nakoniec som sama prekvapená, že som to napísala celé dnes a naraz! :D v tejto kapitole sa síce nič závažné neudeje, snažila som sa o trošku vtipnejšiu časť, ale snáď si ju prečítate a okomentujete....pekné čítanie :)
31. Taký normálny deň
Cestou späť do Seireitei, som opäť bola na jeho chrbte. Hoci sme si nepovedali ani slovo, bolo to príjemné. Nežne som ho objímala okolo krku, občas mu dala pusu na líce, až raz zastavil, venoval mi vášnivý bozk a potom pokračoval v ceste.
Keď konečne prídeme pred 8. jednotku, akurát sa stmieva. Zoskočím z neho a stále bez slova prejdeme popri stráži dnu. Na dvore akurát stretneme Renjiho.
,,Čavte." pozdraví nás.
Obaja kývneme na pozdrav, ale mlčíme. Spolu sa vyberieme do miestnosti, odkiaľ cítiť reiatsu ostatných.
,,Prečo ste tak ticho?" spýta sa nás pred dverami.
Ichigo otvorí, až potom namrzene odpovie: ,,Lebo doteraz to bolo príjemné."
Pokynie mi rukou, nech vôjdem ako prvá. Usmejem sa naňho a vstúpim.
,,Ahojte." pozdravím so širokým úsmevom a chalani napodobnia môj príklad.
Je to skutočne veľka miestnosť, dobre osvetlená, s niekoľkými stoličkami a obrovským stolom uprostred. Pár ľudí sedí pri ňom, ostatní postávajú alebo sedia na zemi niekde pri stene. Chystám sa sadnúť si k Rukii, ale tá sa zodvihne zo zeme a prejde k stolu.
,,Prečo musíš vždy prísť ako posledný?" zamračí sa na Ichiga, hneď ako sa zvíta s Renjim.
Ignoruje ju, namiesto toho povie: ,,Hisagi, môžeš nakresliť tú karikatúru?"
,,Jasne. Ako si to predstavuješ?" prejde k nemu s ceruzkou a papierom v ruke.
,,Vieš ako vyzerá keď po mne ziape však?"
Hisagi sa zasmeje: ,,Nič nehovor, už viem presne ako to myslíš!"
Sadne si a dá sa do práce. Ichigo sa spokojne pousmeje a skontroluje si, či každý urobil čo mal. Ja si sadnem trošku ďalej na jednu lavičku, kde nie som tak na očiach. Všetci sa pustia do rozhovorov. ,,Stále je mi trochu blbé miešať sa medzi nich. Poznám sa s nimi sotva týždeň." Moje myšlienky preruší ichigo.
,,Prečo tu sedíš tak sama?" zašepká a pohladí ma po tvári.
,,Nechcem rušiť." myknem plecami s malým úsmevom.
Prisadne si ku mne.
,,To je hlúposť, nerušila by si."
,,Nechcem sa medzi nich nasilu vtierať, aj priateľstvo potrebuje svoj čas."
,,Dobre, nebudem ťa prehovárať, ale ostanem tu s tebou." usmeje sa a dá mi pusu.
,,Ďakujem." opätujem mu úsmev.
Pritúli si ma k sebe.
,,Takže už to chceš povedať všetkým?" zasmejem sa, ale s radosťou ho objímem.
,,Hmm, som zvyknutý byť pri svojich priateľoch uvolnený a to by nešlo ak by som sa od teba musel držať ďalej." zamrmle, zatiaľ čo si zaborí tvár do mojich vlasov.
,,Dúfam, že ti to nevadí." dodá ešte.
,,Vôbec nie." prehrabnem mu vlasy.
Spokojne vydýchne a ja sa musím usmiať. ,,Skutočne stačí malo, aby som ho potešila."
,,Ichigo?" oslovím ho.
Zodvihne hlavu. Na malú chvíľku sa mu zahľadím do očí, napokon ho pobozkám. Chcem sa odtiahnuť, no on ma drží pevne. Kedže mi to nevadí, skôr naopak, nechám ho naďalej skúmať moje ústa. Zrazu sa však mykne a prudko odtiahne. naštvane pozrie smerom k ostatným.
,,No konečne! Už ťa volám tretíkrát!" okríkne ho Hisagi.
Uvedomím si, že nás na nás všetci pozerajú a zrejme nás sledovali celý čas. Prudko očerveniem.
,,Že volám! Keď mi do hlavy hodíš svoju topánku tak ma voláš?!" vyprskne.
Pootočím hlavu a naozaj za nami leží Hisagiho topánka.
,,Detail! Pokiaľ si jej už dopchal jazyk do krku, poď láskavo sem, už je to hotové!"
Na to očerveniem ešte viac.
