Smutný kapitán-29.

včera som to dopísala, ale hádžem to sem až teraz, pretože som nemala čas to prepísať :) tak pekné čítanie, je to konečne nefillerová časť :D

29. Láska alebo kamarátstvo I.

,,Jeho život je taký vzrušujúci, prečo by sa ho chcel vzdať?" nerozumie Kei.

Ichigo nás poslal na obed, určite sa chcel vyhnúť otázkam, ktoré by nasledovali.

,,Nemôžeš to jednoducho nechať tak?" pokrúti nad ním Rai hlavou.

,,Nie, zaujíma ma to." trvá si na svojom.

,,Si ním snáď posadnutý?" zapojí sa Kimi.

,,Jednoducho ho obdivujem, je môj vzor. Rovnako ako u teba podkapitánka Matsumoto, čo je v porovnaní so mnou dosť nepochopiteľné, veď čo také obdivuhodné dokázala?"

To mi už nedá neozvať sa: ,,No hlavne toto pred tým svojim vzorom nespomínaj, zrejme by ti dal peknú ranu."

,,Prečo?"

,,Tak po prvé, svojich priateľov si dosť bráni a po druhé s ňou chodil, takže by ho určite nepotešilo, keby počul ako ju ohováraš. Okrem toho, Matsumoto je naozaj dobrá kamarátka." odvetím.

,,Oni spolu chodili?!" šokovane sa spýtajú Kei a Kimi naraz.

Akurát vojdeme do jedálne a usadíme sa.

Prikývnem.

Na okamih všetci stíchneme, ale ozve sa Rai: ,,Myslím, že museli byť pekný pár."

Zachovám si pokojnú tvár a odignorujem podozrievavý pohľad od Kiyokany.

,,Asi áno." poznamenám a naďalej jem.

Zrazu k nášmu stolu príde Ichigo. Chytí sa operadla mojej stoličky a nakloní sa ku mne.

,,Vieš, že sa s ostatnými máme stretnúť dnes?" spýta sa pološeptom.

Trošku sa začervenám z jeho tesnej blízkosti takto na verejnosti, ale prikývnem.

,,A ty vieš, čo si mi včera sľúbil?"

Pootočím naňho hlavu, takže naše tváre sú od seba vzdialené len pár centimetrov. Pozriem mu to tých hlbokých hnedých očí a pocítim silné nutkanie pobozkať ho, no našťastie sa vystrel.

,,Iste, dojedz a môžeme ísť." odvetí a pre istotu sa na mňa nepozerá.

Zrejme mal podobné nutkanie ako ja. ,,Naozaj chýbalo veľmi málo, aby sme sa pred ostatnými prezradili." 

Pokračujem teda v jedení a popritom sa spýtam: ,,Kam pôjdeme?"

Sklopí na mňa pohľad.

,,Kam by si chcela ísť?"

,,Neviem, ja to tu nepoznám. Ale chcela by som vidieť nejaké miesto čo máš rád."

,,Tam je krajšie po zotmení. Cez deň tam takmer nechodím."

,,Tak čo robíš, keď sa nudíš?"

,,To je u kapitána takmer nemožné. Väčšinou máme veľa roboty, ale ak sa náhodou nudím, idem za Matsumoto. Ešte som nevidel človeka, ktorý by sa v jej prítomnosti nudil." pousmeje sa.

,,Vzdávam to, zober ma kam len chceš!" porazene si povzdychnem.

Zasmeje sa: ,,Dobre, ale dnes to nebude žiadne špeciálne miesto."

,,To nevadí."

,,Hlavne, že budem s tebou."

,,Tak už jedz." poženie ma.

,,Nebuď nedočkavý." zasmejem sa, ale trošku pridám, už s ním naozaj chcem byť.

,,Kurosaki Ichigo!" ozve sa vyčítavý ženský hlas.

,,A sakra." zašomre Ichigo a otočí sa.

Taktiež pozriem tým smerom. Približuje sa k nemu Matsumoto a tvár jej zdobí mračenie.

,,Kto ti to povedal?" spýta sa jej, keď zastane pred ním.

,,No ty určite nie." odvrkne.

Aj Ichigo sa zamrači.

,,Rukia sa preriekla." odpovie predsa len napokon.

,,O čom hovoria? Snáď nie o nás." 

Jeho jedinou odpoveďou je tiché zavrčanie.

,,Tak ktorá je tá šťastná tentoraz?" vyzvedá.

,,Takže som mala pravdu."

,,Počkaj, ty nevieš meno?"

Mračenie na jeho tvári vystrieda prekvapenie.

,,Nie. Spomenula len, že tvoj terajší vzťah by mohol vydržať dlhšie. Ale vôbec mi nechcela povedať s kým chodíš." na truc ohrnie spodnú peru.

