Smutný kapitán-38.

Neuveríte ako ľahko sa mi písal Smutný kapitán na praxi v tom krásnom horskom prostredí! Túto kapitolu venujem svojej vernej FB fanúšičke, Andy...Tak si ju užite :)

38. Majster v predvádzaní

Pri nástenke umiestnenej vedľa hlavného vchodu sa nachádza veľký hlúčik živo debatujúcich študentov.

,,Čo sa robí?" spýta sa Kiyokana Keia, ktorý sa pretlačil spopred nástenky k nám.

,,Na škole bude Deň otvorených dverí!" nadšene oznámi.

,,Kedy?" spýta sa hneď Kiyokana, akoby už v duchu počítala, komu každému o tom musí okamžite povedať.

Trochu posmutniem. Ja nemám koho pozvať. ,,Keby som tak vedela, kde je môj brat." 

,,O dva dni." odvetí.

,,To je výborné! Nemyslíš Orihime?" osloví ma šťastne.

Nasilu sa usmejem.

,,Áno." 

Snažím sa znieť presvedčivo, no asi mi to nevyšlo, Kiyokana sa totiž hneď zatvári vážne.

,,Prepáč, vôbec som si to neuvedomila. Bolo to odo mňa hlúpe." ospravedlní sa.

,,To nič, je normálne, že sa tešíš." odpoviem a tentoraz sa usmejem už naozaj.

Zovrie ma v pevnom objatí. 

,,Nebuď smutná, máš tu mňa a svojho smutného kapitána." zašepká mi do ucha.

Zasmejem sa a opätujem jej objatie.

,,Veď ja viem."

*********************************

,,A toto je čo?!" skíkne Ichigo prekvapene, keď ho na lúke okrem študentov čaká pomerne dosť rodičov a detí z Rukongaia.

,,Je Deň otvorených dverí." apaticky poznamená Senri.

,,A odkiaľ to mám vedieť?"

,,Bolo to vyvesené na nástenke a dokonca ti prišiel aj list od samotného Yamamota, aby si sa správal slušne."

,,Senri, pracuješ so mnou tri roky. Povedz mi, kedy som ja otvoril nejaký list, hlavne ak bol od Yamamota?" zodvihne obočie.

,,Vlastne to nebolo tak dávno." uškrnie sa.

,,List odo mňa." 

,,Neprovokuj!" odvetí tónom jasne naznačujúcim koniec debaty.

Otočí sa na návštevníkov.

,,Zdravím vás, som Kurosaki Ichigo, kapitán 5. jednotky. Vítam vás na praktickom vyučovaní prvákov." predstaví sa.

Po chvíľkovom zaváhaní dodá: ,,Dúfam, že sa vám tu bude páčiť a rozhodnete sa prihlásiť či už seba, alebo svoje deti."

,,Rozhodne vie, ako zaujať." Usmejem sa. Práve vtedy mu pohľad padne na mňa a tiež sa usmeje.

,,Takže budeme pokračovať tam, kde sme včera prestali. Potom vám dám priestor na prípadné otázky." prihovorí sa opäť ľuďom zvedavo postávajúcim za nami.

,,Dve kolá okolo jazera a rozcvička!" zavelí a rozbehne sa s nami ako vždy.

Nasleduje naša zvyčajná rozcvička, s ktorou majú niektorí aj po mesiaci stále problém.

,,Dobre, utvorte dvojice a zopakujte si útoky zo včera." oznámi, keď usúdi, že sme ponaťahovaní už dosť.

Rýchlo sa rozdelíme, vezmeme drevené meče a pustíme sa do toho. Som rada, že minulý týždeň som Ichiga donútila, aby mi dal súkromné hodiny boja s mečom. Odvtedy si môžem povedať, že som sa zlepšila, za čo ma pochválil aj Ichigo. Veľmi ma to potešilo, ale zároveň aj zarmútilo, pretože povedal, že so mnou už ďalej trénovať nebude, lebo to nepotrebujem. Prechádza sa pomedzi nás aj so Senrim a pozorne sleduje každý náš pohyb.

,,Fajn, utvorte štyri skupinky po desiatich. Dnes je na pláne skupinový tréning. Celá skupinka bude spolupracovať ako tím! Váš cieľ som ja." vysvetlí a vezme si jeden zo zvyšných mečov.

Sleduje, ako chaoticky sa snažíme zoskupiť. Povzdychne si. Niekoľkými ráznymi gestami ukáže, kto sa má kam postaviť. Zastane si doprostred cvičiska v obrannom postoji.

,,Prvá skupina to bude mať najťažšie, pretože nevie, ako na mňa. Vy ostatní pozorne sledujte, čo robia zle." upozorní nás.

Kývne hlavou na skupinu po jeho pravej ruke, v ktorej sa nachádza aj Rai. My ostatní sa vzdialime. Nikto sa nehýbe. Rai sa trochu váhavo presunie do čela, nasledovaný dvoma ďalšími chalanmi. Dievčatá vystrašene stoja vzadu. Vzduch okolo nás oťažie. Ichigo totiž popustí svoje reiatsu o trochu viac, no stále ho drží na únosnej hladine. ,,Chce nám to sťažiť." 

