom vyzerá mimoridne dobre, najmä tričko, ktoré zvýrazňuje všetky jeho svaly. Viem, že miluje, keď mám šaty a opätky, preto som si od Matsumoto požičiala tenké bledomodré šaty s opaskom a k nim rovno aj topánky. Som rada, že práve teraz prišlo babie leto, inak by som si takéto niečo sotva mohla dovolliť v októbri. Zachytím jeho pohľad. Uvedomím si, že obaja po ničom netúžime tak veľmi, ako po konci tohto pikniku. Aby sme mohli byť zase spolu. Sedieť vedľa seba a netváriť sa, že k sebe nepatríme. Nemusela by som sledovať, ako sa mu svaly napínajú od úsilia, udržať ruky pri svojom tele. A hlavne, cítiť tú spaľujúcu túžbu vrhnúť sa do jeho pevného náručia, kam patrím. S veľkým sebazaprením pozriem inam. ,,Rozhodli sme sa tajiť to pre moje bezpečie, aby sme spolu mohli byť v pokoji. Ale vo chvíľach ako je táto, mám obrovskú chuť vzdať to." Znova sa naňho otočím, že mu to poviem, naznačím, no on už debatuje so Senrim. Povzdychnem si. ,,Môžeme to vyriešiť aj neskôr."
*********************
Začína sa stmievať, no nikto sa nedvíha na odchod. Všetci sa skvelo zabávajú. Práve sa vedie veľmi živá debata o prvých sexuálnych skúsenostiach. Kiyokana ma celkom prekvapila svojim priznaním, že o panenstvo prišla už v štrnástich.
,,Kapitán a čo vy?" spýta sa jedna z Yuminých kamarátok.
,,No, to je také rozmazané, pomaly nič si z toho nepamätám, bol som strašne ožratý." zasmeje sa.
,,Odvtedy som si povedal, že nepijem. Pokiaľ sa Rangiku nepodarí dostať alkohol do mňa aj proti mojej vôli. Nikdy s ňou nepite, neskončíte dobre." snaží sa nám dohovoriť, počas návalov smiechu z rôznych strán.
,,A prvýkrát čo si pamätáte?" sptýta sa niektorý z chalanov, ale naozaj neviem určiť kto.
,,To bolo hneď ako som vytriezvel a na to, ako príšerne ma bolela hlava, myslím, že to bol lepší priemer, mal som šťastie na partnerku." prizná celkom hrdo.
So smiechom pokrútim hlavou. ,,Vždy musí vyzerať dokonalo."
,,Orihime a čo ty? Aké bolo tvoje prvýkrát?" spýta sa ma naoko milo Yumi.
Usmejem sa na ňu so slovami: ,,Veľmi dobré, môj priateľ je skvelý milenec."
Zachytím, ako Ichigovi myká kútikmi úst. Očividne to počuje veľmi rád. ,,Ale bude si ma za to doberať." Ale ten Yumin zamrznutý úsmev mi za to stojí. Mám obrovskú chuť pokaziť jej náladu ešte viac. Napríklad strhnúť Ichigovi z krku náplasť, pod ktorou skrýva môj včerajší výtvor. No miesto toho si začnem dohovárať. ,,Spamätaj sa, toto nie si ty!"
,,Nehnevajte sa decká, my už pôjdeme, Miyu si potrebuje odpočinúť." ozve sa Senri z ničoho nič.
Pozriem na nich. Miyu naozaj vyzerá vyčerpane.
,,Ostávaš?" otočí sa na Ichiga, ktorý prikývne.
,,Dobre, tak zajtra." potľapká ho po pleci.
,,Ahojte. Ďakujeme za pozvanie." poďakuje všeobecne nám všetkým s úsmevom.
,,Naozaj ďakujeme, rada som vás spoznala, bola to zábava. Ale naozaj musím ísť." rozlúči sa aj Miyu.
Kým sú všetci zamestnaní ich odchodom, nakloním sa k Ichigovi.
,,Nevytratíme sa?" šepnem.
Venuje mi jediný pohľad a rýchlo vstane.
,,Vlastne idem s vami. Spomenul som si, že ešte musím ísť za Ukitakem, niečo odo mňa potreboval." vysvetlí.
Obaja zastanú, aby ho počkali.
Skloní sa pre gitaru a zároveň mi pošepká: ,,O pol hodinu u vás."
************************************
Snáď sa páčila :D ešte vám sem hodím tie piesne.
Prvá je od One OK Rock- Wherever you are
a Endless love, endeless road spieva sám Masakazu Morita a Aoki Mayuko, teda Tidus a Yuna z Final Fantasy.
a teraz môžem ísť s čistým svedomím pozerať Akumu-chan! :D
2024 ©