Ichigo sa úľavne usmeje.

,,Zajtra ti to poviem."

,,Vieš dobre, že do zajtra nevydržím!"

,,Fajn, tak večer sa za tebou zastavím." povzdychne si.

,,No dobre." súhlasí.

,,Konečne si zamilovaný?" dodá.

Usmeje sa.

,,To je skvelé, som rada aj za teba!" nadšene sa usmeje, čím potvrdí svoje slová.

,,Keby si tak aj ty mohla byť šťastná."

Prekvapene zažmurkám, nezdá sa mi totiž, že by ju niečo trápilo. Ona ho objíme.

,,O mňa sa neboj, vychutnaj si svoje šťastie. Aj ty si ho zaslúžiš." odpovie tichšie.

Omotá si ruky okolo jej pása a prikývne.

,,No napriek tomu tu budem, keď to budeš potrebovať." stíši aj on hlas.

,,Ja viem. Už budem musieť ísť."

Obaja uvoľnia objatie. Matsumoto sa však ešte nakloní a dá mu pusu na líce.

,,Ahoj."

,,Ahoj." pousmeje sa a ona odbehne.

Jeho jantárové oči na mňa pozrú, ale ja odvrátim pohľad.

,,Prečo sa vôbec nebránil? Má ju ešte stále rád?"

Skrúšene pichnem vidličkou do nedojedenej palacinky.

Ichigo sa ponad mňa nakloní pre jednu z mojch palaciniek, ktorú by som aj tak nezjedla, a zašepká: ,,Nemusíš žiarliť."

Vystrie sa a pokojne ju zje.

,,Žiarlivosť. Takže toto je ten pocit."

Bolestivé pichnutie pri srdci a zároveň túžba vrhnúť sa na Matsumoto, aj keď ju mám rada. Odložím príbor, bez slova vstanem a odídem. Ichigo ma samozrejme nasleduje. V tichosti kráča za mnou, ozve sa až keď sme ďalej od akadémie.

,,No tak Orihime."

Chcytí ma za ruku, takže zastanem, no stále odmietam pozrieť sa naňho.

,,Pozri na mňa." nežne šepne a ja poslúchnem.

,,Mala si niekedy kamarátku, s ktorou ste si hovorili úplne všetko, stáli ste pri sebe keď vám bolo najhoršie a mali ste sa veľmi radi?"

Prikývnem, rozmýšľajúc kam tým mieri.

,,Tak presne takí kamaráti sme s Mastumoto. Všetci si myslia, že moji najlepší priatelia sú Renji a Rukia, ale v skutočnosti je to len ona."

,,S tým rozdielom, že ja som so svojou kamarátkou nechodila." zamračím sa.

Nadýchne sa na odpoveď, no potom opäť vydýchne.

,,Fajn, poviem ti ako to celé bolo." otočí sa a kývne aby som ho nasledovala.

Zvedavo kráčam za ním. Prejdeme naspäť na cvičisko, kde sa posadíme pod jediný strom, ktorý tam je.

Zhlboka sa nadýchne a začne: ,,S Matsumoto sme sa v podstate dohodli, že spolu budeme chodiť. Chcel som, aby ma naučila niečo o ženách a tak. Veď vieš." jemne sa začervená.

,,Malo to jednu podmienku. Keď sa rozídeme, budeme stále kamaráti, čo sme ako vidíš, dodržali. Nepočítali sme s tým, že spolu ostaneme...."

Vyrozpráva mi celý príbeh. Pozorne ho počúvam. Celý čas mi pozerá do očí, rozpráva pokojne a nenútene. 

Napokon po necelej pol hodinke skončí vetou: ,,Takže takto vyzeral náš vzťah."

Ešte chvíľku mlčím a len naňho pozerám, zatiaľ čo on trpezlivo čaká. Potom sa usmejem a objímem ho.

Jemne ma pohladí po chrbte a dodá: ,,Matsumoto síce mám rád, ale ako kamarátku a teba milujem ako ženu, ktorú by som si vedel predstaviť po svojom boku hoci aj do konca života."

Prudko zodvihnem hlavu a vášnivo ho pobozkám.

,,Čo ak nás niekto uvidí?" šepne mi proti perám.

,,Je mi to jedno." popravde odpoviem a naďalej ho bozkávam.

Nechá sa prevaliť na chrbát a bozky mi opätuje.

Ležiac na ňom, sa odtiahnem len aby som mu povedala: ,,Aj ja by som si to vedela predtaviť."

Sotva zachytím jeho úsmev, pretože sa mu zase vrhnem na pery.

*******************************************

P.S: ten príbeh som tam zámerne nenapísala, veď čo by potom bolo vo filleroch? :D nebolo by to predsa také zaujímavé ;)