včera večer som to dopísala, dneska len prepísala a máte to tu :D je to o kúsok kratšie, dole máte vysvetlenie :D pekné čítanie :)
27. Priatelia Vizardi
,,Teraz som ešte zvedavejšia ako predtým." povzdychne si Kimi, keď kráčame späť k akadémii.
Od Nelliel sme sa už nič nedozvedeli, mala veľa roboty, tak sme zaplatili a odišli.
,,Už aby bolo zajtra." zašomrem si.
Súhlasne prikývli.
,,Kedy je večera?" zmením tému.
,,Za hodinu a pol." odvetí Rai.
,,Čo teraz?" pýta sa Kiyokana.
,,Ja idem do sprchy, po večeri sa mi už nebude chcieť." usmejem sa.
,,Hmm...To nie je zlý nápad." zamyslí sa nad tým Kimi.
,,Asi pôjdem dôkladne preskúmať tie celkom zbytočné veci." ozve sa Kei.
,,A my zatiaľ môžeme byť spolu." usmeje sa Rai, prehodí kiyokane cez plecia ruku a dá jej pusu.
Zasmiala sa.
,,Dobrý nápad."
,,Uvidíme sa na večery. Kto príde ako prvý, obsadí miesta." usmejem sa a spolu s Kimi a Keiom vôjdem do ubytovne.
Tí dvaja ostali vonku a vybrali sa kto vie kam. Veď ja Kiyokanu potom vyspovedám. Spolu s Kimi si dám rýchlu sprchu a vyberieme sa na večeru, kde sa nezdržíme veľmi dlho. Hneď ako sa vrátime, si ľahnem do postele.
,,Už aby bolo ráno. Chcem vidieť Ichiga." Ani neviem ako, zaspím.
*******************************************************
Ráno sa mi moje želanie splní. Hoci ho nevidím tak ako by som si predstavovala. Na lúke kde trénujeme totiž nebol sám, ale nebol ani so Senrim. Namiesto toho tam stál blondiak s malou blondínou. Obaja mali na tvárach masky a útočili na Ichiga. Lepšie si ho obzriem a uvidím niekoľko hlbších rezných rán. Zovrie mi srdce. Všetci ostaneme stáť ako obarení, neodvážime sa pohnúť ani o krok.
Ichigo sa prikrčí pred ranou toho blondiaka a vzápätí vyskočí, aby ho netrafila blondína. Tí dvaja bojujú dokopy celkom zladene, Ichigo sa väčšinou ich úderom vyhýba alebo ich blokuje. Práve ho odhodili takou silou, že odletel dobrých 10 metrov. Statočne sa však pozviecha, zhlboka sa nadýchne a nasadí si masku. Jeho protivníci sa postavia do obrannej pozície, pričom ten muž sa postaví trochu pred dievča, akoby ju chránil. Ichigo beží k nim, pevne zvierajúc Zangetsu, okolo ktorého prúdi jeho čiernočervené reiatsu.
,,Getsuga Tenshou!" vykríkne a zasiahne tých dvoch svojim reiatsu, čím im oplatí to odhodenie.
Zakryjeme si oči pred prachom. Keď sa usadne, vidím ako muž pomáha dievčaťu vstať. Dievčina však už nemá svoju masku, preto jej veľmi dobre vidieť do tváre.
,,Krava! Rozpadla sa ti maska!" zakričí na ňu.
Vzápätí však praskne aj jemu. Dievča sa začne smiať, pričom odhalí jeden vytŕčajúci zub.
,,Ty si debil Shinji!" smeje sa mu.
,,Obaja ste debili. Dokonale sa k sebe hodíte." poznamerná Ichigo a pomalým krokom sa k nim približuje.
,,My dokopy?!" zviersknú.
,,Nikdy!" kričia opäť naraz.
,,No tak počkať, prečo to nevyzerá, že by tu išlo o život?"
,,Musíme to rýchlo ukončíť, študenti budú vystresovaní." kývne Ichigo na nás hlavou.
,,Hiyori, ideme naňho!" ušrnie sa Shinji.
Dievča hneď zaútočí, Ichigo ju však švihom meča odhodí. Shinji zaútočí zozadu, ale Ichigo sa bleskovo premiestni zaňho. No to nečakal, že Hiyori sa pozviecha tak rýchlo, takže kým blokoval Shinjiho úder, jej meč mu prejde cez brucho.
,,Nie!" Moje srdce sa zastaví, keď vidím ako uskočil a spolu z mečom z neho vyšla veľká kopa krvy. Zatočí sa mi hlava a musím si sadnúť. Zalapám po dychu. Cítim ako si Kiyokana čupne vedľa mňa a pevne chytí moje plece, ale nedokážem vnímať čo mi hovorí. Zhrozene pozerám na Ichiga, ktorý si chytí ranu a druhou rukou stále mieri na blondiakov.
,,Getsuga Tenshou!" zvolá zase.
Tentoraz sa stihli uhnúť. Prešli však k nám.
,,Kašli na to Ichigo, inak sa pozabíjame." ozve sa Shinji.
Ichigo si stiahne masku a prejde k nim. Pevne si stláča ranu.
,,Fakt dík Hiyori!" zamračí sa na ňu.
Konečne rozmrznem. Moje nohy ma sami postavia a nesú k nemu.
,,I-ichigo!" dostanem zo seba so slzami v očiach.
Prekvapene na mňa pzrie.
