dnešný deň je naozaj historický, ja pridávam po vyše dvoch mesiacoch ďalšiu kapitolu Smutného kapitána! :D tak si ju užite, je pomerne dlhá a myslím, že vás dosť prekvapí čo som si vymyslela, ale ja som jednoducho nemohla odolať, šak....a nič, dole bude vysvetlenie, nejdem vám kaziť moment prekvapenia :D pekné čítanie ;)
30. Nové zistenia
,,A predsa ma napadlo jedno špeciálne miesto kam ťa môžem zobrať." zašepká napokon.
So záujmom naňho pozriem.
,,Máš rada sushi?"
Usmejem sa.
,,To beriem ako áno. Tak poď, to najlepšie robia ďaleko odtiaľto."
Nadšene vyskočím. Tentoraz ma vezme na svoj chrbát.
,,Drž sa." povie mi a bleskovo sa rozbehne.
Približne o dvadsať minút stojíme pred obrovskou bránou.
,,Ideme do Rukongaia? Nepotrebujeme na to povolenie?" prekvapene zažmurkám.
,,Ja nie." venuje mi úsmev a pokojne prejde cez bránu so mnou na chrbte.
,,Ichigo-san!" ozve sa hlboký hlas, až so mnou trhne.
Pozriem hore odkiaľ vyšiel a vykríknem. Patrí totiž obrovskému shinigamimu.
,,Ahoj Jidanbo!" zakričí Ichigo jeho smerom.
,,Ako sa darí?" príde zhora odpoveď.
,,Ako vždy. Veľa papierovania a hádky s Yamamotom." usmeje sa.
,,Kto je tvoja kamarátka?" spýta sa obrovský chlapík a nakloní sa bližšie ku nám.
Keby nie som na Ichigovom chrbte, tak zaručene utečiem. Takto sa aspoň pomrvím.
,,Neboj sa, je to síce chlap ako hora, ale je láskavý." šepne mi a potom sa otočí na odpoveď druhému mužovi.
,,To je Inoue Orihime, moja priateľka."
,,D-dobrý deň." nervózne ho pozdravím, aj keď si nie som istá, či ma počul.
,,Teší ma. Ichigovi priatelia sú aj moji priatelia." usmeje sa na mňa a na okamih zloží z hlavy svoju červenú čiapku.
,,Dobre, my pôjdeme. Zatiaľ sa maj!" zakričí strážcovi a ja mu už s úsmevom zakývam a nechám sa odniesť ďalej do dediny.
,,Jidanbo je strážca Západnej brány, je tu už pár storočí." vysvetlí mi Ichigo.
Prejde ešte pár krokov, potom sa skloní, aby som zoskočila z jeho chrbta. Hneď ako tak urobím, chytí moju ruku a namieri si to pomedzi domy.
,,Je v poriadku, aby sme sa držali za ruky?" prehodím nervózne.
,,Vadí ti to?" nevinne sa na mňa pozrie.
,,Tak som to nemyslela. Nemalo to byť tajomstvo?"
,,Tu sa nemusíme pretvarovať." usmeje sa.
Trochu ma to upokojí, hoci sále mám pochybnosti. Ale jeho dotyk je nesmierne príjemný, zdá sa mi, akoby sa všetko to nahromadené teplo usídlilo v našich dlaniach. Posuniem sa bližšie k nemu a prepletiem si s ním prsty. Nakloní sa ku mne a dá mi bozk. Už pokojne kráčame ďalej. Aj keď sa ľudia za nami otáčajú, len nás pozdravia, nepristavia sa. O chvíľku sa ocitneme v malej sushi reštaurácii.
,,Ah, kapitán Kurosaki! Čo vás k nám privádza?" prihovorí sa mu muž spoza pultu.
,,Dostali sme chuť na vaše vynikajúce sushi." žmukne naňho.
Muž sa nadšene usmeje.
,,Takže ako vždy?" spýta sa.
,,Ichigo je tu očividne častým zákazníkom."
