Konečne som to dopísala, ďakujem všetkým za strpenie, pekné čítanie :)
26. Jedna z najvýznamnejších osobností
Bolo šťastie, že knižnica sa nachádzala neďaleko akadémie, takže sme tam prišli približne za 10 minút. Kei prešiel veľkými dverami dovnútra a zastal až pri pulte, za ktorým sedela staršia shinigami.
,,Dobrý deň." pozdravili sme naraz.
Zodvihla zrak od knihy a odvetila: ,,Dobrý deň. Čím vám môžem pomôcť?"
,,Sú nejaké knihy o zimnej vojne s Aizenom?" ozval sa Kei.
Shinigami pokrútila hlavou.
,,Bohužiaľ ešte nie. Vyjde až niekedy tento rok."
Sklesnuto zvesíme hlavy.
,,Ale ak vás to zaujíma, sú tu staré výtlačky novín a pár zápiskov od niektorých kapitánov a podkapitánov." pousmiala sa.
Hneď ožijeme.
,,Áno, to by sme boli radi." prehovorí za všetkých Kiyokana.
,,Dobre, napíšem vám zoznam."
Niečo naťukala do počítača a o chvíľku nám podávala papier s potrebnými informáciami.
,,Noviny nájdete v rade číslo 42 a tie zápisky na 31." usmiala sa.
,,Ďakujeme."
Potichu prechádzame popri radoch kníh. Obzerám sa okolo seba. Knižnica je naozaj veľká, veľmi dobre osvetlená a nachádza sa tu dosť stolov na pokojné čítanie.
,,34. Tak kde je 31?" preruší ticho Kimi.
Otáčame sa dookola a trošku sa od seba vzdialime.
,,Tam je 33, takže musíme ísť doprava." obzriem sa na ostatných.
Hneď ku mne prišli a spoločne sa nakoniec dostaneme na miesto. Nazrieme do papiera a celkom rýchlo nájdeme potrebné veci. ,,Naozaj ich je len pár." Pozriem sklamane na 4 tenké zväzky v Keiových rukách.
,,A teraz kde je 42?" povzdychne si Rai.
,,Skúsme sa vrátiť k 34 a odtiaľ pôjdme stále rovno. Určite to nájdeme." navrhne Kei.
Súhlasíme, preto o chvíľu míňame 35 a pokračujeme. Napokon sa tam predsa len dostaneme.
,,Toto je hotové bludisko!" sťažuje sa Kimi, keď konečne kráčame k východu.
Pri pulte shinigami zapísala čo si berieme, poznačila to do malej knižky, ktorú vrátila Keiovi a už sme sa poberali na odchod, keď ma niekto zozadu objal.
,,Orihime!" ozve sa mi pri uchu veselý ženský hlas.
,,Matsumoto!" usmejem sa o otočím sa na ňu.
,,Čo tu robíš?" prekvapene sa pýtam.
,,Ále, kapitán ma sem po niečo poslal." s úsmevom mávne rukou.
,,Orihime! Ty poznáš Matsumoto Rangiku?!" vykríkne Kimi.
,,Áno. Prečo?" odvetím.
,,Ja vás obdivujem. Raz by som chcela byť ako vy. Ste môj vzor!" nadšene sa usmieva na Matsumoto.
,,Dúfam, že ju neobdivuje úplne vo všetkom."
Matsumoto k nej hneď s veľkým úsmevom pribehne.
,,Naozaj? Ako sa voláš?"
,,Kimi." odpovedala takmer okamžite.
Pekne si ju obzerala. Odkašlem si.
,,Čo je? Nestane sa mi každý deň, že stretnem svojho fanúšika." nevinne odpovie.
Zasmejem sa. V tom ma napadlo, že ona by nám mohla o tej vojne povedať viac.
,,Matsu...." prerušilo ma zvonenie jej komunikátora.
,,Áno?" s úsmevom dvihla.
Stála som od nej pár krokov, ale aj tak som počula krik jej kapitána. Trochu si odtiahla telefón od ucha.
,,Kapitán, nemusíte byť na mňa taký zlý." fňuká.
Ešte započujem ako niečo odpovedal a potom bolo ticho. Matsumoto si povzdychne.
,,Rada by som sa s vami rozprávala, ale už musím ísť. Ahojte." veselo nám kývne a odbehne.