,,Neboj sa, som v poriadku, Shinji s Hiyori sú moji priatelia Vizardi, toto bol len taký malý tréning." pousmial sa.
Ja však šokovane pozriem na jeho krvácajúce brucho.
,,To nič, zažil som aj omnoho horšie veci."
Opatrne natiahnem ruku a dotknem sa tej rany. Ani to s ním nepohne. Vyzerá dosť hlboko, ale on napriek tomu stojí akoby sa nič nestalo a stále krváca. Práve cítim ako jeho teplá krv preteká pomedzi moje prsty. ,,Počkať. Cudzia krv na mojich rukách?" Zblednem.
,,Orihime?" počujem z diaľky jeho hlas.
Uvoľní svoju ruku zo zranenia, takže z neho začne prúdiť ešte viac krvi a do nosa mi udrie ten kovový zápach. Zatmie sa mi pred očami a cítim ako sa mi podlomia kolená.
Otvorím oči a hneď ma oslepí to svetlo. Veľmi pomaly precitám do svojho tela a hneď viem čo sa stalo. ,,Odpadla som." Uvedomím si, že ležím na tráve a hneď pri mne sedia Kimi, Kiyokana a Kei.
,,Orihime! Tak si nás vydesila!" s úľavou sa usmeje Kiyokana.
,,Čo je s Ichigom?" zašepkám do ticha okolo seba.
,,Narozdiel od teba som to ustál." objaví sa nadomnou jeho usmiata tvár.
,,Takže tebe vadí cudzia krv?" so záujmom sa pýta keď si sadne vedľa mojej hlavy.
,,Mhmm." prikývnem.
,,Zaujímavé." povie si skôr sám per seba ako nám ostatným.
,,Čo tvoja rana?" spýtam sa.
,,Prebereš sa z bezvedomia a ako prvé ťa zaujíma moja malá rana?" nadvihne obočie.
,,Iste, že ma to zaujíma! Hrozne som sa o teba bála!" Pomaly sa posadím.
,,Malá?! Videla som ju a rozhodne bola dosť hlboká!" naštvane naňho vybehnem.
,,Vážne? A kde je asi teraz?" s potláčaným smiechom si ma doberá.
Vystrie sa tak, aby som videla jeho bruho. Len zaschnutá krv, ale nikde ani stopa po rane.
,,A-ale....ale...ty si veľmi krvácal....a ja....videla som to...." koktám úplne nechápavo.
Veselo sa zasmeje.
,,Možno áno, ale môj vnútorný hollow ovláda vysokorýchlostnú regeneráciu, takže také malé zranenie ako spôsobila Hiyori mi vylieči behom pár minút." usmeje sa.
Ostanem naňho pozerať s otvorenou pusou. Potom sa však k nemu nakloním a bachnem ho po hlave.
,,A to si mi nemohol povedať skôr?! Skoro som umrela od strachu!" nadávam mu.
Najskôr na mňa prekvapene hľadel, ale vzápätí sa široko usmial.
,,Prepač." šepne.
Odvrátim od neho pohľad.
,,A čo ty? Už je ti lepšie?" spýta sa.
Prikývnem. Vstane a natiahne ku mne ruku. Pousmejem sa a nechám ho, aby mi pomohol opatrne vstať. Pozorne ma sleduje.
,,Som okey." uistím ho.
,,Veď dobre. Nie že by som ti neveril, ale...."
,,Neveríš." dokončím.
Uškrnie sa.
,,Mám pochybnosti."
Potom sa otočí na triedu. Otvorí ústa, no len si povzdychne.
,,Chce sa vám niečo robiť?" spýta sa napokon.
Pokrútime hlavami.
,,Fajn, lebo ani mne. Ale nemali by sme tu len tak zabíjať čas."
,,Kei, máš tú knihu?" pozriem sa naňho.
Prikývne a podá mi ju.
,,Mám nápad čo môžeme robiť." usmejem sa.
Pár hláv, vrátane jeho, na mňa nechápavo pozrie. Otočím mu knihu názvom. Určite si ho prečítal, pretože svaly na tvári mu stuhli.
,,A sakra. Nečakal som, že ju objavíte tak skoro." rozpačito sa poškrabe vzadu na krku.
,,Čo je to za knihu?" pýta sa Yumi.
,,Najvýznamnejšie osobnosti v histrii Soul Society. A posledný pridaný shinigami je istý Kurosaki Ichigo." odpoviem.
,,Toto ti nezabudnem." zamračí sa na mňa.
,,Tak to ešte nevieš čo sa chystám spýtať."
Pozrie mi hlboko do očí, ale ja odvrátim pohľad na svojich kamarátov. Kiyokana sa povzbudzujúco usmeje a Kei prikývne. Všetci na mňa pozerajú v očakávaní.
,,Povedz nám o zimnej vojne." prehovorím napokon do toho ticha.
Na chvíľku mlčí.
,,Nie." znie jeho odpoveď.
poznámky autora: chcela som to presne takto ukončiť, nech máte také menšie napätie ako to bude pokračovať :D:D:D ja viem, som sviňa :D ak chcete, pokojne si tipnite :D možno sa vám zdá, že je tam trošku skok, ale naozaj som už potrebovala aspoň malú bojovú scénu, ne len samú romantiku, tak ma veľmi nezvozte prosím :D:D:D napíšem aj bojovejšiu kapitolu, nebojte sa :D v blízkej dobe bude :D
2024 ©