Smutný kapitán-34.

takžé, máme tu novú kapitolu ^^ to viete, hosťom sa nechcelo ísť na raňajky, bola som tam sama, tak som písala :D je to trošku rozkúskovaná kapitola z toho dôvodu, že som na 34. kapitole a tam im ušli len 3 týždne a v minulej časti som vyškrtla prvý bod nekonečného zoznamu udalostí! :D tak pekné čitanie :)

34. Sklamania

Pohľad Ichiga:

,,Keď zistím, ktorý inteligent mi na okno položil ten kvetináč, tak ho zabijem!" 

Rozrazím dvere prvej jednotky a vrútim sa dnu ako tornádo.

,,Som tu!" s úľavou vykríknem.

Samozrejme som stredobodom poroznosti. A Yamamoto naštvane odfukuje.

,,Ja viem, zase meškám. Ale tentokrát som vážne zabudol, že je tá porada dnes." ozvem sa skôr ako popadne dych.

Kyoraku ma priateľsky potľapká po chrbte, no ja bolestne syknem a odskočím. ,,Sakra, kto mohol vedieť, že tie škrabance budú až tak bolieť?"

,,Čo je? To nemohlo bolieť." čuduje sa Kyoraku.

,,Nie, to nebola tvoja chyba. Len....mám niečo na chrbte.*" pousmejem sa.

To som však nemal hovoriť, pretože Unohana-san okamžite zbystrila pozornosť.

,,Si zranený?"

,,Nie, to nič nie je." snažím sa to zahovoriť a pomaly pred ňou ustupujem.

,,Ukáž mi to, len sa pozriem." trvá na svojom.

,,Vážne to nie je potrebné."

Stále sa vzďalujem a dúfam, že nepoužije svoj ,,pohľad". Bohužiaľ narazím do steny. A druhé bohužiaľ- pozrie na mňa ,,tým pohľadom". Po prekonaní silného mrazu prechádzajuceho cez moje telo, sa odlepím  od steny a porazene nechám, nech sa pozrie.

,,Ale vážne to nič nie je." zašomrem ešte, keď mi opatrne nakúka pod kimono.

Už sa pripravujem na potupnú scénu, no našťastie je to Unohana-san, takže nič také sa nekoná. Pozrieme si do očí a ona okamžite vie, ktorá bije.

,,Chceš na to nejakú mastičku?"

,,Prestane to po nej tak štípať?" s nádejou v hlase sa spýtam.

Pokrúti hlavou.

,,Tak potom je to zbytočné."

,,Dávaj si na to kamilky, skôr sa to zahojí." poradí mi ešte s úsmevom.

,,Vďaka." opätujem jej úsmev.

,,Čo? Čo tam máš?" vyzvedá hneď Kyouraku.

,,Nič, čo by ťa mohlo zaujímať." odbijem ho a konečne sa zaradím, pretože z Yamomota sa medzičasom stala časovaná bomba, ktorej do výbuchu ostávalo rovných päť sekúnd.

Nejakým obrovským zázrakom však nevybuchla a porada prebehla na naše pomery celkom pokojne.

Už odchádzam, keď ma niekto schmatne za rameno, čiže mojim telom sa preženie riadna bolesť. Otočím sa a bez rozmyslu dotyčnému vrazím. Našťastie to je Kyoraku.

,,Ty debil, skoro som z kože vyletel!" nadávam mu.

Kým je moja pozornosť odpútaná ním, Ukitake a Kenpachi ma pevne chytia.

,,Šibe vám?!" zhrozím sa, keď sa ku mne približuje Kyoraku a s diabolským úsmevom sa naťahuje po mojom kimone.

Tí dvaja ma držia až príliš pevne. Nikto iný sa nechystá pomôcť mi, naopak, všetci s veľkým záujmom čakajú, čo uvidia. Podarí sa im odkryť časť mojho ramena a v tom momente všetci traja zmrznú. Tri hlboké škrabance so zaschnutou krvou priam bijú do očí. Povolia zovretie a ja sa im okamžite vykrútim. 