Kiyokana prekvapene zažmurká a povie: ,,Poďme na ten obed, umieram od hladu."
Rai sa pousmial, chytil ju za ruku a dal jej nežný bozk. Povzdychnem si a ako prvá vyjdem von. Kei ma dobehol.
,,Čo sa deje?"
,,Nič. Prečo?" prekvapene naňho pozriem. ,,Zdá sa, že je tu ďalší veľmi pozorný človek."
,,Zdalo sa mi, že sa ti veľmi nepáčilo keď Rai pobozkal Kiyokanu. Páči sa ti Rai?" pousmial sa.
,,Nie, tým to nie je. Len im závidím." posmutniem.
,,Neboj sa, určite si nájdeš niekoho komu na tebe bude záležať." povzbudzuje ma.
Zasmejem sa, ale vôbec nie veselo.
,,Je to zložité. Nechaj to tak." venujem mu malý úsmev.
Na chvílku sa mi zdalo, že chce protestovať, ale potom prikývol. Vyberieme sa do jedálne a našťastie sa ma na túto tému už nič nepýtal. Zhovárali sme sa skôr o veciach, ktoré máme a nemáme radi. Dozvedela som sa, že jeho obľúbenými farbami sú čierna a biela, jedlom sushi, že v škole mal veľmi rád matematiku, nemá rád zeleninu a všeliaké iné drobnosti. Sedel s nami aj pri stole a skvele sme sa všetci bavili. Keď sme dojedli, vybrali sme sa do toho baru čo spomínal.
,,je to ďaleko?" spýta sa Kimi.
,,Ani nie." veselo odvetil.
Keď sa tam konečne o pár minút dostaneme, zvedavo si prezerám menší bar. Čakala som niečo väčšie, ale tento bar bol zrejme určený pre študentov akadémie, pretože ich tu bolo dosť.
,,Čo si dáte? Pôjdem to objednať." ponúkne Kei.
,,Kávu." odvetím.
,,Ja tiež." pridá sa ku mne Rai.
,,ja čaj." ozve sa Kiyokana.
,,Mne nejakú pomarančovú limonádu alebo džús." usmeje sa Kimi.
,,Tak v alkohole asi Matsumoto nepodporuje."
,,okey. Tam je voľný stôl, prídem za vami." ukáže dozadu k malému oknu.
Namierime si to tam. Sotva si posadáme, príde aj Kei. Pritiahne si stoličku od susedného stolu a posadí sa medzi Kimi a Raia.
,,Pustíme sa do toho?" ukáže rai na našu skromnú zbierku o vojne, ktorá leží na stole pred nami.
Prikývneme a každý si niečo vezme. Ušiel sa mi spis jedného kapitána. Kapitána Kuchikiho. ,,tak toto je zákon schválnosti." V duchu sa uškrniem. Pustím sa do čítania. S prekvapením zistím, že opisuje boje s Espadou. O Ichigovi tam bola len zmienka, keď písal, že ho poslal do Karakury bojovať. Zbežne si to prelisutujem. ,,Len boje s Espadou, žiadny Ichigo." Povzdychenm si a hodím spis na stôl. Kei na mňa pozrel.
,,Boje s Espadou. Kapitán Kuchiki, nie Kurosaki." odpoviem na jeho nevyslovenú otázku.
,,Komu tie kávy?" ozve sa pri nás jemný dievčenský hlas.
Obzriem sa. Stojí pred nami dospelá žena s dlhými zelenými vlasmi a dokonalou postavou. V ruke drží podnos s nápojmi. Viac ako jej hlások ma však zaujala časť masky čo má na hlave. ,,Čudné. Hollow maska, ale len časť." Kei jej rýchlo povedal kto si čo objednal. Rozdá nám poháre.
,,Nech sa páči." usmeje sa a odíde.
Prekvapene zažmurkám a osladím si kávu.
,,Ona nie je obyčajná shinigami však?" nadvihne obočie Kiyokana.
Očividne nie som jediná, koho to zaujalo. Kei sa zasmial.
,,Nie, je to Arrancar. Pýtal som sa jej keď som sem prvýkrát prišiel."
,,Čo je Arrancar?" zvedavo sa spýtam.
,,Poveadla, že je to Hollow, ktorý si odstránil masku a tým má aj silu Hollow, aj shinigami. Takže asi niečo podobné ako Vizard, až na to, že Arrancary k úplnému dokončeniu potrebovali Aizena a Hougyoku. Nepýtajte sa, neviem čo je Hougyoku a ona mi to nechcela povedať." vysvetlil.
