Smutný kapitán-39.

ďalšie pokračovanie, tentoraz 18+ ;) dnes kapitolu venujem všetkým, čo majú radi úchylnosti ^^ 

39. Provokácie

Sedíme pod stromami a oddychujeme po dobrom obede. Od Dňa otvorených dverí ušli len dva týždne a Ichigov otec si už trikrát overoval, či sme ešte stále spolu. Vraj dokonca volali aj obe jeho sestry. Radšej si nechcem predstaviť, ako dlho trvali jeho vzťahy. Od včera sa učíme aj Kido, keďže základné techniky boja už ovládame. To však znamená, že Ichigo bude na hodiny chodiť menej a vždy tu s nami bude aj jeden z členov štvrtej jednotky pre prípadnú potrebu prvej pomoci. Dnes som vybuchla len trikrát z piatich pokusov. Našťastie nie som jediná, len pár ľudí to ovláda. Ichigo sa zo začiatku pri každom vybuchnutom študentovi smial, no teraz to berie ako samozrejmosť. Z mojich úvah o zadymených študentoch ma vyruší ženský vykrik.

,,Ichigo!"

Celá trieda sa ako jeden otočí za hlasom. Beží k nám Matsumoto. Jej bujné poprsie jej pri behu nadskakuje, čo samozrejme neujde pozornosti mužskej časti triedy. 

,,Ahoj Rangiku. Čo sa deje?" pozdraví ju Ichigo.

Prudku zabrzdí pár metrov pred ním a vyvalí svoje modré oči.

,,Odkedy mi zase hovoríš menom?" zaskočene sa spýta.

Ichigo zodvihne obočie.

,,Vždy som mal rád tvoje meno, veď to vieš."

,,Na to som sa nepýtala! Nepovedal si mi tak od nášho rozchodu." trochu nahnevane odvetí a prejde k nemu.

,,To bolo už dávno. Okrem toho, bolo trápne, že som ťa tak prestal volať." povzdychne si.

,,Ha! Ja som vedela, že si ma mal rád!" víťazoslávne sa usmeje a ukáže naňho prstom.

,,Samozrejme, že som mal. A stále mám. Len trochu inak, ako si myslíš. A na tvojom mieste by som neprovokoval, ja som sa ti týždeň nevyhýbal." uškrnie sa,

,,Mala som veľa práce!" ohrnie spodnú peru ako má vo zvyku, keď trucuje.

,,,Ako povieš. Tak prečo si prišla?"

,,Eh?" zažmurká.

,,Vyzerala si, že niečo potrebuješ." pripomenie jej.

,,Hm..." zamyslí sa.

,,Áno!" skríkne náhle.

Zdrapí ho spredu za kapitánksy plášť.

,,Podpíš petíciu za modernejšie komunikátory!" nalieha.

,,Dobre. Zastavím sa za tebou hneď, ako skončím."

,,Naozaj?"

,,Jasné. Tiež si myslím, že by sa mohli viac podobať ľudským telefónom."

,,Presne! Napríklad posielať správy a fotiť!" rozplýva sa.

,,To by sa hodilo. Rozšírim to ďalej." pousmeje sa.

,,Len máme jeden malý problém. Nemáme nikoho, kto by financoval výrobu prvých modelov."

,,Ty si strašne prefíkaná! Vedela si, že budem súhlasiť, ty si odo mňa chcela len finančnú podporu." zasmeje sa.

,,Prepáč! Vieš, že ja všetky peniaze hneď utratím a Ženský spolok shinigami má tiež prázdnu kasu. Všetky peniaze by sa ti vrátili!" takmer plačlivo sa ospravedlňuje.

,,Fajn, fajn, verím ti. Daj mi vedieť, akú sumu budeš potrebovať." povzdychne si.

,,No..." začne.

,,Ty už to vieš." dokončí pobavene miesto nej.

Ospravedlňujúco sa usmeje.

,,Mám dohodnutú zľavu s Uraharou, u kaptána Mayuriho by to vyšlo drahšie...."

,,Rangiku, tá suma!" netrpezlivo ju zase prerší.

,,Pol milióna." pípne.

,,Dobre, povedz mi, keď to prejde u Yamamota." pokojne odvetí.

Šokovane naňho ostanem pozerať s otvorenými ústami. ,,Pol milióna a on sa tvári, akoby šlo o pár stoviek?!"  

,,Ty si poklad!" nadšene zakričí, vrhne sa mu okolo krku a vybozkáva ho na obe líca.

On sa len zasmeje.

,,Poviem ti hneď, ako získam tie podpisy!" nadšene zakričí a odbehne.

S úsmevom pokrúti hlavu a otočí sa na nás.

Určite sa všetkým v tvári zračí tá istá otázka, pretože povie: ,,No čo? Na mizinu ma to neprivedie, som poctivo šetriaci člvek. A je to naozaj dobrý nápad."

,,Ale našetriť pol milióna?!"