,,KYOURAKU!!!" zrúknem po ňom a za trest vypustím celé svoje reiatsu tak prudko, až ich odhodí.

,,Opovážte sa to niekomu povedať!" zazriem po nich ešte a naštvane odídem.

**************************************************

Pohľad Orihime:

Hoci sa začalo teoetické vyučovanie, Ichigo je v triede spolu so Serim. Uškrnie sa na mňa, za čo si vyslúži jednu z mojich grimás.

,,Dobre, kedže mám dnes takú dobrú náladu, čaká vás prekvapenie." ozve sa Ichigo hneď, ako sa všetci usadíme.

Každý mu venuje pozornosť. ,,Som zvedavá."

,,Máte za sebou už tri týždne, takže by ste mali niečo vedieť." pokračuje a všetkých dostáva do ešte väčšieho napätia.

,,Preto som sa rozhodol, že je čas preveriť si vaše vedomosti." dokončí s obrovským úsmevom.

Otvorím ústa dokorán a šokovane naňho hľadim. Podľa toho, ako sa tí dvaja smejú, nie som jediná. Behom pár sekúnd začnú protesty.

,,Nie! Ticho! Oddnes to beriem vážne a budem na vás tvrdý." umlčí nás okamžite.

,,Taká otázka. Prečo?" spýta sa vysmiaty Senri.

,,Zistil som, že nie sú až takí zlí. Začinam si na nich zvykať." odpovie, akoby sme tu ani neboli.

,,Skôr obľubovať." poznamená Senri.

Od svojho kapitána si za to vyslúži kopanec do zadku.

,,Neznášam, keď máš pravdu. A ty ju máš vždy."

Vráti sa k svojej obvyklej činnosti- mračeniu.

,,P-počkať. Vy si nás obľubujete, preto na nás budete tvrdší?" chce si to vyjasniť Kei.

,,Áno."

,,To má akú logiku?" vypadne z nejakého chalana zo zadnej rady, kam nevidím.

,,Chcem, aby ste niečo vedeli. Pôvodne som mal v pláne na hodiny chodiť čo najmenej."

,,Tak prečo si si zobral na starosť prvákov?" spýtam sa, pretože mi akosi uteká dôvod.

,,Vážne si myslíš, že som s tým začal dobrovoľne? Toto je Yamamotov trest pre mňa. Vlastne pre celú piatu jednotku. Mali sme na výber. Ja a niekto podľa môjho výberu budeme učiť tu, alebo celá jednotka robiť celý rok upratovacie práce. Také hádky sme v jednotke ešte nemali."

Posumeje sa. ,,Za trest? Takže to, že sme sa tu spoznali, je len kvôli tomu, že Yamamotovi došli nervy?"

,,Ale zase sme odbočili. Poďme, spratať všetky učebnice, zošity! Chcem na lavici vidieť len pero!" prikáže, no všetci so šomraním poslúchnu.

,,Ach, tá písomka mi dala zabrať. Čo to doňho vošlo? Z ničoho nič taký ťažký test." sťažuje sa Kiyokana.

,,Nebol ťažký." odporuje jej Rai.

,,Zlato, ale ja nad tým nesedím dve hodiny denne, takže pre mňa to bolo ťažké."

Začneme sa smiať, pretože Rai celý očervenie a len zašomre: ,,Hodinu denne."

,,Orihime, včera si s ním bola celý deň, mohla si ho prehovoriť." osopí sa na mňa Kimi.

Začervenám sa, pretože chalani na mňa trošku čudne pozrú, no odvetím: ,,Ale ja som o tom vážne nevedela! Nikdy nehovoríme o škole."

,,Nebudeme sa hnevať ak jednoducho povieš, že si ho nedokázala presvedčiť." zapojí sa Kei.

