Smutný kapitán-32.

tak, aby sa nepovedalo, že sem pribúda len jrock alebo moje výkeci, máte tu ďalšiu dlhúúú kapitolu, tak si ju užite ;) (aj keď to pôvodne malo byť niečo úplne iné a toto mi v konečnom dôsledku príde ako blbosť xD)

32. Viac otázok ako odpovedí

,,Čo plánuješ robiť zajtra?" spýtam sa Ichiga cestou späť.

Pred nami vidieť akadémiu a on sa prikrčí, nech z neho zoskočím. Hneď ako tak urobím, vydáme sa ďalej krokom.

,,Nemám nič na pláne. Ak chceš, budem celý deň s tebou." žmurkne na mňa.

,,Fakt?" poteším sa.

,,No jasné." zasmeje sa a na moment si ma k sebe pritiahne.

,,To by som bola vážne rada." usmejem sa nadšene.

,,Dobre, tak po raňajkách príď do 5. jednotky, čo?" navrhne.

,,Budem tam." usmejem sa.

Zastaneme pred vchodomu do akadémie a otočíme sa k sebe čelami. Ichigo rýchlo skontroluje okolie potom ma objíme.

Bez slova tak stojíme, až mu dám bozk a šepnem: ,,Uvidíme sa zajtra."

Prikývne a odvetí: ,,Dobrú noc."

,,Aj tebe."

Dá mi ešte posledný bozk a pustí ma. Počká kým vôjdem dnu, až potom sa otočí na odchod a rýchlo zmizne. Zavriem za sebou dvere a po osvetlenej chodbe prejdem až do izby. Kiyokana je ešte hore, akurát si umýva zuby.

,,Ahoj." s úsmevom ju pozdravím.

Kývne hlavou na pozdrav.

Rýchlo si vypláchne ústa vodou a spýta sa: ,,Tak? Niečo nové?"

,,Ani nie. Bol skvelý ako vždy." so širokým úsmevom sa hodím na posteľ.

Zasmeje sa a sadne si vedľa mňa.

,,Bola si s ním pol dňa a povieš ani nie? Bola si predsa s kapitánom!" šťuchne mi prstom do rebier, na čo sa zasmejem a skrútim do klbka ako húsenica.

,,Zajtra s ním budem celý deň." 

,,To je skvelé! Už vieš čo budete robiť? Vezme ťa niekam?" vyzvedá.

,,Mám prísť k nemu do jednotky hneď po raňajkách, ale čo budeme robiť neviem. Aj keď je jedna vec, čo by som rada robila." začervenám sa a pevnejšie objímem svoje kolená.

Kiyokana mi odhrnie vlasy z tváre, takže vidí moje červené líca. 

,,Ale ale, tak skoro? Chceš mu ukázať svoje skúsenosti?" doberá si ma.

Posadím sa.

,,Pre mňa by to bolo po prvýkrát." zašepkám.

,,Och. To som nevedela. A on o tom vie?"

Prikývnem.

,,Vy už ste sa o tom bavili?" zvedavo sa spýta.

,,Ani nie, len toto sa ma spýtal."

,,To akože len tak z ničoho nič?" prekvapene vyvalí oči.

V hlave sa mi hneď vynorí spomienka z ordinácie, keď sa to znenazdajky spýtal.

,,No, vlastne áno." zasmejem sa.

,,Ten chlap je fakt divný." skonštatuje Kiyokana po chvíľkovom šokovanom tichu.

To ma rozosmeje.

,,Ale v podstate, párkrát sme od toho nemalli ďaleko. Raz v 4. jednotke, vtedy nás vyrušila Isane a potom na vrchu Sougyoku, keď som ho zastavila ja." pozriem do okna.

,,Takže do tretice všetko dobre?" zasmeje sa.

,,Snáď." 

Pozriem na ňu.

,,Zvláštne je, že vždy musím začať ja. Ten prvýkrát sa dokonca najskôr odtiahol. Je to normálne?"

,,To chlapy robia ak ich žena nepriťahuje, ale...."

,,Chceš povedať, že ho nepriťahujem?" zľaknem sa.

,,Orihime zobuď sa! Chlap, ktorého by si nepriťahovala by musel byť gay alebo slepý! Chcela som povedať, že to nie je tvoj prípad. Skôr nemá nejakú traumu z minulého vzťahu?"

,,Nič také nespomínal, jeho posledný vzťah bol s Matsumoto a tam problém nemal." zamyslím sa.

,,Ale kapitánka Unohana hovorila, že sa s dievčatami rozišiel väčšinou preto, že ho chceli len dostať do postele."

,,Trošku opačne, nie?" začuduje sa Kiyokana.

,,No, kým som to nepovedala takto nahlas, tak mi to divné ani neprišlo." priznám sa.

,,Vidím to tak, že zajtra budeš mať veľa otázok."

,,To máš pravdu." zamrmlem a opriem sa o stenu.

,,Vybrala si si fakt tajomného chalana." poznamená.

