no dlhšie nič nepribudlo, ale kedže po vianociach mám novú zábavku v podobe gitary tak sa mi ani nečudujte :D do toho ešte s tatom po večeroch drtíme žolíka a včera som si kúpila knihu od Dana Browna- Stratený symbol a som do nej zažratá, navyše som zase musela začať od začiatku pozerať jedno nádherné anime menom D.N.Angel (neskor hodim recenziu a online diely), takže prepisovanie mojich blbých nápadov je naozaj to posledné na čo myslím :D plus už by som sa naozaj mohla pozrieť aj do kníh, nemám toho vôbec málo na prázdniny :D nevadí, ešte 10 dní....okey kašlime na mňa, tu máte trošku vulgárnu kapitolu :D (budete sa cudovat, ale ten konec sa mi pisal tazko lebo ja nadavam este viac ked som nastvana xD)....och ešte posledná vec. pekné čítanie :)
23. Prudko výbušná povaha alebo druhá tvár kapitána
Prekvapene naňho pozrieme, ale kedže nemáme žiadny vážny dôvod, sme ticho.
,,Výborne. Keď sme tu konečne všetci, zbaľte sa a môžeme ísť." oznámi celej triede.
Kým sa hlučne balia, prejde k nám.
,,Zaspali ste?"
,,Hej." povzdychnem si.
,,Ja nie, ja som ich bol len zobudiť." ozve sa Rai.
,,Ako sa vám to podarilo?" spýta sa.
,,Jednoducho. Včera sme zabudli zapnúť budík." odpovie Kiyokana.
,,Ahojte." pribehne Kimi.
,,Ahoj." odzdravíme naraz.
,,Kapitán, naozaj ich necháte po škole?" vypytuje sa ho.
,,Samozrejme. Musia dostať nejaký trest aby ste si na takéto veci nezvykali." s vážnou tvárou odpovedal.
,,A kto s nami bude? Ty?" chcem vedieť.
,,Nie, Yamamoto." pokojne odvetí, ale keď uvidí naše šokované tváre, usmeje sa a dodá: ,,Áno ja."
Potom pozrel na ostatných, kedže hluk narastal.
,,Hej! Nekázal som vám kecať pokiaľ viem!" zakričí na nich.
Razom stíchli.
,,Hneď lepšie. Tak ideme! Skúste sa držať pokope. Ja pôjdem vpredu a Senri za vami." prikáže a vyjde von kde už stojí Senri.
,,Kam vlastne ideme?" zaujímam sa cestou.
Kráčam s dievčatami a Raiom vedľa Ichiga.
,,Do 4. jednotky. Unohana-san vám chce zobrať krv a prezrieť vás. Bežné vyšetrenie." vysvetlí.
,,A prečo s nami idete aj vy, aj Senri-san?" pýta sa Rai.
,,Je vás dosť veľa, takže Senri by vás sám všetkých neustrážil a okrem toho aj tak potrebujem za Unohanou-san ísť."
,,Tiež na vyšetrenie?" zapojí sa Kimi.
Pokrútil hlavou.
,,Na injekciu proti alergii."
Na to nikto nič nepovedal, namiesto toho sa Kiyokana zvedavo spýtala: ,,Ehm, kapitán, prečo máte na čele a krku leukoplast? Čo sa vám stalo?"
,,To nič nie je, nevšímaj si to." pokojne odvetil.
Zamyslela som sa nad tým čelom. Krk samozrejme chápem, ale to čelo? A v tom mi to došlo. ,,Tá modrina zo zrážky!" Začnem sa smiať. Všetci štyria na mňa naraz pozrú so zdvihnutým obočím.
,,Spomenula som si na niečo smiešne." s úškrnom pozriem na Ichigove čelo.
Očividne pochopil, pretože si povzdychol.
,,To je od teba neskutočne milé, že sa mi smeješ."
,,Tak prepáč, ale ten spôsob akým sa ti to stalo je naozaj vtipný." smejem sa.
,,Ale aj pekne trápny. Som kapitán, niečo také by sa mi nemalo stávať." mrmle, zatiaľ čo sa mračí.