,,Héj, prečo mi neveríte?" zatvárim sa urazene.

,,Fajn, uvidíme zajtra. Určite nebudem mať lepšie výsledky ako Kiyokana." rozhodne vyhlásim.

,,Som zvedavý." povie Kei a ostatní mu pritakajú.

,,Och a inak Kei. Ay ho Orihime o niečom nepresvedčila, to by musel byť zázrak." dodá ešte Kiyokana, keď sa lúčime v akadémií.

**************************************

,,Som z vás poriadne sklamaný." povzdychne si Ichigo na ďalšie ráno.

Naše hlavy sú spolušne sklonené a ticho počúvame.

,,Až na Raia. Mal len dve chyby."

Všetky pohľady sa uprú na blondiaka, ktorý si z toho zjavne nič nerobí.

,,Ak budeš takto pokračovať, pokladaj sa za prijatého do piatej jednotky."

Podá mu test a priateľsky sa naňho usmeje.

,,Ďakujem kapitán."

,,Potom tu mám tých, čo niečo napísali, tí, čo napísali pár blbostí a tretiu skupinu tvoria prázdne papiere. Je ich až osem."

Hodí ich na lavicu pred seba.

,,Varujem vás. Každý, kto odovzdá pri takejto ľahkej písomke čistý papier, okamžite letí. Nie je možné, aby shinigami nevedel definovať, čo je to Hollow a čo je úlohou shinigami! Už len keby ste napísali ,,ničiť Hollow", dalo by sa to pokladať za čiastočnú odpoveď!" hrozivo šepká.

,,To nie je dobré. Na mňa bude naštvaný tiež."

,,Je mi jedno, či ma budete nenávidieť, ja vás donútim učiť sa a budete trénovať, až sa nebudete vládať pohnúť."

Chvíľku nechá tieto slová visieť ako hrozbu vo vzduchu.

,,K tým, čo niečo začali písať, ale nevedeli to celkom presne definovať...." pokračuje už miernejším tńom.

,,Ak niečomu nerozumiete, pokojne sa spýtajte, vysvetlíme vám to."

Prebehne nás pohľadom, ale všetci sa odvraciame.

,,Rozdajte si to. A na konci každého týždňa budú testy z celého týždňa, plus každý mesiac jeden veľký. To isté platí aj pre praktické vyučovanie."

Posadí sa za katedru. Zo všetkých strán sa ozýva šomranie.

,,Raz mi za to poďakujete." pokojne prehodí a pozrie von oknom.

Nervózne si zahryznem do pery. ,,Mám ísť za ním? Nemám? Neviem ako bude reagovať." Ešte chvíľku si hryziem do pery, no nakoniec sa postavím a zamierim k nemu. Rozhovory spolužiakov utíchnu. Prekvapene na mňa pozrie.

,,Prepáč." šepnem, no to tiché slovko sa ozýva v celej triede.

,,Čože?"

,,No, viem, že som to napísala zle a....Hneváš sa?"

Opäť si zahryznem do pery. Na moje prekvapenie sa však usmeje.

,,Tak toto ťa trápi? Nehnevám, na nikoho z vás. Bol to prvý test, takéto výsledky sa dali očakávať. Ale aj tak ma to sklamalo."

,,Nabudúce....To urobím tak, aby si na mňa mohol byť pyšný. Koniec koncov, tiež sa chcem dostať k tebe do jednotky." usmejem sa tentoraz už veselo.

,,Hmm, to by som bol rád." žmurkne na mňa a pozrie naspäť do okna.

*******************************************

ták, konec! D. na praxi som napísala len to z pohĺadu orihime...ichiho som dala doma a trvalo mi to dobrú chvíľu...úplny nezvyk písať zaňho :D a je to trošku ,,uletené" lebo mi neskutočne hrabalo, keď som to písala :D dúfam, že zanecháte komentár :)