Smutný kapitán-11.

11. Problémy

Ichigo sa od nás trochu vzdialil a rovnako ako my, hľadal voľný stôl, ale bez úspechu. Všetko bolo plné. Prechádzala som sa pomedzi stoli, keď ma zrazu niekto chytil za ruku. Otočím sa a uvidím Kimi.

,,Orihime, sadnite si sem, obsadila som vám miesta."

,,Ďakujem." venujem jej vďačný pohľad.

Kiyokana si hneď sadla, no ja som prešla k Ichigovi a potiahla ho za ruku. Ťahala som ho späť ku Kimi a on ma ochotne a bez slova nasledoval. Pri stole som mu pustila ruku a posadila sa. Kimi okamžite vyskočila s uklonila sa mu.

,,Ahoj. Dúfam, že nebude vadiť ak sa s vami najem."

,,Nie, to je v poriadku. Sadnite si." ponúkla mu stoličku.

,,Kimi, nie je to žiadny boh ani kráľ, nemusíš mu odsúvať stoličku." poznamenám.

Ichigo na mňa pozrel, usmial sa, zasunul ponúkanú stoličku vedľa Kimi a sadol si ku mne. Zamračím sa naňho. Spýtavo na mňa pozrel, no ja len pokrútim hlavou.

,,Neskôr." zašomrem.

Všetci sme sa pustili do jedla a nastalo ticho.

Ichgo ho však prerušil: ,,Orihime, dnes idem za ,,bandou pubertiakov", takže ak chceš, môžeš ísť so mnou. Mám totiž skvelý nápad."

,,Jasné, prečo nie." pokrčím plecami.

Pozrel na Kimi. Tá si jeho pohľad všimla a už otvárala ústa, ale on povedal: ,,Rozmýšľam nad tvojím menom. Nehovor ho, ja si spomeniem."

Chvíľku sa na ňu pozeral, ona však odvrátila pohľad.

,,Jasné! Kimi, však?" usmial sa.

Otočila sa naňho a usmiala sa.

,,Áno." potvrdí.

,,Hovorila si, že shinigamim sa chceš stať z pomsty?"

Sklonila hlavu k stolu a prikývla.

,,To je v poriadku, nie je to nič za čo by si sa musela hanbiť. Je to dôvod rovnako ako ostatné. Pomsta dokáže človeka hnať dopredu, ale je dôležité aby to nepreháňal." milo jej hovoril a ona zodvihla prekvapene hlavu.

,,Naozaj si nemyslíte, že je to niečo zlé?"

,,Ja teda určite nie. Tiež som sa stal shinigamim kvôli pomste." vyhlásil.

Prekvapene sme sa naňho pozreli.

,,Fakt? To som nevedela." zašepkám.

,,Áno, je to pravda. Teda jedna časť môjho srdca chcela chrániť, ale väčšia túžila po pomste." ticho povie.

Zdalo sa mi, že náhle sa mu v očiach zableskol smútok, hnev a nenávisť. To všetko som zazrela len na okamih. S dievčatami som si vymenila prekvapené pohľady. Vedela som, že sa o tom nechce rozprávať, určite nie so všetkými, preto som zmenila tému.

,,Hm Ichigo, už máš podkapitána?"

Myslím, že to uvítal vďačne, hoci na sebe nedal nič poznať. Nasadil chladný výraz, pri ktorom bol naozaj krásny. Snažila som sa ignorovať smútok v jeho očiach, ale nešlo to. Dokonca aj keď sa pousmial oči ostali bez zmeny. Potreboval utešiť, možno sa o tom porozprávať, no nemohla som. Nie tu.

Jeho odpoveď ku mne doľahla akoby z diaľky: ,,Pýtal som sa Senriho a ten súhlasil, takže len čo vybavím potrebné papiere bude z neho môj zástupca."

,,To je skvelé." odpovedala mu Kiyokana, kedže ja som mlčala a neprítomne hľadela do taniera.

,,Orihime, vnímaš nás?" drgne do mňa Kimi.

,,Č-čo? Jasné, áno. Nó to je úžasné. Chcem povedať, musíš byť rád, že budeš mať o starosť menej." usmiala som sa naňho.

Pozorne si ma premeral pohľadom až potom s úškrnom poznamenal: ,,To je pravda."

Pokračovala som v jedení a rovnako aj ostatní. Všetci sme boli zabratí do vlastných myšlienok, až nás vyrušil hluk, ktorý zrazu narástol. Obzerala som sa okolo a uvidím čierneho motýľa poletujúceho ponad stoly.

,,Kde sa tu vzal?" zamrmlem.

Zvyšní traja sa pozreli tým istým smerom. Ichigo okamžite vyskočil a kráčal k stolu, pri ktorom sa práve po motýľovi oháňali.