,,Rátam do desiatich. Ak nezaútočíte vy, začnem ja." šepne do ticha.

Žiadna reakcia.

,,Desať....deväť....osem...." začne teda odpočítavať a vtedy sa pohnú všetci chalani zo skupinky.

Poľahky ich útoky odrazí.

,,Päť...štyri....tri...dva...jedna!" odpočítava popri odrážaní štyroch chalanov.

Po skončení sa vrhne na dievčatá, ktoré vystrašene vykríknu. Chalani sú teda nútení ísť im pomôcť, no Ichigo ich odhodí.

,,Budem na vás útočiť, kým sa nepohnete!" vyhráža sa im.

Dve sa teda napokon odvážia a skutočne na ne prestane útočiť, len ich útoky blokuje. To posmelí aj ostatné a konečne sa naňho vrhnú všetci.

,,Stop!" zakričí Senri.

Ichigo odskočí pár metrov od nich.

,,Och áno, striedate sa v dvojminútových intervaloch. V jednotke je to po siedmych minútach, ale vy nemáte takú výdrž." pousmeje sa.

Nasleduje ďalšia skupina. Vrhnú sa naňho všetci okrem Yumi a jej kamarátky, ktoré si zrejme myslia, že budú ušetrené, no po desiatich sekundách sa na ne nemilosrdne vrhne, čím ich donúti k protiútoku.

,,Stop!" ozve sa opäť Senri.

Ďalšia skupina sme my. Kiyokana odo mňa bola oddelená, no je tu aspoň Kei. ,,Mali by sme si vymyslieť plán. Veď ja už predsa trochu poznám štýl jeho boja." No skôr ako stihnem k ostatným prehovoriť, zistím, že ako jediná stojím na mieste.

,,Nemysli si, že teba ušetrím." ozve sa pri mne známy hlas a len tak-tak stihnem zablokovať jeho úder.

,,To si nemyslím, len premýšľam, ako ťa dostaneme." usmejem sa, kým sa rozoženiem mečom.

Ozve sa tupý úder a on sa so spokojným úsmevom obráti na Keia.

,,Stop!"

,,Nabudúce." zašepkám mu, keď okolo neho prechádzam.

*******************************

O hodinu sa udychčane rozvaľujeme popod stromy, zatiaľ čo Ichigo odpovedá na zvedavé otázky potenciálnych študentov.

,,Budete na akadémii učiť aj budúci rok?" zaujíma sa matka Kiyokany. 

Vedľa nej stojí takmer dospelý muž, určite jej syn. Nemusela mi ich ani predstavovať, tak veľmi sa podobajú.

,,Nie, som tu len tento rok, aj keď myslím, že si týchto tu prídem skontroľovať." usmeje sa.

,,Majú teda títo študenti väčšiu šancu dostať sa k vám do jednotky?" spýta sa starší chalan, pri ktorom jasne vidieť, že o rok plánuje nastúpiť a veľmi si želá pracovať s Ichigom.

,,Ani by som nepovedal. Ale záujemci to budú mať jednoduchšie, budú ušetrení prijímacej skúšky, ktorá sa robí len v 1., 2., 5., 6. a 11. jednotke. Akurát požadavky sú rozličné."

,,Aké máte požiadavky vy?" ozve sa zozadu ženský hlas.

,,Samozrejme skvelé bojové schopnosti, dávka sebadôvery a odvahy, veľký dôraz kladiem na tímovú prácu, no a v neposlednom rade musí strpieť mňa, ako zvykne hovoriť Senri. Z uchádzačov si vyberám ja osobne, ja ich skúšam. Vždy zvolím iný spôsob, takže treba byť pripravený na všetko."

,,Takže sa k vám nikto nedostane len pre to, že je s vami vo vzťahu?"

Povzdychne si, no odpovie s vážnou tvárou: ,,Ani vlastnú sestru by som neprijal, pokiaľ by som si nebol istý, že na to má."

Zrazu sa ktovie odkiaľ vynorí vysoký čiernovlasý shinigami s čiernou briadkou a útržkom kapitánskeho plášťa na pleci.

,,Ichigoooo!!!" zakričí.

Kope ho od chrbta, až zletí na zem, odkiaľ sa Ichigo rýchlo zodvihne a uštedrí mu tvrdú ranu päsťou do tváre. Nám neostáva nič iné, len sledovať ich súboj. ,,Odkiaľ mi príde povedomí?" Senri ich pobavene sleduje, takže nepriateľ to nebude. nakoniec starší muž schmatne ichiga jednou rukou okolo krku a druhou mu postrapatí vlasy. Vtedy si to uvedomím, vybaví sa mi fotka z Ichigovej spálne. ,,Ichigov otec!" 

,,Nazdar decká! Tak čo, nie je na vás môj nevďačný syn príliš tvrdý?" veselo sa zasmeje.

,,Zlez zo mňa ty starý blázon! A nerob mi hanbu!" nahnevane ho zo seba strasie.