,,Áno, tvoja hrdosť utrpela viac ako čelo." uškrniem sa.
,,To je pravda." pousmial sa.
,,Prečo Orihime vie čo sa vám stalo a my nie?" trochu zmätene sa pýta Rai.
Ichigo na mňa pozrel a pery sa mu skrútili do malého úsmevu.
,,To bude asi tým, že my nie sme kapitánovi kamaráti." odpovie mu Kimi.
,,Správne." poviem s Ichigom naraz a obaja sa pri tom usmievame.
Hravo ho bachnem po ramene, na čo ma s úškrnom pošteklí. Zasmejem sa, ale potom zodvihnem ruku k jeho vlasom odkiaľ mu vyberiem malú vetvičku.
,,Robíš si na hlave hniezdo?" smejem sa.
Kimi s Kiyokanou sa zachichúňajú, Rai uškrnie a on mi vyplazí jazyk. Vzápätí si s povzdychom prejde rukou cez vlasy.
,,Správam sa ako šibnutý pubertiak. Vidíš čo so mnou robíš?"
,,Jasné, hoď to všetko na mňa." veselo sa usmejem.
,,Možno by ste sa mali trošku upokojiť, aby ste neboli takí nápadní." ozve sa Kimi.
Pozrieme na ňu a uvedomíme si, že je tu už len ona. Otočím sa dozadu. Rai a Kiyokana kráčali trošku ďalej za nami pritúlení k sebe. Usmiali sme sa na seba pretým ako som pozrela späť dopredu.
,,Vďaka za napomenutie Kimi." adresuje jej Ichigo.
,,Rado sa stalo." usmiala sa.
,,Je to také ťažké." smutne sa pousmejem.
,,To áno. Stáť vedľa teba a pritom sa ťa ani nedotknúť...." prikývol v súhlase.
,,Sakra, kedy som sa do teba tak zamiloval?" ticho dodá.
Zasmejem sa: ,,To by som aj ja rada vedela."
,,A to ste spolu ešte len štyri dni a už bez seba pomaly nevydržíte." poznamená Kimi.
,,Ani mi o tom nehovor." zamračene si povzdychnem.
,,V podstate bez seba ešte vydržíme, ale keď už sme spolu, nemôžeme odolať jeden druhému." výstižne to zhrnul.
,,Na to ma napadá len jedno slovo. Magnety." usmeje sa Kimi veselo.
,,Krajšie znie jedno srdce v dvoch telách." usmejem sa aj ja.
,,Oboje sú naozaj výstižné." s vážnou tvárou povie Ichigo.
Zahľadel sa do diaľky. ,,Často nad niečim premýšľa." Chvíľku kráčame v tichosti.
Nakoniec sa ozvem: ,,Čo robíš dnes?"
Trochu smutne na mňa pozrel.
,,Dnes nemám čas. Poobede mám skupinový tréning s celou jednotkou, potom musím vypísať aspoň pár papierov, aby som v noci mohol spať, večer mám hodinu angličtiny a medzitým musím ísť za Yamamotom. Dúfam, že ma nepošle na misiu."
,,Páni. Nabitý program." vyjde zo mňa.
,,Prepáč. Zajtra mám voľno, ale dnes to naozaj nepôjde." s previnilou tvárou sa ospravedlňuje.
,,Nič sa nestalo. Veď sme spolu stále, jedno poobedie bez seba vydržíme." usmejem sa, hoci vo vnútri posmutniem.
Pousmial sa, ale hneď vzápätí sa jeho oči prekvapene rozšírili.
,,Do riti! A to som ešte sľúbil Hisagimu, že začneme s jeho hodinami gitary. Sakra! Už zase to budem musieť preložiť. Stavím sa, že ak by som od neho nebol o polovicu silnejší, už by ma zabil." pokrúti hlavou a vytiahne komunikátor.
Rýchlo vyťukal nejaké číslo, dal si ho k uchu a čakal.
,,Nazdar Hisagi. Počuj, dnes mám toho veľa, musíme tú hodinu preložiť." vysype naňho rovno.
,,Teraz idem s prvákmi do 4. jednotky, potom musím ísť k sebe na spoločný tréning."