,,Ale aj to ma na ňom priťahuje. Stále sa dozvedám niečo nové, niečim ma vždy prekvapí." usmejem sa.

Vyloží si nohy na gauč a posadí sa do tureckého sedu.

,,To je pravda, ale kde berieš istotu, že sa o ňom dozvedáš pravdu? Podľa toho čo mi hovoríš, sa pred všetkými hrá na niekoho úplne iného."

,,Len má rád svoje súkromie." bránim ho.

,,To my všetci, ale preto predsa ešte nehráme nedostupných." pokrúti hlavou.

,,Kiyokana! Chceš ma snáď od neho dostať?"

,,Nie, ja len nechcem aby si bola potom nešťastná, pretože som si ťa obľúbila. Nechcem vidieť ako trpíš. Preto by bolo najlepšie čo najskôr ho odhaliť." chytí moje ruky.

,,Možno ti to ušlo, ale je vážne dobrý herec. Ostatní to nevidia, pretože nemajú teba, aby si im povedala to čo mne." dodá.

Sklopím zrak. ,,Takto som nad tým nikdy neuvažovala. Čo ak....? Nie, to nie je pravda, verím mu!" 

,,Ale ja mu verím Kiyokana. Je úplne jedno ako sa tvári, čo hovorí, ja viem, že neklame, vidím mu to v očiach. Dá sa v nich tak ľahko čítať." pozriem jej do očí.

,,To je v poriadku, ty mu máš veriť, koniec koncov ho miluješ." usmeje sa.

,,Tak čo vlastne odo mňa čakáš?"

,,Aby si sa s ním porozprávala predtým ako sa spolu vyspíte. Musíš si ujasniť všetko, čomu teraz nerozumieš."

Na chvíľku ticho sedíme a hladíme si do očí. Stále drží moje ruky. Nakoniec sa usmejem a objímem ju.

,,Ďakujem, že sa o mňa tak bojíš. Dám si pozor."

,,Porozprávaš sa s ním? Sľúbiš mi to?" zašepká.

,,Samozrejme. Nedalo by mi to pokoj, na to som až príliš zvedavá." zasmejem sa.

Pridá sa k mojmu smiechu a pustí ma.

,,Najlepšie by bolo asi hneď." rozmýšľam nahlas.

Vstanem, otvorím okno a vypustím svoje reiatsu. Dúfam, že ešte nespí a je vo svojej jednotke.

,,Myslíš, že príde?" ozve sa spoza mňa Kiyokana.

,,Dúfam." povzdychnem si a odstúpim od okna.

Asi dve minúty čakáme v tichosti a pozeráme von otvoreným oknom. Zrazu sa v nich ukážu známe oranžové vlasy. 

,,Čo sa deje?" spýta sa hneď ako si sadne na parapet.

S Kiyokanou pozrieme na seba a prikývneme.

,,Potrebujem sa s tebou vážne porozprávať." poviem mu rovno.

Nechápavo pozrie najskôr na Kiyokanu, potom na mňa.

,,Urobil som niečo, že sa so mnou chceš rozísť?" spýta sa ticho.

Prekvapene zažmurkám.

,,Ja som nič také nepovedala."

,,No, vlastne to tak trošku vyznelo." ozve sa Kiyokana.

Ani jeden z nás sa však na ňu nepozrie. Vstanem a prejdem k nemu. Jeho tvár je viditeľne smutná a stŕpnutá. 

,,Nebuď smutný, nechcem sa s tebou rozísť." jemne chytím jeho tvár do dlaní a pritlačím si čelo o to jeho.

Opatrne, akoby sa bál, že ho odstrčím, ma chytí za pás.

,,Tak čo sa stalo? Ešte pred hodinou si bola taká veselá." zašepká.

,,Len sa s tebou potrebujem o niečom porozprávať, to je všetko."

,,Hneď?"

Prikývnem.

,,Vieš, že som zvedavá." trošku sa zasmejem.

Pousmeje sa a odvetí: ,,Hej, to je máš pravdu."

Pritlačí svoje pery na moje v malom bozku, ktorý mu opätujem. Otočím sa na Kiyokanu. Pousmeje sa a ukáže mi dvihnuté palce.

,,Vieš, vlastne ide o taký menší výsluch. Kde by sme mohli byť sami?" pozriem späť naňho.

,,Au, tak ide o ten povestný ženský výsluch, ktorý som myslel, že nikdy nebudem musieť absolvovať." uškrnie sa.

So smiechom pokrútim hlavou. No on ma vezme do náruče a vyskočí so mnou z okna. Odnesie ma k jazierku, kde sme už raz boli. Zďaleka obíde dieru v zemi a posadí ma pod jednu zo sakúr, blízko vody.

,,Tak, môžeš začať." zhlboka sa nadýchne.

,,Je toho toľko, neviem kde mám začať." trochu rozpačito priznám.

Odvrátim od neho tvár a pozriem na jazierko. Snažím sa zoradiť si myšlienky.

