Smutný kapitán-24.

pridám ich takto po sebe, nech máte čo čítať :D

24. Debaty

O pár minút sme vchádzali do budovy 4. jednotky. Ichigo nás mlčky viedol chodbami, až zastal pred jednými dverami. Popri stenách bolil rozmiestnené stoličky. ,,Čakáreň." Pár ľudí si hneď sadlo, iní si čupli, niektorí jednoducho ostali stáť. Ichigo zaklopal.

,,Ichigo-san. Už ste tu? Poď dnu." usmiala sa naňho kapitánka.

,,Počkajte chvíľu. Zatiaľ si oddýchnite." otočil sa na triedu pred tým ako zašiel dnu.

Dvere sa za ním s tlmeným buchnutím zavreli. Čupnem si na kraj chodby. ,,Ako dlho chce byť naštvaný? Dúfam, že budem mať možnosť sa s ním porozprávať." Pozriem na dverem ktoré sa práve otvorili.

,,Senri, posielaj ich dnu po jednom podľa abecedy. Ja pomôžem Unohane-san, pretože Isane  ani nikto taký tu nie je alebo nemajú čas." ozval sa pokojným hlasom.

Snažím sa zachytiť jeho pohľad, aby som vedela ako sa naozaj cíti, ale nevyšlo mi to. Otočil sa dnu a niekto ho nasledoval.

Naozaj netuším kto, pretože som sa otočila na Kiyokanu, ktorá sa ozvala: ,,Si v pohode?"

,,Hej, nič mi nie je." nasilu sa usmejem.

Sadnem si na zem so skrčenými kolenami, na ne si poskladám ruky a položím hlavu. zavriem oči. Musela som zadriemať, pertože zrazu som cítila ako do mňa Kiyokana drgá, že som na rade. Vstanem na stuhnuté nohy a vôjdem do otvorených dverí. Potlačím zívnutie a zavriem dvere. Vôjdem hlbšie do miestnosti. Ichigo s kapitánkou stáli vedľa postele a o niečom potichu diskutovali.

,,Dobrý deň." upútam na seba pozornosť.

,,Ahoj Orihime. Rada ťa opäť vidím." usmiala sa.

,,Aj ja vás." opätujem jej úsmev.

Pozriem na Ichiga. Otváral ústa, akoby mi niečo chcel povedať, ale ja som od neho prudko otočila hlavu. ,,Nech aj on skúsi aké to je." Svoj pohľad radšej obrátim na kapitánku, ktorá mi trošku zmätene kývla, aby som sa posadila.

,,Počkaj chvíľku." ozve sa Ichigo.

Adresoval to určite kapitánke, pretože tá chápavo prikývla, trochu odstúpila od postele a odvrátila od nás pohľad. Cítim ako ma chytil za ruku. Otočila som teda hlavu jeho smerom.

,,Ja viem, že som sa správal ako debil. Hisagi ma strašne vytočil a.... Je mi to ľúto. Nechcel som ti tým ublížiť." zašepkal.

Chvíľu som ho nechala v napätí, nakoniec sa však pousmejem. Naraz sa objímeme.

,,Už ma nikdy neignoruj." výhražne šepnem.

,,Samozrejme. Sľubujem." pohladil ma po vlasoch.

Zdvihnem hlavu a pobozkám ho. Odtiahnem sa, no on zase uväzní moje pery.

,,Takže mám odpustené moje detinské správanie?" spýta sa.

Povzdychnem si a odhrniem mu vlasy z očí, hoci mu tam hneď vzápätí padnú.

,,Áno." usmejem sa.

Aj jemu sa pery skrútili do mierneho úsmevu. Ten sa mu ešte rozšíril keď mi zaškvŕka v žalúdku a začervenám sa. Podal mi aspoň pohár vody.

,,Ďakujem. Dúfam, že už nezmeškám raňajky." zašomrem si popod nos.

Kapitánka ku mne prišla a kým pijem, spýta sa: ,,Máš na niečo alergiu?"

Pokrútim hlavou.

,,Nosíš okuliare alebo šošovky?"

