ako som slubila, je to dlhaaa kapitola :D tak pekne citanie, snad vydrzite citat az po koniec :D
18. Plány na Yamamota
Jasné, že si ma všetci obzerali. Ten článok už asi videli všetci. Povzdychnem si.
,,Čo je ?" spýta sa ma Kiyokana.
,,Všetci sa na mňa dívajú." šepnem a skloním hlavu pred obzvlášť nepríjemným pohľadom jedného dievčaťa.
,,Proste len závidia." zašepká mi späť Kiyokana.
,,Máš pravdu." odvetím a pozriem na Senriho.
Zachytil môj pohľad a akoby pochopil, povedal: ,,Rýchlo si posadajte, nemám na to celý deň!"
Vďačne sa naňho usmejem a on sotva badateľne prikývne. Zrazu som si niečo uvedomila.
,,Odkiaľ vieš o tom článku?" spýtam sa Kiyokany.
,,Jeden z Raiových kamarátov ho čítal pri obede a pýtal sa ma na to. Neboj sa, nič som mu nepovedala."
,,Ďakujem ti." usmejem sa na ňu.
,,Nemáš zač." opätuje mi úsmev.
Senri ešte niečo hovoril o Hollow, ale ja som len neprítomne čarbala do zošita. Sotva som si uvedomila kedy skončil.
,,Môžete ísť." zachytím.
Rýchlo si zoberiem veci a ponáhľam sa do izby. Po prvé som už nechcela znášať pohľady spolužiakov a po druhé, chcela som Ichiga počkať tam. Mám ešte čas, preto sa zatiaľ pustím do úlohy, ktorú nám Senri dal. O chvíľku sa otvorili dvere a v nich stála Kiyokana s Raiom.
,,Ahojte." s úsmevom ich pozdravím.
,,Ahoj." mierne prekvapene mi odvetia.
,,Myslela som, že už tu nebudeš. Ešte neprišiel?"
Pokrútim hlavou.
,,Ale každú chvíľu by mal prísť." odpoviem.
,,Píšeš úlohu?" spýta sa ma Rai a prisadne si ku mne na posteľ.
,,Hej. A nie je taká ľahká ako som si myslela." povzdychnem si.
Obaja sa do toho tiež pustili. Hneď to bolo o niečo zábavnejšie a ľahšie. Niekto zaklopal. Vstanem a otvorím.
,,Ahoj. Poď na chvíľu dnu." usmejem sa na Ichiga.
Vošiel a zavrel za sebou dvere.
,,Páni! To už vám Senri dal aj úlohu?" uškrnul sa.
,,Dobrý deň kapitán." pozdravili ho.
,,Čavte." odvetil.
,,Si tu. To znamená, že si sa s vrchným kapitánom nepohádal, alebo sa nad tebou zľutoval." poznamenám.
,,Veľmi vtipné." usmial sa a sadol si k posteli na stranu kde som bola ja.
Nakukol mi do zošita.
,,Mám to správne?" spýtam sa ho.
Trochu si ho na seba natočil a rýchlo si to prečítal.
,,Áno."
Rai mi nazeral do zošita a kontroloval si to.
,,Prečo nemáš ie 3 znaky Menosa?" pýta sa.
,,Akosi som to prepočula. Tak trochu som totiž nevnímala." zasmejem sa.
,,Jasne. Nepotrebuješ počúvať, hlavne že máš osrdiečkovanú celú stranu." prevráti očami Ichigo.
,,Škoda, že tam nenapísala aj meno." usmeje sa Rai.
,,Už len to by chýbalo." pridá sa Kiyokana.
,,Ako keby to aj tak nebolo jasné." ticho šepne Ichigo.
Pozriem naňho. Usmial sa. Potom sa však opäť zahľadel na srdiečka.
,,Sú pekné. Asi vieš dobre kresliť, nie?" ozval sa napokon.
,,No celkom aj hej."
,,Super. Potom ťa o niečo poprosím. Teraz už ale musíme ísť."
,,Ešte som to nedopísala." protestujem.
