je tu ďalšia kapitolka smutného kapitána :D....ak sa vám ku koncu zdá trošku úchylná a vadí vám to, tak sa ospravedlňujem....mala som nejakú úchylnú náladu :D:D:D....ale aj tak, pekné čítanie :D a mimochodom, v ankete máte možnosť hlasovať ešte do konca mesiaca :)
13. Spoločná noc
,,Neboj sa, o chvíľku to bude v poriadku." usmiala sa a začala mi nohu liečiť.
Okrem ustupujúcej bolesti som nič necítila. O pár minút skončila.
,,Lepšie?" spýtala sa ma.
,,Áno, ďakujem." široko sa usmejem.
Ichigo ma pohladil po mokrých vlasoch a zaškeril sa.
,,Nabudúce neskúmaj neznáme veci sama." napomenie ma.
,,Aj tak je to tvoja chyba." zatvárim sa urazene.
,,M-moja?" prekvapene na mňa zažmurká, ale kedže som sa usmiala, nechal to tak.
Kapitánka Unohana nám podá uteráky. Ichigo si utrel tvár a začal si utierať vlasy. Zrazu však nechal uterák len položený na hlave a s povzdychom si sadol ku mne na posteľ.
,,Unohana-san môžeš nás tu nechať osamote? Prosím." pozrel na ňu.
,,Ak by ste niečo potrebovali budem u seba." prikývne a odíde.
Snažím sa aspoň trochu si vysušiť vlasy a čakám čo Ichigo povie alebo urobí. No on na mňa len pozrel, to bolo všetko. Nakloním sa bližšie k nemu a pobozkám ho.
Trochu sa pousmial, preto začnem: ,,Takže prečo máš problémy?"
,,Yamamoto má vo zvyku z času na čas prísť do náhodne vybranej jednotky na kontrolu." začal rozprávať.
Hneď mi to došlo.
,,A prišiel k tebe a to čo videl ho nepotešilo." šepnem.
,,No to veru nie." opäť si povzdychne.
,,Povedzme, že tam nenašiel ani mňa, ani Senriho, dokonca jednotka bola skoro prázdna. Všetci niekde behali. A k tomu tie papiere na mojom stole....Proste som myslel, že ho od hnevu rozdrapí. Vraj toto ešte nezažil a je nútený k istým opatreniam. A tie sú držať ma v jednotke kým všetko nebude v poriadku a niekoľkokrát denne nás všetkých chodiť kontrolovať." vysvetlil.
Než som stihla niečo povedať, otvorili sa dvere a dnu nakukla kapitánka Unohana.
,,Môžem na moment vyrušiť?" milo sa spýta.
,,Jasné, v pohode." pousmeje sa Ichigo.
,,Doniesla som vám teplý čaj na zahriatie." povie a dá nám hrnčeky.
,,Ďakujem." odpovieme jej jednohlasne.
Pozreli sme na seba a zasmiali sme sa.
,,Ešte si niečo pohľadám a pôjdem." usmiala sa kapitánka.
,,Takže teraz máš v podstate domáce vezenie." usmejem sa na Ichiga a odpijem si z čaju.
Bol naozaj výborný.
,,Áno, presne si to vystihla." zasmial sa.
Jeho smiech ma donútil tiež sa zasmiať. Na chvíľu sme prestali, ale pozreli sme jeden druhému do očí a opäť sme vybuchli. Kútikom oka som postrehla ako sa kapitánka na nás prekvapene otočila. Ichigo položil čaj na stolík vedľa postele a začal sa smiať ešte viac. Pri pohľade naňho mi do očí vyhŕkli slzy smiechu a tiež som musela odložiť hrnček. Chytila som sa za brucho, ktoré ma už poriadne bolelo a smiala som sa ďalej. Ichigovi zrejme zabehlo, pretože sa rozkašľal a zdvihol ruku aby som prestala. Ja sa snažím ukľudniť, ale vôbec mi to nejde. Zvalím sa naňho a začnem sa smiať ešte viac. Už som nemohla ani dýchať, ani sa pohnúť od kŕčov v bruchu, ale predsa som sa smiala ďalej.
,,O-orihime! Už....dosť!" smial sa Ichigo.
Odtiahla som sa od neho, zavrela som oči a zhlboka dýcham. Podarilo sa mi upokojiť sa a na moje potešenie, aj Ichigo sa už ukľudnil. Stále s úsmevom na perách mi jemne zotrel slzy smiechu.
,,Teda, poviem ti, že takto som sa ešte v živote nenasmial."
,,Naozaj? Tak to si zvykni, pretože ja takéto záchvaty smiechu mávam dosť často." varujem ho s úsmevom.
