9.KAPITOLA-DÔVERA NADOVŠETKO
Dopoludnie bolo také kludné, až sa to Ichigovi zdalo divné. Žiadny Hollow, žiadna hádka, dokonca ani nebolo čo riešiť. Pri obede sedel ako vždy s chalanmi z triedy, pretože Orihime odbehla z Tatsuki. Započuli smiech. Boli to Orihime a Tatsuki.
,,Môžeme si k vám prisadnúť?" spýtali sa s úsmevom.
Chad sa obzrel po ostatných, ale nezbadal, že by to niekomu prekážalo, preto prikývol. Všetci sa pustili do živej debaty o blížiacich sa skúškach, len Ichigo a Orihime si sadli trochu bokom.
,,Ešte som ti to nestihol povedať, ale otec ti odkazuje, že ho ten včerajšok mrzí. Chcel ti to povedať osobne, lenže už si bola doma, tak som mu sľúbil, že ti to dnes poviem. A vraj spolu vyzeráme šťastný a zdá sa mu akoby som vyrástol veľmi rýchlo." šepne jej Ichigo.
Orihime z úsmevom zašepká: ,,To je dobré. Milé od neho, že si s tým robí starosti a je samozrejmé keď takto reaguje. Veď si jeho jediný syn."
,,Čo si to tam vy dvaja šepkáte? Aj my chceme počuť!" zaujíma sa usmiata Tatsuki.
,,Radšej nie. Ohovárali sme ťa." žmurkne na ňu Ichigo.
,,Ako ich môžeš tak klamať?!" vykríkne zrazu Keigo.
,,O čom hovoríš?" prekvapí to Ichiga.
,,Dobre vieš o čom hovorím! V piatok si sa v škole zahrával s Tatsuki a večer si sa už hral na romantika pri Orihime! Obe ich zneužívaš a klameš!"
Ichigovi to konečne doplo a začal sa smiať.
Rýchlo sa však ovládol a povedal: ,,Všimol si si správne..."
,,Čo?!" spýta sa šokovaná Orihime a Chad je tiež prekvapený.
Ichigo zatvorí oči, pretože sa naňho spustí hŕba otázok.
,,Nechajte ma dohovoriť."
Keď sa utíšia znova pozrie na Keiga.
,,Ako som povedal všimol si si správne, ale zdanie niekedy klame."
Orihime značne odľahlo a Ichigo zatiaľ pokračoval.
,,Keby si počul o čom sa rozprávame, vedel by si, že som jej vyčítal ako sa správala k Orihime."
,,To je pravda." prisvečí aj Tatsuki.
,,A-ale to ako si nad ňou stál..." jachtá Keigo ďalej.
,,Ako som ju mal podľa teba zastaviť, keď chcela zdrhnúť?" spýta sa ho Ichigo.
Odpovedal mu len pokrútením hlavy.
Ichigo sa otočí na Orihime a s úsmevom povie: ,,Neklamal som ti."
,,A čo Rukia?" ozve sa Mizuiro.
,,Sme len kamaráti. Nič som s ňou nemal, nemám a ani nebudem mať." odvetí.
,,Kde si nás videl?" zapojí sa nečakane Orihime.
,,Pri rieke. Šiel som tadiaľ s jedným kamarátom."
,,Ty si ich ani nepozdravil?" diví sa Mizuiro.
,,Je jasné, že ty si ich nevidel!" odvrkne Keigo.
,,Nič zlé určite nerobili, však?" spýta sa, pozerajúc na Ichiga.
Ten sa s kľudom oprie o strom a odpovie: ,,Nie. Objať niekoho nie je protizákonné."
,,ÁÁÁ! Objať niekoho a sedieť v objatí ako ste boli vy dvaja je niečo iné!" vykríkne Keigo.
,,No tak ako kamaráti určite nesedeli, pretože nimi už nie sú." doplní Tatsuki.
,,Hej! Ako to myslíš, že už nie sú kamarátmi?" prekvapí sa Mizuiro.
,,ICHIGO!" zvolajú všetci naraz.
,,Dajte pokoj. Nič vám nepoviem."
,,Ale ale. Čože si mi to včera hovoril?" usmeje sa naňho Orihime.
,,Tak im to povedz ty. Ja to hovorím všetkým." odvetí stále kľudný Ichigo.
,,Dočkáme sa už vysvetlenia?" znetrpezlivie Mizuiro.
,,Chodia spolu. Jednoduchá odpoveď." ozve sa spoza stromu a objaví sa pri nich Ishida.
,,Ishida. Ako vždy si pokazil celú srandu." otrávene mu oznámi Ichigo.