,,Čo vám poviem, posledný pol rok bol zo mňa workoholik." usmeje sa.

Pokrútim hlavou. ,,Stále ma musí prekvapovať. Ale za tie pusinky na líca mu budem musieť vyčistiť žalúdok." 

**************************

,,Dobre, na dnes je to všetko. Môžete ísť." rozpustí nás Ichigo o pár hodín, pričom sa sám vydá na odchod.

,,Počkajte chvíľu!" zadrží ho Yumi.

Prekvapene zastane a otočí sa na ňu.

,,Tak nás napadlo," ukáže na seba a malú skupinku ďalších spolužiakov, ,,že by si celá trieda mohla cez víkend urobiť taký spoznávací piknik. Tak vás chcem všetkých pozvať. A budeme radi, ak sa pridáte aj vy a Senri-san."

,,To vôbec nie je zlý nápad, ale mal by som byť končne s priateľkou. Stále je na mňa naštvaná." povzdychne si Senri.

,,Môžete ju pokojne vziať so sebou." navrhne mu hneď.

,,Skúsim jej to navrhnúť." pousmeje sa.

Všimnem si, ako to jeho obdivovateľky zarmúti.

,,Výborne. A čo vy kapitán? Tiež ste chceli stráviť víkend s priateľkou?" spýta sa, očividne očakávajúc odpoveď, že nič také neplánoval, čím by zároveň aj zistila, či je zadaný alebo nie.

Bohužiaľ, boli sme dohodnutí, že si dáme filmový víkend v posteli. Ale ak pôjdu všetci, budem musieť ísť aj ja, takže môže ísť. A určite pôjdu, musím uznať, že je to dobrý nápad, čo uznávam nerada, keďže napadol ju.

,,No, vlastne áno, ale jeden deň by som mohol obetovať, určite pochopí, že za dva dni by som v tej posteli pri filmoch zhnil."  odpovie potláčajúc škodoradostný tón.

Uškrniem sa, pretože obaja vieme, že veľa filmov by sme asi aj tak nevideli. Ak sa dievčatá tvárili sklamane pri zmienke o Senriho priateľke, po zistení, že ich kapitán je zadaný upadli takmer do depresie. Najvac ma však potešil pohľad na Yumi, ktorá vyzerala akoby ju niekto prefackal a uznámil jej, že súťaž krásy prehrala s transvestitom.

,,Tak sa dohodnite a dajte nám vedieť. Ale mám jednu podmienku. Všetci prídu vo všednom oblečení."

,,D-dobre." sotva vyjachtá šokovaná Yumi.

Ichigo nám kývne na rozlúčku a odíde so Senrim v pätách.

Chalani sa tiež pomaly začnú rozchádzať a už sa pohnú aj dievčatá, keď Yumi nahnevane skríkne: ,,Suka! Nenávidím ju!"

,,Koho?" nechápavo sa na ňu otočí Rai.

,,Kapitánovu priateľku!" vyštekne.

,,Aj ja teba." Toto dievča je asi prvý človek, ktorého úprimne nemám rada.

,,Ako to môžeš povedať?! Možno je to skvelé dievča!" bráni ma hneď Kiyokana.

,,Musí byť skvelá, inak by s ňou kapitán nechodil! Chcel by som ju spoznať." zasníva sa Kei.

Mám čo robiť, aby som nevybuchla smiechom. Radšej sa vyberiem preč a nechám tam Yumi nadávať na mňa.

**********************************

Piknik je v nedeľu, čo znamená, že celú sootu sa váľame pri filmoch. Odtrhnem zrak od záverečných tituliek Križovatky smrti 3 a pohodlnejšie sa uložím na Ichigovej hrudi. Pozrieme na seba a bez zbytočných slov sa začneme vášnivo bozkávať. Presuniem pery na jeho krk, kde mu urobím ľahko viditeľný cucflek.

,,Chceš provokovať Yumi?" zašepká, zatiaľ čo mi rozopína gombíky na košeli.

Odtrhnem sa od neho.

,,Ak ju ešte raz spomenieš, zabudni na sex!" varujem ho.

Zasmeje sa.

,,Buď bez obáv, absolútne nie je môj typ. Nepáčia sa mi blondínky."

,,Ani jedna z tvojich priateliek nebola blondína?" nedám mu pokoj.

,,Ani jedna." zašomre pomedzi bozky, ktorými zahŕňa môj hrudník.

Spokojne sa usmejem a nechám jeho šikovný jazyk vkĺznuť do mojich úst. Popritom mi ďalej rozopína košeľu, no akosi mu to nejde.

,,Posrané gombíky!" zahreší.

,,Nenadávaj!" so smiechom ho napomeniem a radšej si ju rozopnem sama v obave, že by ju roztrhol.