Zrazu som ani nepotrebovala čaj, bolo mi dosť teplo aj bez neho.
,,To sa mám na čo tešiť." zaškeril sa.
Kapitánka Unohana sa zasmiala a my sa na ňu otočíme.
,,Ichigo-san, nie si náhodou do Orihime tak trochu zamilovaný?" spýta sa.
,,Keby len tak trochu." celkom vážne odvetí a ja sa usmejem.
,,Och, ste spolu zlatí." usmievala sa na nás.
Mierne som sa začervenala, pretože Ichigo ma jemne objal a dal mi pusu na líce. Potom sa otočil na kapitánku, ktorá sa opäť ozvala.
,,Myslím, že dnes neprestane pršať, ale ak chcete, môžete prenocovať tu, dám vám aj suché veci. Ichigo-san ty tu ešte niečo máš od posledného razu." ponúkne nám.
Pozriem na Ichiga, očakávajúc odpoveď.
,,Mne je to jedno. Rozhodni sa ty." povie mi.
,,Ak by sme tu obaja ostali, budeme spolu sami celú noc. To by bolo skvelé. Ale na druhej strane nechcem až tak zneužívať milosť kapitánky Unohany. Lenže sama nám to ponúkla."
Nevedela som sa rozhodnúť. Zahľadím sa Ichigovi do očí. Videla som v nich radosť, smútok len okrajovo. Jeho oči vždy dokonale odzrkadľujú to, čo cíti. Tváriť sa môže akokoľvek, oči ho vždy prezradia.
,,Orihime?" vráti ma do reality jeho hlas.
,,Prepáč, trochu som sa zamyslela." pousmejem sa.
,,Dúfam, že si premýšľala o mne." uškrnul sa.
,,Ako inak." poznamenám s úsmevom.
,,V tom prípade máš odpustené, ale trochu sme odbočili od témy. Ako si sa rozhodla?" pýta sa.
,,Ostal by si tu aj ty?" uisťujem sa.
Prikývol a ja som sa s úsmevom otočila na kapitánku, ktorá trpezlivo čakala.
,,Ďakujeme, radi tu ostaneme." odpoviem jej.
,,Dobre, pokiaľ chcete, môžete sa osprchovať, pošlem sem Isane s oblečením." usmiala sa a odišla.
Ichigo vstal a ponaťahoval sa.
,,Neviem ako tebe, ale mne by sa sprcha hodila. Môžeš použiť túto, ja pôjdem do tej čo je na opačnom konci chodby." oznámi mi, jemne ma pobozká a vyberie sa za Unohanou.
Vstanem a prejdem k dverám, ktoré mi ukázal. Takmer som aj zabudla, prečo sme tu, pretože členok ma už vôbec nebolel a bol v poriadku. Za dverami sa nachádzala malá kúpelňa. Bol v nej sprchovací kút, malé umývadlo a stolík, na ktorom boli položené čisté uteráky a mydlo. Počujem ako sa dvere otvorili, preto sa otočím. Predo mnou stála vysoká shinigami. Na ruke mala podkapitánsku pásku, tak som sa jej uklonila.
,,Ahoj, volám sa Kotetsu Isane a ty?" milo sa ma spýta.
,,Inoue Orihime." odvetím.
,,Teší ma. Toto kimono by ti malo byť dobré, uteráky aj mydlo sú tam. Ak by si niečo potrebovala, stačí povedať." usmiala sa.
,,Ďakujem."
Vezmem si od nej čisto-biele kimono a zaleziem do kúpelne. Kimono položím na uteráky a zhodím zo seba mokré veci. Vezmem mydlo a vleziem pod sprchu. Neviem ako dlho mi to trvalo, ale počula som, že Ichigo sa už vrátil do izby. Niečo hovoril Isane, no nerozumela som mu. Zabalím sa do uteráka a nakuknem cez dvere.
,,Ehm, prepáčte, ale neviem kam mám dať tie mokré veci." ozvem sa.
Obaja na mňa pozreli a ja sa mierne začervenám.
,,Dám ti ich usušiť." usmeje sa Isane, prejde popri mne a vezme ich. S Ichigom sme sa zatiaľ navzájom prehliadali. Uterák zakrýval len to najnutnejšie, takže mal dobrý pohľad. Nie, nie som namyslená, ale viem, že moje telo mi mnohé dievčatá závideli. Ja som sa na pohľad tiež nemohla sťažovať, Ichigo totiž na sebe mal len trenky a na jeho vypracované svaly som sa nemohla prestať dívať.
Ichigo nakoniec prelomil ticho slovami: ,,Snáď ti to nevadí, vždy spávam takto."