Vzal mi pero, ruku si založil na moje nohy a rýchlo dopísal zvyšok. Na okraj mi ešte nenápadne nakreslil malé srdiečko, ktoré od ostatných odlíšil tak, že ho vyfarbil a potom sa postavil. Zavriem zošit a aj s perom ho hodím na posteľ.
,,Tak vďaka." usmejem sa naňho.
,,Nemáš zač. Poď už, všetci čakajú len na nás." náhli ma.
,,Ahojte!" zakričím pri dverách tým dvom a vybehnem za Ichigom.
Hneď vo dverách ubytovne ma chytil a rýchlo sa niekam rozbehol. Hneď ako sme zastali, všimla som si, že ideme do 13. jednotky.
,,Prečo nejdeme k tebe do jednotky?" spýtam sa.
,,Pretože takto je to o niečo menej podozrivé." odpovedal a zložil ma.
Rýchlo sme prešli po dvore a vôjdeme dnu. Ichigo ma chytil za ruku a trošku potiahol, aby som ho nasledovala. Chvíľu sme kráčali po chodbe až sme vošli do jedných dverí. Sedeli tam už všetci Ichigovi priatelia.
,,Ahojte." pozdravíme ich naraz.
,,No konečne!" ozval sa Renji.
,,Nechaj si svoje poznámky pre seba." odbil ho Ichigo, zložil si meč a posadil sa.
Sadnem si vedľa neho.
,,Takže aké sú návrhy?" začal Ichigo.
Yumichika chcel prehovoriť, ale Ichigo ho predbehol: ,,Nie Yumichika. Nebudeme mu holiť bradu. Vieš koľko by nám to trvalo? Nehovoriac o tom, že by sme tie chlpy mali aj v zadku."
,,A určite by nás do jedného vyhodil. Pri najlepšom." dodala Rukia.
,,Ja navrhujem aspoň mu tú bradu prefarbiť. Na ružovo." uškrnul sa kapitán Kyouraku.
,,To je dobrý nápad." súhlasí Ichigo.
,,Čo tak natrieť mu stoličku lepidlom?" navrhne Rukia.
,,Nič moc. Možno ak by sme nemali iný nápad." zapojí sa aj kapitán Ukitake.
Skúšam si predstaviť vrchného kapitána s ružovou bradou alebo stoličkou na zadku. Vôbec mi to ale nešlo. Jednoducho to bolo nepredstaviteľné.
,,Ja navrhujem jeho veľkú karikatúru na budove 1. jednotky. Viete z tej strany kde ju uvidia všetci." prerušil moje neúspešné predstavy Ichigo.
,,Celkom fajn, ale to by musela byť poriadna maľba. Na to by však nebolo toľko času." zamračí sa Ikkaku.
,,Aj na to som myslel. Yumichika, Kira a Ukitake vedia celkom dobre kresliť. Navyše ak by im pomohla aj Orihime...." otočil sa na mňa.
,,Tak o toto si ma chcel poprosiť?" prekvapene zažmurkám.
Prikývol.
,,Vieš, že ak sa dozvie, že v tom mám prsty aj ja tak ma bez mihnutia oka pošle naspäť do Rukongaia?"
,,ja viem. Ale nemusíš sa báť. Nie je to po prvý krát čo mu niečo urobíme a doteraz nás neupodozrieva. A ak aj áno, nemá žiadny dôkaz, takže nám môže vyliezť na hrb." vyhlásil sebaisto.
,,Tak fajn." súhlasím.
Usmial sa. ,,Len aby som to potom neľutovala."
,,Takže všetci súhlasíte s karikatúrou a na budúce s ružovou bradou?" zaujímal sa Ichigo.
Všetci prikývli.
,,Super. Teraz to už len naplánovať a nacvičiť. Kira, y pôjdeš dnes večer zmerať aké veľké by to malo byť. Hisagi ti pomôže. Dáte vedieť Ukitakemu a ten zoženie plátna na skúšanie. Naostro sa sa bude maľovať na stenu, nech to dlhšie vydrží. Rukia a Renji zoženú farby. Hlavne čiernu a bielu, ale aj fialovú a hnedú." rozdeľuje úlohy.