,,Mám taký pocit, že budem musieť pekne vyspovedať Ichiga, pretože toto je nám na nič." hodím pohľad na stôl.
,,To nie je fér keď sa ty všetko dozvieš ako prvá." vyčíta mi Kimi.
Zasmejem sa a vyplazím jej jazyk.
,,Život nie je fér." pokrčím plecami a napijem sa kávy.
Chutí naozaj dobre.
,,Ale Kimi má pravdu, bolo by dobré ak by to vysvetlil všetkým naraz. Nemyslím len nám, ale celej triede." súhlasí Rai.
,,Nerád hovorí o svojej minulosti." zašomrem.
,,Ale ty by si ho vedela presvečiť." lišiacky sa na mňa usmeje Kiyokana.
Uškrniem sa.
,,Možno áno." odvetím.
,,Veď nám nemusí hovoriť nič konkrétne, stačí len stručné vysvetlenie toho všetkého." posumeje sa Kei.
,,Dobre, skúsim sa ho spýtať. Stačí?" usmejem sa.
Prikývli. Kimi odloží výtlačok novín na stôl.
,,Ja to vzdávam, tu nič nenájdeme." sťažuje sa.
,,Kašlite na to, ja ho poprosím nech nám to povie. Zajtra."
S vďačnosťou na mňa pozreli a všetko pekne spratali na malú kopu. Pozriem z malého okienka. ,,Čo asi teraz robí Ichigo?"
,,Rai kam pozeráš!" počujem Kiyokanu.
Otočím sa a vidím ako sa Rai rozpačito usmeje.
,,Prepáč. Ale takýto Arrancar sa nevidí len tak."
Prísne naňho zazrela. Pousmejem sa a pozriem na tú ženu.
,,Možno ju Ichigo pozná. Nevieš ako sa volá?" spýtam sa Keia.
,,Ale áno. Nelliel." odpovedal.
,,Koľkokrát si tu už vlastne bol?" podozrievavo naňho pozrie Kimi.
,,Toto je tretíkrát."
Práve odišlo pár ľudí, takže bar sa trošku vypráznil. Všimnem si, ako si Nelliel sadla na stoličku k pultu a rozprávala sa s tým čudným barmanom. Vyzeral omnoho viac ako Hollow.
,,Za chvíľku som tu." oznámim a vstanem.
Namierim si to k pultu.
,,Prepáčte, ste Nelliel?" ozvem sa, čím ich vyruším.
,,Áno." usmeje sa.
,,Nemusíš mi vykať." dodá.
Tiež sa usmejem.
,,Chcela som sa len spýtať či náhodou nepoznáš Kurosaki Ichiga, kapitána 5. jednotky."
Pri jeho mene sa jej trochu rozžiarili oči.
,,Ichiga? Samozrejme! Je naozaj úžasný. Len vďaka nemu som tu. Toľko mu toho dlžím." veselo odvetí.
,,Asi ho naozaj poznajú úplne všetci."
,,Prečo sa pýtaš, stalo sa mu niečo?" razom bola vážna.
,,Nie, nič také. Len ma to napadlo. Hovoril mi totiž, že bol v Hueco Mundo, ale príliš veľa som sa toho nedozvedela."
,,Ach tak. Si jeho kamarátka?"
Prikývnem.
,,No tam sme sa zoznámili, aj keď vtedy som mala podobu dieťaťa." zasmiala sa.
,,Dieťaťa?" zopakujem.
,,Áno, je to veľmi dlhý príbeh, ale moja maska bola rozbitá a ja som ostala uväznená v podobe malého dievčatka. Ale vďaka nemu som sa dokázala zmeniť späť a neskôr mi u vrchného kapitána vybavil pobyt tu v Soul Society aj s mojimi priateľmi. Dokonca prehovoril kapitána Mayuriho aby mi opravil masku a mohla som byť dospelá." veselo odpovedala.
,,Zaplatím!" ozve sa od jedného stolu.
,,Idem!" zakričí a potom sa otočí ku mne.
,,Musím ísť, môžeme sa porozprávať potom." usmeje sa a odbehne.
Vrátim sa k našemu stolu a hneď im poviem čo som sa dozvedela.
2024 ©