,,ČOOO?!" zakričí Keigo a vyskočí.
Kým pobehuje dookola, kriči a narieka, Ichigo šepne Orihime: ,,To môj otec reagoval lepšie ako on."
Orihime sa zasmeje.
,,Povedz, že to nie je pravda!" zakričí Ichigovi pri uchu.
Tomu už pretiekol pohár trpezlivosti a jednu mu vrazil. Keigo sa pár metrov preletel, ale konečne prestal.
,,Ticho. Chcem dojesť obed." povie Ichigo, lenže obedu nikde.
,,Čo to...?" začne Ichigo obzerajúc sa okolo seba.
Orihime mu ukáže misku z jeho obedom.
,,Dokáž mi, že si hovoril pravdu." podpichuje ho.
,,Ak chceš pusu povedz to rovno, ale neber mi obed." povie a s úsmevom sa posunie celkom k nej.
Potajme pozrie na svoj obed, nakoniec však pokrúti hlavou a pred očami kamarátov ju pobozká. Orihime mu s úsmevom vráti misku.
Keigo sa pokúsi o úsmev a povie: ,,T-to bolo určite len preto aby ti vrátila obed, však Ichigo."
,,Mne sa nezdá." odporuje zaskočený Mizuiro, pretože si vymenili ešte zopár bozkov.
Keď sa spokojná Orihime oprela o Ichiga, Mizuiro si sadol bližšie a začal sa vypytovať. ,,Ako dlho ste spolu?"
,,Bude to týždeň." bez rozmýšľania odvetí Ichigo.
,,Týždeň?! Prečo si nám to nepovedal skôr?" spýta sa trochu sklamane.
,,Ishida, Chad a Tatsuki to vedeli od začiatku. Ale neboj sa. Môj otec sa to dozvedel tento víkend. A prečo? Proste nebol čas."
Doje obed a chytí Orihime okolo pliec a ona si položí hlavu na jeho hruď. Zatiaľ čo sa z Mizuirom rozprávajú a ostatný pozorne počúvajú, Tatsuki sa posadí z druhej strany vedľa Ichiga a tiež sa oňho oprie.
Hneď ako zacíti, že sa ho dotýka, vyskočí a začne kričať: ,,Tatsuki! Zbláznila si sa?!"
Na ich prekvapenie aj Orihime sa naježí: ,,O čo sa snažíš?!"
Ichigo sa zasmeje a povie: ,,Si zlatá keď sa hneváš."
To Orihime nedalo a musela sa usmiať.
,,Nebojte sa. Urobila som to len preto, že Keigo vám stále neveril. Vidíš? Žiadne dievča sa ho len tak nedotkne. Myslím, že by musel prinajmenšom spať." vysvetľuje im.
Ichigo si vydýchne, sadajúc si napäť na zem.
Orihime sa k nemu znova pritúli zo slovami: ,,Kde máš mobil?"
,,Niekde vo vačku." odvetí.
Hneď ako to dopovie Orihime ho začne hľadať.
,,Hej! Orihime!" snaží sa ju zastaviť a krúti sa na všetky strany.
,,Seď ticho. Už ho skoro mám." odpovie mu s rukou v jeho vačku.
,,Tu je." ozve sa vzápätí a vytiahne ho.
Otvorí ho a chvíľu naň prekvapene pozerá, potom sa usmeje a riekne: ,,Zdá sa, že sme mali rovnaký nápad."
Ukáže na svoju fotku svietiacu na displeji. Doteraz všetci pozorne počúvali, ale po týchto slovách sa nahrnuli k nej a nakúkali do mobilu.
,,Načo si ho vlastne chcela?" spýtal sa keď mu ho vracala.
,,Bude zvoniť. Mali by sme ísť do triedy." odpovie, vstávajúc.
Práve keď sa Ichigo postavil a chystal sa zobrať misku, započul výkrik. Orihime sa pošmykla na obale z desiaty a padala. Podarilo sa mu ju zachytiť.
,,Ďakujem. Som nešikovná." povie, hneď ako stojí pevne na nohách.
V triede bolo cez ďalšiu prestávku rušno. Keigo sa rozhodol oznámiť novinku, ktorú sa dopočul všetkým ostatným spolužiakom. Zhŕkla sa okolo neho celá trieda a pozorne počúvali, čo im rozpráva.
Po tom ako skončil sa z hlúčiku ozvalo: ,,Inoue a Kurosaki?! Myslíš si, že sme na hlavu padnutý, alebo čo?! Kurosaki by s ňou nechodil!"