Nikto nič nenamietal. Úplne som im na tvárach videla ako ich to baví.
,,Dva dni by vám na to mali stačiť, potom sa stretneme u Kyouraka pred západom slnka a začneme skúšať." dokončil.
,,Ešte niečo?" spýtal sa na záver.
Keď sa nikto neozval, povedal: ,,Fajn. Porada končí."
,,Dobre, ja musím ísť." zodvihne sa Ikkaku a s ním aj Yumichika a Kira.
,,Nezabudnite, že by vás nikto nemal vidieť." pripomenie im ešte Ichigo.
,,Nemaj strach Ichigo. Čavte." rozlúči sa Ikkaku.
,,Čav." odvetia mu všetci naraz.
,,Si dobrý vodca." usmejem sa na Ichiga.
Trocha sa zasmial, za to zvyšný dvaja kapitáni súhlasne prikyvovali.
,,Aj ja budem musieť ísť." povzdychne si Hisagi a Renji prikývne.
,,Chodte, už sa dostali von z jednotky." povie im Kyouraku.
Rozlúčili sa a odišli aj oni. Ostali len kapitáni Ukitake a Kyouraku, Rukia a ja s Ichigom.
,,Poďme von, nie? Kiyone nám určite pripraví občerstvenie." navrhne kapitán Ukitake.
Súhlasíme, preto sme vyšli z tej nie veľmi veľkej a tmavej miestnosti zase na chodbu. Kúsok sme sa vrátili k východu a tam vôjdeme do celkom veľkej miestnosti zo stolom a vankúšmi okolo neho. Z veľkých okien ju osvetľovalo slnko. Hneď dnu vbehla svetlovlasá shinigami.
,,Kiyone, prosím ťa dones nám niečo pod zub a na pitie." poprosil ju s úsmevom kapitán Ukitake.
Všetci sme sa usadili.
,,Ichigo-san, počul som, že Yama-jii ti v jednotke nedávno urobil menší zmätok." uškrnie sa kapitán Kyouraku.
,,To je pravda. Mal si ho vidieť. Nadával mi ako zmyslov zbavený a ja som mal čo robiť aby som sa nezačal smiať."
Kapitáni sa zasmiali a ja s Rukiu sa k ním pridáme.
Ozvalo sa zaklopanie na dvere a dnu vbehla shinigami s čiernymi vlasmi, okuliarmi a prísnym výrazom.
,,N-nanao-chan." vyjachtá kapitán Kyouraku.
Oslovená naňho vražedne pozrela a chudák kapitán sa okamžite skryl za Ichiga, ktorý vstal.
,,Zase sa ulivate kapitán!" vyčíta mu.
,,Tentoraz to nie je moja vina." bráni sa Kyouraku, ale pred jej pohľadom sa radšej prikrčil za Ichiga.
Ten naňho kútikom oka pozrie a otočí sa k tej shinigami.
,,Ja som ho sem zavolal. Takže ak chceš niekomu nadávať, tak potom len mne." chladne vyhlásil, prekrížil si ruky na hrudi a čakal čo urobí.
Shinigami sa pred ním akoby zcvrkla a o krok cúvla.
,,Ja....Už musím ísť." mierne sa začervenala.
Trocha sa Ichigovi uklonila a odišla rovnako rýchlo ako prišla. Ichigo sa uvoľnil a pozrel na kapitána za sebou.
,,To si od nej necháš skákať po hlave? Je tvoja podkapitánka! Keby mne robila to isté čo tebe, už dávno by letela do inej divízie a osobne by som sa postaral o to, aby už podkapitánkou nebola." zamračil sa.
,,Je na ňu mäkký len preto, že je žena." pokrúti hlavou Ukitake.
,,Ale je sranda ako sa ťa bojí dokonca aj Nanao." usmeje sa Rukia a Ichigo sa znova posadil.
Ja som sedela vedľa neho z jednej strany a Rukia z druhej.
,,Neviem si predstaviť, že by som sa ťa ja bála." potichu poviem.
Ichigo mi pozrie do očí.
,,Dokážem byť dosť desivý keď chcem, ale na teba by som to nezvládol." milo sa usmeje.