,,Nie," pokrúti hlavou, ,,dnes vyberá dáma." usmeje sa na mňa.
Cítim ako sa začervenám.
,,Iste. Prosím, slečna." podá mi jedálny lístok.
,,Ďakujem." odvetím s úsmevom.
Ichigo sa posadí na barovú stoličku a jemne kývne na miesto vedľa seba. Sadnem si a prezerám ponuku.
,,Všetko vyzerá tak chutne!" takmer zakňučím.
,,Pokiaľ zješ všetko, tak si pokojne dajme zo všetkého." zasmeje sa Ichigo.
,,Nie, ja nám niečo vyberiem."
,,Ako chceš, ale prosím, hlavne žiadneho tuniaka."
,,Si alergický aj na tuniaka?" pýtam sa, zatiaľ čo si stále prezerám obrázky.
,,Nie, len ho fakt neznášam."
Pozriem naňho vo chvíli, keď urobí kyslú grimasu, čo ma rozosmeje. Konečne si objednáme a sympatický muž sa pustí do roboty. Pozorujem ho, ale Ichigovi sa zrejme nepáči, že svoju pozornosť nevenujem jemu, pretože jeho stolička zavŕzga a prisunie sa k mojej. Chytí ma za pás a založí si hlavu na moje plece. Jeho dych ma pošteklí na krku.
,,Niekto sa tu dožaduje mojej pozornosti." poznamenám veselo.
,,Ten niekto na to má právo." trochu zavrčí a ja sa ocitnem na jeho kolenách.
,,To znelo ako keby sme boli manželia." zasmejem sa.
Pridá sa ku mne.
,,Možno raz. Čo ty na to?"
,,Keď to raz príde, tak ti poviem čo ja na to." vyplazím mu jazyk.
,,Héj!" vykríkne a pošteklí ma.
Zasmejem sa. Vezme moju tvár do rúk a nežne ma pobozká. Práve vtedy pred nás muž za pultom položí našu objednávku. Kým jeme a rozprávame sa, v reštaurácii sa ukáže ešte pár hostí, ktorí sa s Ichigom zvítajú a so mnou veselo zoznámia.
,,Tu žijú naozaj milí ľudia."
,,Kapitán, zahráte nám niečo?" spýta sa jeden malý hnedovlasý chlapček, ktorý sedí na vedľajšej stoličke aj so svojim mladším kamarátom.
,,No tak, neotravuj kapitána!" upozorní ho čašník, ale Ichigo sa zasmeje.
,,Nie, to je v poriadku. Aj tak ma Orihime chcela počuť hrať." žmurkne na mňa.
Nadšene sa usmejem a zoskočím z neho. Saburo, muž spoza baru, na okamih zmizne do skladu a keď sa vráti, drží v ruke gitaru. Podá ju Ichigovi. Ten si odtiahne jednu barovú stoličku, sadne si na ňu a párkrát zabrnká na struny. Trošku ju naladí a začne hrať. Celá reštaurácia stíchne, nikto sa ani nepohne, nedýcha, všetci počúvajú. Hrá prekrásnu pomalú melódiu, ktorá sa mi preniká až do špiku kostí. Zdá sa mi, akoby to trvalo večnosť, kým jeho pesnička skončila, no v momente keď prestane hrať, rozmrzneme a odmeníme ho potleskom.
,,Páni, to bola nádherná pasnička." vysypem zo seba.
,,Som rád, že sa ti páčila." usmeje sa.
,,Zahrajte ešte niečo!" prosia chlapci.
,,Áno, hraj ešte." pridám sa k nim.
,,Dobre, čo už s vami." povzdychne si.
Opäť začne hrať pomalú melódiu, no o malú chvíľku k nej pridá aj spev. Začne potichšie, jemne.
Já vím,že mám
Já vím tě v hlavě mám
Tvá ústa znám
Tvůj usměv dobře znám
Někdy přísná někdy něžná
Jindy krásně nebezpečná
Vzpomínám...