,,Nechajte ho na pokoji!" prikázal a hluk razom utíchol.

,,Toto je pekelný motýľ. Posielajú sa ním správy." vysvetlil.

Zodvihol ruku a motýľ mu okamžite pristál na prste. Chvíľu naňho pozeral a počúval niečo čo sme my očividne počuť nemohli. Zrazu motýľ z ničoho nič odletel. Ichigo trochu znepokojene pozrel našim smerom.

,,Musím ísť. Uvidíme sa neskôr."

Vedela som, že to smeroval hlavne mne, preto prikývnem. Bleskovo odbehol a v jedálni sa opäť všetci pustili do rozhovorov. Kimi sa na mňa hneď vrhla.

,,Ty kapitána Kurosakiho oslovuješ menom a ešte mu aj tykáš?"

Pozerala pritom zhrozene, akoby som niekoho zavraždila.

,,On sám ma o to požiadal. Okrem toho, nebudem predsa kamarátovi vykať." pokojne odvetím.

,,To dáva logiku." prikývne Kimi.

,,Inak Kimi, tie tvoje veci už nebudeme potrebovať, ale veľmi nám pomohli. Ďakujeme." pripojí sa Kiyokana.

,,Nie je za čo. A na čo ste ich vlastne potrebovali?"

Pozrieme s Kiyokanou na seba.

,,Pre mňa. Ichigo ma zobral na svadbu kapitána a bývalej podkapitánky." vysvetlím.

,,Páni! Prečo si to nepovedala skôr? Mohla som vám pomôcť."

,,Nikto nevedel, že tam s ním ide. Len ja a možno aj Senri-san." dodá Kiyokana.

,,Aha. A ktorý kapitán sa ženil?" pýta sa.

,,Kapitán Hitsugaya. To je ten malý s bielymi vlasmi." usmejem sa.

,,A ako si vyzerala?"

Chcela som odpovedať, no Kiyokana ma predbehla.

,,Nádherne. Mala tmavozelené šaty, trochu som jej zvýraznila oči a jemne zvlnila vlasy. Bola jednoducho úžasná. Mala si vidieť kapitána Kurosakiho keď ju uvidel." zasmiala sa.

Okamžite som sa začervenala.

,,Kiyokana, nepreháňaj." oborím sa na ňu.

,,Nepreháňam, pozeral na teba ako na zázrak. Ale boli ste spolu dokonalý." rozplýva sa ďalej.

,,Škoda, že som vás nevidela." povzdychne si Kimi.

,,Určite budú fotky zo svadby tak možno sa mi podarí nejakú ti ukázať." upokojím ju.

Konečne sme dojedli a vybrali sa na izbu. Kimi šla s nami. Zobrali sme jej veci a zaliezli k nej do izby. Tam sme boli až do večera. Spolu sme šli na večeru, kde sa k nám pripojil Rai. Výborne sa zabávali, ja som však nemala náladu. Premýšľala som kde je asi Ichigo a čo robí. ,,Zrejme v tej správe bolo niečo dôležité a nemohol prísť." S touto myšlienkou som dokonca aj zaspávala.

Ráno sme museli vstávať a ísť na teoretické vyučovanie. ,,Super. Ak nepríde tak ho vôbec neuvidím." Po raňajkách som sa mrzuto dovliekla do triedy. Kiyokana bola s Raiom. Myšlienka na nich ma zabolela. ,,Prečo to nemôžeme aj my mať také jednoduché?" Už prišli všetci a do triedy vošiel Senri. Hneď sme sa mu uklonili. Lepšie som sa naňho pozrela a videla som, že má kruhy pod očami. Vyzeral vyčerpane.

,,Budeme preberať niečo jednoduchšie, nemám sily vám vysvetľovať niečo zložité. Povieme si o divíziach, ich kapitánoch a zástupcoch." začal rozprávať.

,,Kapitán Kurosaki chcel prísť tiež, ale kedže kvôli vrchnému kapitánovi je celá 5. jednotka hore nohami a Ichigo má poriadny problém, nemohol sa dostaviť. Príde však hneď ako bude môcť. Hoci aj na chvíľku." povedal a pri poslednej vete pozrel na mňa, ale len na okamih.

,,Takže Ichigo má problémy a preto nemôže prísť. Chudáčik." Prestala som premýšľať a počúvala som Senriho. Vždy povedal meno kapitána a podkapitána jednotky a niečo o ich zanpakutou, prípadne aj niečo zaujímavé o nich. Nezabralo to veľa času. Skončil akurát do obeda.

,,Po obede sa sem už nemusíte vracať, ja musím ísť." bolo posledné čo povedal a rýchlo odbehol.