Práve vošla Kiyone a položila na stôl džbán s džúsom, pár tanierikov jedla a misku ovocia. Uklonila sa všetkým kapitánom a odišla, pričom za sebou zavrela dvere. Rukia si vzala malý koláčik. Už som si aj ja chcela niečo vziať, keď zrazu Ichigo rýchlo zobral jablko a tak ho šlahol po kapitánovi Kyourakovi, že tomu na čele hneď ostala hrča.
,,Ešte raz ťa uvidím ako očumuješ Orihime a neostane to len pri jablkách a hrčiach!" naštvane mu povie.
Kyouraku si držal hrču a ja, Rukia a Ukitake sme prekvapene behali pohľadmi z jedného na druhého.
,,Ichigo neprehnal si to trošku?" spýta sa ho Rukia.
,,Aj mne sa to zdá ako prehnaná reakcia." zašomre Kyouraku.
,,Je pravda, že vždy mu vadí ak očumuješ nejaké dievča, ale nie až takto. Jedine....Jedine, že spolu chodíte." uvažoval nahlas kapitán Ukitake.
Trochu červená v tvári pozriem na Ichiga.
,,Hups. Asi sa budem musieť trošku viac kontrolovať." zaškeril sa na mňa.
,,Asi?" nadvihnem obočie.
Ichigo sa zasmial, no potom pozrel na ostatných.
,,Áno, chodíme spolu."
,,Myslím, že náš plán udržať to v tajnosti nám pri tebe nevíde." zamrmlem.
Chytil mi tvár do rúk a pobozkal ma.
,,Pokúsim sa polepšiť. Sľubujem."
S úsmevom prikývnem a spojím naše pery. Chcela som ho bozkávať až kým mi nedôjde dych, ale neboli sme tu sami, preto sa pomaly odtiahnem. Lenže to sa mu nepáčilo, tak si ma k sebe viac pritiahol a dal mi ešte zopár nežných bozkov, ktoré som mu samozrejme opätovala. Takmer som mu však znova podľahla, našťastie sa mi podarilo prekonať samu seba a vykrútila som sa z jeho objatia. Otočila som sa mu chrbtom a oprela sa oňho. Pozriem ako sa tvári. Vyzeral spokojne.
,,A toto chcete akože utajiť?" nechápavo sa ozve Rukia.
Zmätene na ňu pozrieme.
,,Vy sa nevidíte, ale to bude fakt ťažké. Viem aký Ichigo je keď má dievča a môžem povedať, že takto nežne sa nebozkával ešte zo žiadnou." vysvetlí.
,,Ja viem. Lenže musíme sa o to aspoň pokúsiť. Orihime je moja žiačka. Viete čo by z toho bolo?" povzdychol si Ichigo.
,,Mne je jedno čo si ostatní myslia." snažím sa ho rozveseliť.
Jemne ho pohladím po tvári.
,,Aj mne, no nejdem nič riskovať. Neviem čoho sú schopný takí závistliví shinigami."
,,Ichigo-san má pravdu. Naozaj by to mali vedieť len ľudia, ktorým veríte." pridá sa na našu stranu bielovlasý kapitán.
Obaja sa naňho vďačne usmejeme. Vzápätí svoj pohľad obrátime na druhého kapitána.
,,Dobre, nikomu to nepoviem."
Vydýchnem si. Ichigo ma zozadu objal na čo som sa musela usmiať.
,,Milujem ťa." zašepkal mi pri uchu, ale kedže ostatní boli ticho, určite ho počuli.
Dokazovalo to aj to, že sa zatvárili dosť prekvapene. ,,Neriešim."
,,Ja teba viac." uškrniem sa.
,,Dosť pochybujem." potichu sa zasmial a veľmi jemne mi venoval bár bozkov na krk.
Zaklonila som, hlavu dozadu tak, aby som mala pery čo najbližšie k jeho uchu. Naklonil sa ku mne v očakávaní čo mu poviem.
,,Počkaj keď budeme sami." šepnem tichúčko.
ja viem je to dlhe :D a to si predstavte ze som to este skratila xD no dufam ze sa vam to pacilo :D
2024 ©