Že nejsi stín
A nejsi věčná
Ani hořká ani mlěčná
Mám..
Tě v hlavě mám
Si sních i mráz
si půstu čas
Jak vůně Vánoční
Svou sílu znáš
Jak slunce zář
a z léta hlas
si zázrak půlnoční
Když usínáš
Postupne však pridáva na intenzite a ja zistím, že som celkom zhypnotizovaná jeho hlasom. Naozaj krásnym hlasom. Šikovne s ním narába, nerobia mu problém vysoké ani nízke tóny, jednoducho spieva takmer ako profesionál.
....Stále tě mám
stále tě v hlavě mám
Dokončí a tentoraz sa ozve burlivý potlesk, len ja sa akosi nedokážem donútiť k reakcii.
,,Nepáčilo?" otočí sa na mňa.
Šokovane naňho pozriem. ,,Ako by sa mi mohlo niečo také nepáčiť?!"
,,Kedy si mi chcel povedať, že by z teba pokojne mohol byť spevák?"
,,No, tak nejak by som sa k tomu dostal." zasmeje sa, zrejme na mojom výraze tváre, pretože som skutočne poriadne šokovaná.
Neodpoviem mu, neviem čo na to povedať, no on ešte dodá: ,,Na spev som chodil kvôli mame, veľmi sa jej páčil môj hlas, potom som s tým prestal a minulý rok som to len tak zo zaujímavosti skúsil a zistil som, že naučené veci sa jednoducho nezabúdajú."
,,Úplne jej rozumiem." zamrzmlem.
,,V čom?"
,,Stačilo mi raz ťa počuť a už tvoj hlas milujem." zakňučím.
,,Predpokladám, že ani nevieš o čom som spieval." smeje sa.
,,To nie je...." zaseknem sa, pretože si uvedomím, že hovorí pravdu.
Skutočne som nevnímala slová.
,,A zase som mal pravdu." veselo zanôti.
,,Ale viem, že to bolo o láske!" ohradím sa.
,,Aspoň niečo, ale aj tak. Ja sa snažím a ty si všímaš len môj hlas, no vôbec sa nezamýšlaš nad tým o čom to celé je. Tse, teraz bolo moje vyznanie márne." pokrúti hlavou s predstieraným sklamaním.
Priskočím k nemu a objímem ho okolo krku.
,,Prepáč, prepáč, nabudúce už budem počúvať." ospravedlňujem sa.
Stále sa hrá na urazeného, preto mu dám pusu. Konečne sa usmeje.
,,Ty mi proste stále musíš dokazovať, že si pán Dokonalý!" so smiechom sa naňho osopím.
Aj on sa zasmeje a odpovie: ,,Samozrejme, to aby si mi náhodou neušla."
,,Nehrozí, mňa sa nezbavíš!" rozosmejem sa ešte viac.
,,Tak potom je všetko v poriadku." spokojne sa pousmeje a odloží gitaru, aby ma mohol objať.
******************************************************
poznámky: jop, ichi spieva! :D teraz som vás zrejme dostala :D a vysvetlenie: Masakazu Morita (dablér Ichiga) ma strašne dobrý hlas, aspoň podľa mňa a ja som to chcela využiť aj v jednej z mojich FF už dosť dávno, ale do Nového životu shinigamiho sa mi to neoplatí, keď s ním končím (už asio pol roka, to si nevšímajte xD), keby spieval ako upír vo World of the undead tak by to bolo divné a sem mi to tak príde vhod :D Ja viem, Mary Sue v mužskom podaní, uvedomujem si to xD tak, prikladám tie dve pesničky:
prvá je od Gackta s názvom Last song
číslo dva, ktorú ichi aj spieval je od Davida Deyla a volá sa Zázrak (tu si predstavte, že to spieval v japončine hej? :D)
ale snáď sa vám kapitola aj pesničky páčili a okomentujete to :)
2024 ©