,,Dobre, veď už idem. Horí?" zaškrípe zubami, no postaví sa.
Stále červená ho potichu nasledujem. Radšej hľadím do zeme.
,,I-ichigo..." začne Renji, ale on ho preruší.
,,Hej, chodíme spolu od Toushirovej svadby." poznamená a zodvihne Hisagiho kresbu.
Nastane ticho, ktoré preruší až Ichigo: ,,Super, presne takto som to chcel." pousmeje sa.
,,No bodaj by si nadával. Mimochodom, to fakt musíš zbaliť každú kočku v okolí?" zapára doňho zase Hisagi.
,,Naser si." odvrkne mu.
,,Si zas milý ako špendlík v zadku. Namiesto poďakovania ma ešte pomaly pošleš do riti." zamračí sa Hisagi.
,,Och prepáč! Chceš nebodaj pusinku za dobre odvedenú prácu?" zaškerí sa Ichigo a už sa k nemu naťahuje, na čo vybuchneme do smiechu všetci okrem Hisagiho ktorý sa zhnusene odtiahne čo najďalej.
,,Fuj, prečo si to odskáčem vždy ja?" sťažuje sa.
,,Pretože ťa ľúbim." pošle mu vzdušnú pusu a Renji od smiechu padne na zem.
Ja sa však pohnem k Ichigovi a zozadu ho objímem.
,,Budem žiarliť!" ozvem sa konečne so smiechom.
Otočí sa ku mne.
,,Samozrejme teba milujem najviac na svete." vtlačí mi pusu na pery.
,,Veď preto." zaborím si tvár do jeho kapitánskeho haori.
,,Dobre, toto ma síce pobavilo, ale vráťme sa k tomu, prečo sme tu. Čo teraz?" zapojí sa kapitán Kyouraku.
Pustím Ichiga a postavím sa vedľa neho. Všetci naňho pozrú.
,,Teraz si Orihime, Yumichika, Ukitake a Kira vezmú papiere a ceruzky a každý z nich to nakreslí, aby sme porovnali, ktorú časť bude kto kresliť."
Všetci štyria tak urobíme. Posadíme sa vedľa seba a Ichigo pred nás položí Hisagiho výtvor. Hneď ako to zbadám, musím sa zasmiať.
,,To je vážne podarené." otočím sa na Hisagiho.
,,Vďaka Orihime." usmeje sa nadšene.
,,Vidíš, aspoň tvoja baba to vie oceniť!" osopí sa na Ichiga, no ten len prevráti očami.
Začnem kresliť. Ichigo sa však postaví za mňa. Ruky si založí na moje operadlo a nakloní sa ku mne.
,,No ták, Ichigo! Nemôžem sa sústrediť keď si pri mne." zasmejem sa, keď ma pošteklí svojim dychom na krku.
,,Posielaš ma preč?" zapradie mi do ucha a jemne mi doňho hryzne.
Nadskočím a prudko sa začervenám. Skryjem si tvár do tlaní a prikývnem.
,,Bože nechaj ju na pokoji ty idiot, lebo tu budeme do zajtra!" zvrieskne Rukia a doslova ho odomňa odkopne.
,,Á, Rukia-san! Čo keď sa mu niečo stane?" otočím sa na ňu.
,,Neboj sa, ten debil to prežije, sústreď sa na tú kresbu." odpovie mi.
,,Koho tu nazývaš debilom ty plochý trpaslík?!" nedá sa Ichigo a kopne ju do zadku.
Rukia odletí a zachytí ju až prekvapený Renji.
,,Nechaj na pokoji moju priateľku ty pomarančová hlava!" vrazí mu.
,,Nestaraj sa červenovláska!" nič mu nedaruje a kopne aj jeho, no medzi nohy.
Renji zavyje ako ranené zviera a zloží sa na zem.
Rukia sa hneď osopí na Ichiga: ,,Héj, si myslíš že čo robíš? Kto ho asi večer zastúpi! Nii-sama alebo nebodaj ty?!"
Ichigo sa len víťazoslávne usmeje, ale úsmev sa mu veľmi rýchlo zmení na bolestnú grimasu, pretože aj on to schytá do citlivého miesta a padne vedľa Renjiho.
Zvyšok mužského osadenstva súcitne sykne a nakrčí nos, no nikto sa ani nepohne, akoby toto bolo na dennom poriadku. Ja však hneď k nemu vyskočím.
,,Si v poriadku?" vezmem si jeho hlavu na kolená a upokujúco ho hladím vo vlasoch.
Jedinou jeho reakciou je bolestné zastonanie.
,,A takto to dopadná vždy." povzdychne si kapitán Ukitake a jeho kolega súhlasne prikývne.
2024 ©