,,Ale aká hanba synáčik, v tom ti pomáhať nemusím." podpichne ho.

Ichigo si prehrabne vlasy a odvrkne: ,,Tse. A kde sú dievčatá?"

,,Pane Bože Masaki, ty to vidíš akého máme sprostého syna! Po kom to má?!" vykríkne smerom do neba a zalomí rukami.

,,Snáď im nedovolím kvôli ich hlúpemu staršiemu bratovi vymeškať školu!"

Zasmejem sa. Tí dvaja spolu majú naozaj zvláštny vzťah, no je mi jasné, že sa majú radi. A jeho otec je naozaj vtipný. Ichigo sa veľmi snaží nevybuchnúť.

,,Viete čo, choďte na obed, nechcem mať svedka vraždy vlastného otca." prikáže nám.

Všimnem si, ako všetci prekvapene vyvaľujú oči. Len neviem, či ich prekvapilo, že tento uletený chlap je naozaj otcom večne podráždeného kapitána, alebo ich zvláštny vzťah.

,,Nebojte sa, takto sa k sebe správajú stále. Naozaj choďte." usmeje sa pobavený Senri.

Postupne teda všetci odchádzajú, aj rodičia s deťmi a Senri. Kiyokana odbehne s svojou rodinou. zámerne sa zdržujem tým, že ešte ukladám meče na kopu, hoci neviem, či by som tiež nemala odísť. Zacítim nad sebou Ichigovu prítomnosť a zodvihnem hlavu. So širokým úsmevom mi podáva ruku. Prijmem ju.

Vytiahne ma na nohy a šepne: ,,Naozaj váham, či vás predstaviť, môj otec sa nedokáže správať slušne."

,,To je v poriadku, podľa mňa je to dobrý muž." usmejem sa, aj keď v skutočnosti ani netuším, ako sa mám v takejto situácii správať, keďže sa v nej ocitám prvýkrát.

Pritiahne si ma za pás a jemne pobozká.

,,Tak poďme na to." zhlboka sa nadýchne.

,,Hej, to ja by som mala byť tá nervózna, ty si si tým určite prešiel už veľakrát!" so smiechom ho šťuchnem do rebier.

Veselo sa zasmeje a vtlačí mi pusu do vlasov.

,,Bola by si prekvapená, ale ani nie."

Zastane pred svojim otcom, ktorý nás s úsmevom pozoruje.

,,Oci, toto je moja priateľka Inoue Orihime. Orihime, môj strelený otec." predstaví nás.

Ukloním sa mu a s úsmevom úprimne poviem: ,,Som rada, že vás spoznávam, Ichigo mi o vás už rozprával."

,,Aj mňa teší! Poď na moju hruď!" nadšene zvískne a už by ma lapil do objatia, no Ichigo ma rýchlo strhne k sebe.

,,Moja! Nedám ti ju ty starý perverzák!"

Po tejto vete ma prejde šok a rozosmejem sa.

,,Ale musím uznať, že je krásna." žmurkne na ma.

Do tváre sa mi nahrnie červeň a vyhabkám: ,,Ď-ďakujem."

,,Skladaj si komplimenty koĺko len chceš, aj tak ti nedovolím dotknúť sa jej."

,,nerob zo mňa takého úchyla!" vykríkne a rozplače sa.

,,eh..?" vypadne zo mňa a už sa k nemu približujem, že ho uteším, no ichigo ma zastaví.

,,To sú falošné slz, jeden z jeho trikov." prevráti očami.

Natiahne sa, aby uštedril svojmu otcovi pohlavok.

,,Skús sa aspoň raz správať normálne, Orihime je pre mňa dôležitá!"

Starší Kurosaki hneď stíchne, akoby vyslovil zázračnú formulku a zvážnie. Zmätene zažmurkám. ,,Ako môže jeden človek tak náhle meniť nálady?" 

,,Orihime, nebude ti vadiť, ak ti ho na chvíľku ukradnem?"

,,Nie." odvetím ešte stále prekvapene.

Spamätám sa, až keď mi Ichigo dá pusu a jeho ruka mi zmizne z pásu. Sledujem, ako sa vzdialia a potichu o niečom diskutujú. Nakoniec sa ichigov otec široko usmeje a potľapká ichiga po ramene. Vrátia sa späť ku mne.

,,Dobre sa oňho postaraj." dobrosrdečne sa na mňa usmeje Kurosaki-san.

,,Veľa šťastia prajem." zakýva nám na odchode.

S otázkou v očiach sa otočím na ichiga.

Usmeje sa, pritiahne si ma k sebe a šepne: ,,To nič, len ťa schvaľuje ako moju priateľku."

Zo srdca mi spadne obrovský kameň a aby som sa uvoľnila ešte viac, usmejm sa a pobozkám ho.

******************************

tak, snáď sa vá to páčilo a nie je tam veľa chýb, už sa mi písmenká miešajú dokopy aká som unavená...idem sa naložiť do teplej vane, keďže od svojich narodenín som deň od dňa viac a viac chorá. snáď sa neutopím xD zajtra by som vám mohla hodiť fotky z praxe, čo poviete? :)