Opäť pokrútim hlavou a podám Ichigovi prázdny pohár. Odožil ho a sklonil sa nad papiere, do ktorý všetko starostlivo zapisoval.

,,Menštruáciu mávaš pravidelnú?" spýta sa kapitánka kým prejde dozadu a skontroluje mi chrbticu.

,,Áno." šepnem s červenými lícami.

Pozrela na mňa a usmiala sa.

,,To, že sa pri tejto otázke začervenali ostatné tvoje spolužiačky chápem. Ale prečo aj ty? Veď spolu chodíte, nie?"

,,To síce áno, ale zatiaľ spolu nespávame a túto tému sme ešte nerozoberali." hovorí Ichigo a ani nezdvihne hlavu od papierov.

,,Keď už sme to začali, napadla ma jedna otázka." zodvihne ku mne pohľad.

Celá očerveniem  a skloním hlavu k zemi.

,,Ichigo-san! Netráp ju!" utešujúco ma pohladila po chrbte.

,,Netrápim ju. A musím sa to spýtať. Nie som gynekológ, ako inak by som si zistil či je panna alebo nie?" bráni sa.

Prekonám sa a pozriem mu do očí. Veľmi pozorne ich skúmal.

,,Neboj sa, nebudem behať po Soul Society s tým, že moja priateľka je ešte panna."

,,Načo sa teda pýtaš, keď to vieš?" namrzene naňho hľadím.

,,Nebol som si istý." pokrčil plecami a naklonil sa ku mne, aby mi dal pusu.

,,Takéto debaty. A to ste spolu ani nie týždeň. Nerozišiel si sa väčšinou s dievčatami lebo ťa chceli len dostať do postele?" zasmeje sa kapitánka.

,,No super. To som si pokazila."

,,Áno, ale s Orihime mi to vôbec nevadí." usmial sa.

,,Dokonca mám aj dôkaz." odhrnul mi vlasy tak, aby boli vidieť jeho cucfleky na mojom krku.

Kapitánka sa na ne zahľadela, potom sa usmiala.

,,Fajn, verím ti. A tipujem, že ty máš tiež jeden skrytý." ukáže na jeho leukoplast na krku.

Prikývol.

,,Okey, mohli by sme riešiť to prečo som tu? Bude asi dosť podozrivé keď tu ostanem dlhšie ako ostatný." upozorním ich.

,,Jasne." usmial sa Ichigo a vrátil sa k zapisovaniu.

,,Rozviaž si kimono a ľahni si na chrbát." tichým hlasom mi povie kapitánka.

Poslúchnem ju a pritom si všimne Ichiga, ako na mňa pokukuje.

,,No veď počkaj. Takto si očumoval všetky dievčatá?!" zavrčím naňho.

,,Nie! Naozaj!" vykríkol a otočil sa odo mňa.

Prevrátim očami a povzdychnem si. Kapitánka mi zatiaľ prehmatávala brucho.

,,Všetko v poriadku." ozve sa.

Potom mi počúvala srdce. Snažila som sa pokojne dýchať, hoci to nebolo také jednoduché keď mi po rozume behal Ichigo. Otočila sa a vzala do ruky injekciu na odber. Sadnem si a zaviažem kimono.

,,Vyhrň si rukáv." požiada ma.

Hneď mi okolo ruky obmotala tú blbosť na stiahnutie.

,,Ako ja nenávidím odbery." zašomrem s povzdychom.

Videla som ak sa Ichigo uškrnul.

,,Je na tom niečo smiešne?" spýtam sa ho namrzene.

,,Vôbec nie." oslnivo sa na mňa usmial.

Pocítim ako mi ihla prenikla pod kožu. ,,Strašný pocit." Pokojne som sedela. Napokon konečne vytiahla ihlu a nalepila mi na malú ranku kúsok vaty s tou smradľavou látkou.

,,Hotovo. Môžeš ísť." usmeje sa kapitánka.

Postavím sa a odchádzam, keď ma ešte zastavila.

,,Točí a ti hlava alebo ti je zle?"

,,Nie, som v poriadku. Odbery mi nerobia problém." usmejem sa a odídem.