Nakoniec sa mi to podarí a začnem: ,,Vtedy v 4. jednotke, prečo si sa odtiahol?"

Určite si domyslel, kam tento rozhovor bude mieriť, pretože si potichu vydýchne a uvoľní sa.

 ,,No, vlastne ak chceš hovoriť o tomto, tak sa to väčšinou bude točiť okolo mojich bývalých vzťahov."

,,Tak nejak som to tušila." prikývnem a pozriem naňho.

Na sekundu mi pozerá do očí, potom spustí: ,,Vtedy nešlo o to, že by som ťa nechcel, alebo niečo podobné, jednoducho moje vzťahy nikdy neboli založené na sexe. Netrvali tak dlho, aby vôbec mohli byť. Podľa mňa. Koniec koncov, na toto mám skôr taký dievčenský názor, že k sexu patrí aj láska. A tú som rozhodne necítil k žiadnej."

,,Takže si si vyberal priateľky podľa toho, ktorá sa ti páčila?"

,,No, hej." prizná.

,,Bolo to minulý rok. Vôbec na to obdobie nie som hrdý. Akoby sa naraz vo mne niečo zlomilo a musel som mať pri sebe pekné dievča. O tomto by som ti fakt nerád hovoril teraz, ale neskôr ti to poviem, sľubujem."

,,Tak dobre." prikývnem.

Pusmeje sa a pokračuje: ,,No tak keď ma prešlo toto búrlivé obdobie, začal om chodiť s Matsumoto. To už vieš."

,,Áno." súhlasím.

,,A keď som sa s ňou rozišiel, nemal som priateľku 8 mesiacov. Po tom dlhom čase si prišla ty." usmeje sa na mňa.

Založím si naňho hlavu.

,,Takže ten pvýkrát si sa dotiaol, pretože....?" spýtam sa ešte raz, kedže priamo mi neodpovedal.

,,Pretože som bol fakt poriadne prekvapený." zasmeje sa.

Spokojne sa usmejem a položím ďalšiu otázku: ,,To čo povedala kapitánka Unohana, že si sa rozchádzal s dievčatami kvôli tomu, že ťa chceli len dostať do postele. Vlastne to vyznie trošku zváštne, nebýva to opačne?"

,,Býva, ale ako som už povedal, ja som túto potrebu nemal a oni stále naliehali, tak som ich jednoducho poslal preč." mykne pleciami.

,,To museli rozširovať kruté reči." poznamenám.

,,Tak väčšinou si to nedovolili, ale keď už, nebolo to až také hrozné. Len som dostal prezývku nedostupný princ." 

Veselo sa zasmejem.

,,Už len posledná otázka." 

Zvedavo zodvihne obočie.

,,Prečo sa takto neuvoľníš aj na verejnosti?"

,,Myslíš, že by ma potom ostatní brali vážne, keby behám po Soul Societyx s úsmevom od ucha k uchu a strieľam si z každého okolo?"

,,Ehm...." zarazene zo seba dostanem.

,,Pozri sa napríklad na takého Ukitakeho. Občas je až prehnane milý, ale aj tak má rešpekt. Kyouraku? Takmer 24 hodín denne v liehu, ale keď na to príde, tiež ho ostatní poslúchnu. Ale čo taký Toushirou? Ten robí presne to isté, čo ja. Hoci on nie je až taký šibnutý, ale tiež sa správa chladne. Pretože sme obaja mladí, nemôžeme si dovoliť ukázať naše slabosti, musíme byť tvrdí, aby nás brali vážne. Veď kto by už len bol ochotný bojovať za dieťa vysoké 133 centimetrov? Aj naučiť sa ovládať emócie mi dalo zabrať, ale kedže som to robil odmalička, tu to bolo jednoduché. Jediný problém mi robí hnev a momentálne sa mi spod kontroly začína vymykať aj láska k tebe."

So spokojným úsmevom ho pevne objímem. Dá mi pusu do vlasov a hladí ma po chrbte.

,,Ďakujem, že si mi to vysvetlil." zašepkám do jeho kimona.

,,To je v poriadku, veď som ti povedal, aby si sa pýtala otvorene." odvetí.

*********************************************

okéj, je to blbosť, však? xD ani nwm prečo som to vlastne celé nevymazala a nenapísala to, čo som pôvodne chcela :D ak ste to prežili až sem, tak vám oznamujem, že nabudúce môžete očakávať malé prekapenie, ktoré vás poteší :) samozrejme za predpokladu, že si to nerozmyslím ako teraz xDDD né, sranda, tešte sa na ďalší diel ;) 

takmer som zabudla, toto je nádherná pesnička, pri ktorej vznikla veĺká časť tejto kapitoly :)

 

vlastne sa ani nečudujem, že pri nej vzniklo niečo takéto....no, nabudúce si pustím Gackta a ide sa na to :D keď už spomínam toho Gackta, idem na ďalšiu časť RRII :D