Chvíľku je ticho, kým Hisagi odpovie.
,,Áno, ale ja som narozdiel od teba kapitán a musím konečne vypísať tie sprosté papiere a ísť za starým." zavrčal.
,,Večer mám angličtinu."
,,Toto bude na dlho."
,,Nie, nepreložím ju, pretože už ju prekladám mesiac."
Tentoraz ostal trochu dlhšie ticho, počas ktorého k nám prišiel Senri.
,,S kým volá?" šeptom vyzvedá.
,,S Hisagim. Musí preložiť ich hodinu gitary." odvetím.
Tlmene ku mne doliehal Hisagiho hlas.
,,Uf. Tak to radšej nepočúvajte, za chvíľu totiž začne kričať a nadávať."
Všetci traja pozrieme na Ichiga, ktorému očividne začali dochádzať nervy.
,,Na to zabudni! Nepreložím kvôli tebe ten tréning. Spolupráca v boji je dôležitá!"
Zaťal ruku v päsť.
Zrejme Hisagi povedal niečo, vďaka čomu stratil aj posledné zvyšky ovládania, lebo zakričal: ,, To si vyhoď z hlavy! Poriadne som sa nevyspal takmer týždeň! Nebudem zase nad tými skurvenými papiermi sedieť do rána!"
Prekvapene zažmurkám.
,,Waw. Netušila som, že takto nadáva." vypadne zo mňa.
,,Býva to aj horšie, ešte sa celkom ovláda." pozrie Senri na mňa.
,,Keď sa ti nepáči, môžem sa na teba aj vysrať! Je to len moja dobrá vôla, že ťa vo svojom voľnom čase budem učiť hrať, keď mám na práci aj 100 krát príjemnejšie veci ako hodiny pozerať na tvoj zjazvený ksicht!" zreval a zložil.
,,KOKOT!" uľaví si a zhlboka dýcha.
,,Ešte si zakrič. V susednom okrsku ťa nepočuli." pokojne mu adresuje Senri.
,,Ichigo vyzerá fakt naštvane a on si z toho nič nerobí?"
,,Neser ma aj ty! A čo tu robíš?! Nemal si byť vzadu?"
,,Cítil som ako sa tvoje jemné reiatsu zvyšuje tak som chcel vidieť čo ťa tak naštvalo a prípadne ochrániť študentov pred tvojou prudko výbušnou povahou." poznamenal dokonca s miernym úsmevom.
,,Tak za toto si zaslúži obdiv."
Ichigo však naňho hodil taký vražedný pohľad, že Senrimu zmizol úsmev a radšej o krok cúvol. Ja s Kimi sa od neho tiež trošku vzdialime, kedže vypúšťal viac reiatsu ako obvykle.
,,Ichigo, desíš všetkých študentov." povie mu Senri a hlas má stále pokojný, dokonca upokojujúci.
,,Aj svoju priateľku." dodá tichúčko, keď chcel Ichigo protestovať.
Pozrel na mňa. Jeho reiatsu pomaly ustupovalo, až sa vrátilo do normálu.
,,Nezľakla som sa, len mi nebolo príjemné to náhle stúpnutie tvojho reiatsu." pousmejem sa naňho.
,,Prepáč." tichým hlasom sa ospravedlnil.
Pohol sa ďalej a všetci ho nasledujeme.
,,Zvládnete to tu s ním, alebo mám ostať?" spýta sa nás Senri.
,,Choď dozadu, už som pokojný." zamračene namiesto nás odpovie Ichigo.
,,Nie som si istý. Asi predsa len ostanem...."
,,Povedal som ti, choď dozadu. Chceš to písomne kým pochopíš, že je to rozkaz?" pozrie naňho prísnym pohľadom.
,,Nie, už idem. Prepáč." trošku sa mu uklonil a bleskovo odbehol.
Kráčali sme ďalej v napätom tichu. Nakoniec Ichigo trochu zrýchlil, bez toho aby na nás pozrel.
,,Nepôjdeš za ním?" dobehne k nám Kiyokana.
,,Nie," pokrútim hlavou ,,potrebuje byť sám."
2024 ©