Nedočkavo ju zo mňa zhodí. Hneď za ňou nasleduje moja podprsenka. Obkročmo si naňho sadnem. Na vnútornej strane stehna ma tlačí tvrdá hrča jeho stoporeného penisu, preto sa o pár centimetrov presuniem, aby som ju cítila priamo medzi nohami. Vyzlečiem mu tričko, pričom ho jemne poškriabem nechtami. Nadvihne ma a čo najrýchlejšie sa snaží oslobodiť svoje prirodzenie. Zo zadného vrecka nohavíc vytiahne dva prezervatívy a za mojej pomoci zhodí nohavice na zem. Potichu zavzdychám, keď mi ruku strčí do nohavičiek. Vniká do mňa prstami až kým nie som celkom mokrá. Prisajem sa na jeho pery, akoby od nich závisel môj život. Nie, od neho samotného závisi môj život. Za stáleho bozkávania mi blúdi rukami po celom tele. Na chvíľu sa hrá s mojimi vztýčenými bradavkami, no nakoniec aj tak skončí pod mojou sukňou. Odlepím sa od neho a lapám po dychu, no on mi odhrnie vlasy z tváre a opäť si ma pritiahne. Rukou skĺznem k jeho pýche, ktorú jemne pohladím. Zleziem z neho a vyzlečiem si posledné kusy svojho oblečenia, on si zatiaľ natiahne ochranu. Čakám, že ma zhodí na gauč vedľa seba a nedočkavo si ma vezme ako vždy, no tentoraz ma strhne na seba.

,,Dnes buď hore ty, uvidíš, že si to užiješ ešte viac." zašepká.

Opäť si teda naňho sadnem obkročmo a vsuniem si ho do seba až po koreň. Od rozkoše sa celá zachvejem. Pomaly sa začnem nadvyhovať. Slastne zastonám. Vezme moju bradavku do úst, čo už nevydržím a začnem na ňom divoko nadskakovať prirážajúc pokiaľ sa dá. Orgazmus dosiahnem veľmi rýchlo. Ichigo však na to nedbá a pokračuje. O chvíľu sa moje telo opäť zmieta v tých slastných kŕčoch. Na tretíkrát už vyvrcholí aj Ichigo. Maximalne vyčerpaná a spokojná sa naňho zvalím.

*******************************

Prebudím sa na silné nutkanie ísť na záchod. Vnútorne zastonám a opatrne, aby som nezobudila Ichiga, sa vymotám z jeho objatia a po tme sa snažím dospať do kúpelne. Cestou späť sa však potknem o uvoľnený prah dverí, vytrhnem ho tým z podlahy a rozvalím sa na zemi. Tá rana Ichiga prebudí, počujem ako sa strhne.

,,Do riti!" zanadávam naštvane.

Vlastne som nechcela nadávať, mala som v pláne len niečo povedať, aby Ichigo vedel, že som to ja a ležím na zemi, aby na mňa nestupil. Zasvieti lampu na nočnom stole. Prekvapene na mňa pozrie svojimi hnedými očami.

,,Orihime? Preboha si v poriadku?!"

Zoskočí z postele ku mne, zatiaľ čo sa posadím.

,,Áno, ja hej. Ale...." zašepkám obrátiac sa na vylomený prah.

,,Prepáč." dokončím.

,,To nič, to sa opraví. Zajtra sa na to pozriem. Čo si tu vlastne robila?" pousmeje sa.

,,Musela som ísť na záchod." rozpačito poznamenám.

,,A nezasvietila si si, pretože si ma nechcela zobudiť?" háda.

,,No áno. Uznala som, že rozbiť ti už aj tak pokazený prah a pozametať podlahu je lepší spôsob." poznamenám s úsmevom, keď vidím, že sa nehnevá.

Zasmeje sa.

,,Áno, toto bolo aspoň vtipné."

,,Čo je na tom vtipné?"

,,Tá tvoja večná nešikovnosť." brnkne mi do nosa.

,,Hahaha!" ironicky sa zasmejem.

,,Poď radšej do postele." poháňam ho.

Schytí ma do náruče a hodí na posteľ. So smiechom sa zvalí vedľa mňa. Pobozká ma, potom si hlavu položí na moju hruď. Spokojne sa pomrví.

,,Mne sa už nechce spať." zašomre.

,,A čo chceš robiť?"

Nerozhodne mykne plecami. Prstom si začne kresliť po mojom bruchu.

,,Môžeme sa len rozprávať." navrhne.

Trochu nadvihne hlavu, aby mi videl do očí.

,,Dobre." usmejem sa.

,,Ale ak náhodou zaspím, moja vina to nebude." varujem ho.

,,Ak zaspíš, bude to jasný signál, že som  nudný a v tom prípade pôjdem zahanbený spať aj ja." zasmeje sa a ja sa k nemu pridám.

****************************************************

hmm, pomaly ale isto sa začínajú plniť body mojej dejovej osnovy, čo som rada...nevedela som, kedy ukončím prvú sériu, ale práve som si to rozmyslela :D nechajte sa prekvapiť ^^ dúfam, že sa vám kapitola páčila a necháte komentár :)