Len som sa usmiala a zaliezla naspäť do kúpelne, kde som sa dôkladne poutierala a obliekla si kimono. Otvorím dvere, ale nikoho nevidím. Zrazu ma Ichigo objal a so mnou trhlo.
,,Bože! Vieš ako som sa zľakla?" vyčítam mu a zhlboka dýcham.
Srdce mi bilo veľmi rýchlo, hoci to už som si sotva uvedomovala, veď pri Ichigovi mi tak bilo vždy.
,,Prepáč, nechcel som ťa tak vystrašiť." pousmial sa.
Otočím sa k nemu tvárou a ruky si omotám okolo jeho krku.
,,Pekné telo." poznamená len tak mimochodom.
,,Nápodobne." uškrniem sa.
Pritiahol si ma k sebe ešte bližšie a pomaly ma začal bozkávať. Okamžite som mu bozky opätovala. Jazykom som narazila na ten jeho a preplietla som ich. Prsty si zamotám do jeho vlasov. Odpoveďou mi bola väčšia vášeň z jeho strany. Rukou mi prechádzal po celom chrbte akoby ho skúmal. Neviem čo ma to napadlo, ale zložila som ruku z jeho krku až dole, kde som našla jeho putujúcu ruku a presunula som ju na môj zadok. Urobil však niečo čo som nečakala. Odtiahol sa. Začervenám sa.
,,Prepáč, asi som to prehnala."
Najradšej by som od hanby sklopila zrak, ale statočne som sa mu aj naďalej pozerala do očí. Videla som ako preglgol až potom odvetil.
,,Nie, ty prepáč. Prekvapilo ma to. Netušil som, že...."
Nenechala som ho dokončiť. Opäť som sa k nemu pritúlila. Jemne ho pohladím po tvári a dám mu malý bozk. Zdalo sa, akoby sa trochu zachvel.
,,Že po tebe až tak túžim? Po pravde, mňa to tiež prekvapuje." zašepkám.
Znova ma prekvapil. Zobral ma do náruče a preniesol na posteľ. Sotva ma tam položil, už ma vášnivo bozkával. Nemala som čas protestovať. Vlastne, ani som nechcela. Jednu ruku som mu zase vplietla do jemných vlasov, druhú som mu položila na plece. Cítila som, že on má jednu ruku položenú vedľa mojej hlavy na vankúši. Asi sa ňou podopieral aby na mne neležal celou váhou. Netušila som však kde má tu druhú kým som ju nepocítila na svojom stehne. Pomaly po ňom putovala, až sa dostala pod kimono. Vtedy mnou prešla vlna vzrušenia. Prepustil moje pery a presunul sa nižšie. Bozkával ma na krku a v tejto chvíli mi to prišlo iné ako predtým. Oveľa viac vzrušujúce. Neubránila som sa tichému vzdychu. Ichigo zrejme potešený mojou mierou vzrušenia sa mi ticho zasmial do ucha a vzápätí ho zasypal pusami. Pevne som ho objala okolo krku a ešte viac si vmotala prsty do jeho vlasov. Nepokojne som zakňučala, chcela som jeho pery na mojich. Pochopil, pretože hneď sa im začal venovať. Spokojne som sa pod ním pomrvila. Ruku, ktorou ma doteraz hladil po stehne, vytiahol spod môjho kimona a pomaly ju posúval po mojom tele až k viazaniu kimona. Jedným plynulým potiahnutím rozviazal opasok a veľmi pomaly skúmal rukou každú časť môjho tela. Zrazu sa však prudko postavil.
,,Obleč sa." šeptom mi prikázal.
Vôbec som nechápala, ale poslúchla som. Posadila som sa a nasledujem jeho pohľad, ktorý smeroval na dvere. Ozvalo sa tiché zaklopanie a dnu vstúpila Isane. Odvrátim sa od nej a snažím sa upokojiť moje dýchanie aj srdce. Predstierala som, že skúmam veci čo sú na stolíku.
,,Doniesla som vám večeru ako ste chceli kapitán." počujem Isane.
,,Ďakujem Isane. Môžeš ísť." pokojne jej odvetil.
Počujem ako zavrela za sebou dvere, preto som sa otočila na Ichiga. Čakala som, že sa bude tváriť skôr sklamane, alebo nahnevane, jednoducho čokoľvek okrem širokého úsmevu. Pozrel na mňa a zasmial sa.
,,To bolo tesné." povie a ja som sa uškrnula.
Postavím sa a prejdem k nemu. V rukách držal podnos na ktorom boli misky s našou večerou.
,,Zeleninové rizoto." poteším sa.
Hneď si vezmem jednu misku a postím sa do jedla. Ichigo sa pousmial a pustil sa do svojej porcie.
2024 ©