ja viem, od veci názov kapitoly, ale nič iné ma nenapadlo :D príjemné čítanie :)
22. Dočasné pravidelné kontroly
Zrazu sa v izbe ozvalo zvonenie. Kým stihnem niečo povedať, Ichigo z kimona vytiahne niečo podobné mobilu.
,,Áno?" zdvihne hovor.
,,Čo sa deje Senri?"
Chvíľku ostala pauza. Ichigo sa trošku zasmial.
,,Jasné, je so mnou."
Opäť krátka pauza.
,,Áno, už ideme. Čav." odpovedal a zaklapol ,,mobil".
,,Shinigami majú mobil?" zaskočene sa spýtam.
,,Toto nie je mobil, aj keď princíp je takmer taký istý. Volá sa to komunikátor a slúži len na hovory a identifikáciu hollow." usmial sa.
,,Za Senrim boli Kimi a Kiyokana, vraj nevedia kde si. Tie dievčatá majú o teba naozaj strach." dodal.
,,Veď musia vedieť, že som s tebou." povzdychnem si.
,,Istota je istota. Hlavne po tom čo sa stalo minule."
,,To bola náhoda. Teraz ma kvôli tomu budete kontrolovať?"
,,Možno istú dobu áno. Ale nemyslíme to zle." upokojujúcim hlasom povie.
Usmejem sa.
,,Tak ideme?" spýta sa.
Prikývnem. Nasledujem ho späť do chodby kde sa obujeme. Zhasol a obaja vyjdeme von. Po zamknutí si kľúčik šikovne pripevnil na nohu a ja sa opäť ocitám v jeho pevných rukách. Pár minútovú cestu sme prešli potichu. Nepotrebovala som hovoriť, kedže som si hlavu položila na jeho srdce a počúvala pokojný tlkot. Keď zastal, rozhliadla som sa. Boli sme pred akadémiou kde stáli Senri, Kiyokana a Kimi.Už bola dosť tma, takže našťastie Ichigovi nebol vidieť ten cucflek. Ale zajtra....Prešiel k nim, až potom ma postavil. Dievčatá sa mu uklonili.
,,Ahojte. Naozaj sa nemusíte tak báť." poviem im s úsmevom.
,,My vieme. Len nás vydesilo keď si neprišla na večeru." odpovedala mi Kimi.
,,To bola moja chyba. Vzal som ju na vrch Soukyoku a potom ku mne na večeru." ozval sa pohotovo Ichigo a trošku rozpačito sa poškrabkal na hlave.
,,To bolo...." začnem, lenže ma prerušil.
,,Nehovor to slovo!"
,,Roztomilé." naschvál dokončím so širokým úsmevom.
,,Nié. Roztomilé môžu byť šteniatka, mačiatka, malé deti, ale ja určite nie." zúfalo zastonal.
S dievčatami sa na tom zasmejeme.
,,Asi na tom bude niečo pravdy keď to tvrdí toľko dievčat." zapojí sa Senri.
Ichigo naňho vrhol nahnevaný pohľad, aby bol ticho.
,,Mimochodom Ichigo?" pokračuje Senri akoby žiadneho pohľadu nebolo.
,,Čo je?"
,,Na stole máš dosť papierov." zasmial sa.
,,Lenivec." uškrniem sa.
Kedže stojím vedľa neho, vidím ako prevrátil očami.
,,Orihime, vieš, že teraz to vôbec nevyzerá akoby ste spolu chodili? Stojíte vedľa seba bez najmenšieho dotyku." poznamená Kiyokana.
,,To pretože stojíme pred akadémiou plnou ľudí." usmejem sa.
,,Ktorí zajtra uvidia ako sa ma dotýkaš." povzdychol si.
,,Čo tým myslíš?" spýtam sa naraz so Senrim.
Namiesto odpovede chytil červený fľak na svojom krku.
,,Poškriabala ťa?" doberá si ho Senri.
,,Kiežby, ale veď zajtra uvidíte." zašomre.
,,Prepáč." šepnem.
,,Pohoda." mávol rukou.
,,Mali by sme ísť." navrhol Senri.
Ichigo prikývol a poobzeral sa okolo seba, aj do okien. Potom si ma k sebe pritiahol za pás a vášnivo ma bozkával. Okamžite si ruky omotám okolo jeho krku a prepletiem naše jazyky. Započujem obdivné hvízdnutie od Senriho. Aby toho nebolo málo, pridali sa aj dievčatá si svojím ,,Ejha!" Skryla som svoju červenú tvár do jeho voňavého kimona. Tichúčko sa zasmial, zatiaľ čo ma hladil po chrbte. Dal mi pusu do vlasov.
,,Dobre, ešte niečo je roztomilé."
,,Čo také?" zvedavo sa pýtam.
,,Ty." usmeje sa.
,,Najmä keď sa červenáš." šepne mi do ucha, do ktorého mi vzápätí jemne hryzne.
Prešliel mi z toho mráz po chrbte.
,,Ďakujem." veselo sa usmejem.
,,Za málo. Vidíme sa zajtra." dal mi pusu, zakýval dievčatám a obaja odbehli.
,,Čo sa dialo? Hovor!" vrhnú sa na mňa dievčatá naraz.
Na perách sa mi ukáže široký úsmev.
,,Veľa vecí." tajomne poznamenám zatiaľ čo vchádzam do ubytovne.
Párkrát musím zažmurkať aby si oči zvykli na svetlo.
,,Ale no ták. Povedz nám aspoň niečo." prosia.
Otočím sa na ne.
,,Má pekný, pokojný domček, mačku a je dobrý kuchár. Stačí?"
Vedela som, že povedia....
,,Nie!" vykríknu naraz.
,,Presne ako som si myslela." S povzdychom sa teda pustím do rozprávania, ale vynechám detaily ohľadom bozkávania na Soukyoku. Kedže bolo čo rozprávať, celkom dlhú chvíľu sme stáli pred izbou Kimi. Nakoniec sa rozlúčime. V izbe s Kiyokanou padneme na posteľ a hneď tvrdo zaspíme.
*****************************************************
Ráno sa prebudím na búchanie na naše dvere. Zívnem, nemotorne vstanem a odšuchtám sa k dverám. Stál tam Rai.
,,No dobré ráno! Zaspali ste, hodina už skoro začala. Máte 5 minút." oznámi mi a ja som razom prebratá.
,,Kiyokana! Vylez z postele! Zaspali sme!" vykríknem.
Zavriem dvere Raiovi pred nosom a obe sa bleskovo umyjeme, prezlečieme, vezmeme zošity a vyletíme z izby, pred ktorou stále stál Rai.
,,Vďaka za zobudenie." povie mu Kiyokana a venuje mu rýchli bozk.
,,Poďme už." náhlim ich, pretože hodina už začala.
Všetci traja bežíme čo nám sily stačia. Zadýchane vbehneme do triedy a ukloníme sa.
Zatiaľ čo sa snažíme chytiť dych, dostanem zo seba aspoň: ,,P-pre-páčte."
Odpoveďou mi bol tichý smiech. A dokonca veľmi známy. ,,Ichigo." Zodvihnem hlavu a môj pohľad sa stretne so žiarivo hnedými očami, ktoré sa na mňa usmievali.
..Ste po škole. Všetci traja a bez výnimky. Vysvetlenie ma nezaujíma, pokiaľ to nie je niečo vážne." milo sa usmeje.
2024 ©