Ichigo sedel na lavici neďaleko od nich a dobre sa zabával.
Keigo sa naňho otočil s otázkou: ,,Nechceš im povedať, že hovorím pravdu?"
,,To nie je môj problém. Nebudem ich o ničom presviečať." usmeje sa Ichigo.
Vtedy mu niekto zozadu zakryje oči a on vyskočí. Cítil, že to nebola Orihime.
,,Kľudni sa Ichigo. Nevieš kde je Orihime?" pýta sa Tatsuki.
,,Myslel som si, že si s ňou. Veď išla za tebou." začuduje sa.
,,Asi sme sa obišli." pokrčí plecami.
,,Chýbala som vám?" ozve sa od dverí usmiata Orihime.
,,Čo sa tu deje?" spýta sa, keď k nim podíde, ukazujúc na spolužiakov.
,,Podľa toho ako na vás pozerajú, asi Keigo prezradil to vaše tajomstvo." odvetí jej kamarátka.
,,Ako to, že proti tomu nič nerobíš Ichigo?" nevychádza z údivu Orihime.
,,Mne to nevadí, ale ak to vadí tebe tak rýchlo zasiahnem." usmeje sa na ňu.
,,Aj tak mu neveria." dodá.
,,Inoue nám určite povie pravdu!" zakričí nejaké dievča z davu.
Hneď k nej všetci pribehli.
Ichigo sa nemohol pozerať ako ju tlačia a zasypávajú otázkami, preto zakričal: ,,Dosť! Uhnite!" odstrkoval spolužiakov a privinul si vyplašenú Orihime k sebe.
,,Veľmi pekne ďakujem." zavrčí na Keiga.
,,Dajte jej pokoj!" okríkne spolužiakov.
,,Ďakujem." zašepká Orihime a pevne ho objíme.
,,Možno to oľutujem, ale už nie je iná možnosť." pozrie jej do očí a potom ju pobozká.
Od spolužiakov sa ozve pár prekvapených vykríknutí a ostatný stoja bez pohnutia s otvorenými ústami. Orihime naňho pozrie napoly nahnevane, napoly s úsmevom.
,,Iné riešenie nebolo, prepáč." zasmeje sa Ichigo.
,,To nie je fér. Inoue ty si taký šťastný človek!" povie jedna ich spolužiačka.
,,Máš veľký dom len pre seba, skvele vyzeráš, chodíš s najkrajším chlanom z triedy..." pri posledných slovách očervenie ako rajčina a zmĺkne.
Ichigo prekvapene zažmurká a pozrie na Orihime: ,,To myslela mňa?"
,,Áno." s úsmevom odvetí.
Potom sa otočí na to dievča a povie: ,,Možno takto sa ti to zdá skvelé, ale v tom veľkom dome mi často býva smutno a nemám čo robiť. Na výzore mi veľmi nezáleží a pokiaľ ide o Ichiga tak s ním nechodím preto ako vyzerá. Mám ho rada preto aký je. Nebyť mojich úžasných kamarátov bola by som veľmi osamelá a to nie je niečo skvelé. Nikto mi nemá čo závidieť. Život sa so mnou nehral."
Po týchto slovách posmutnie a Ichigovi je hneď jasné, na čo narážala tou vetou o živote. Chytil ju za ruku. Keď naňho pozrela povzbudivo sa na ňu usmial.
Otočil sa na ostatných zo slovami: ,,Nerobte z toho žiadnu senzáciu. Naozaj vás prosím, nechajte na pokoji aspoň Orihime."
Vzrušené šepkanie stíchlo a keď sa ozvalo zvonenie, všetci si bez slova posadali na miesta. Hodinu mali s triednou učiteľkou a aj napriek tomu, že Ichigo na jej hodinách dosť často chýbal, nevenoval jej veľkú pozornosť. Sledoval totiž Orihime a obdivoval jej krásu.
,,Tak Ichigo. Keď ťa tu už konečne máme, vyskúšame si čo vieš." zavolala si ho k sebe.
Veľmi neochotne odtrhol zrak od Orihime a namieril si to k tabuli.
,,Si nejaký zamyslený." povie mu keď k nej podíde.
,,Zamyslený? Skôr zamilovaný!" poznamená Tatsuki.
,,Naozaj?" spýta sa prekvapená učiteľka.
,,Na osobné otázky nemusím odpovedať." konečne prehovorí.
Zacíti pohľad Orihime, preto na ňu pozrie a usmeje sa.
,,Máš pravdu. Preverím si tvoje vedomosti." znova sa ujme slova vyučujúca, čím Ichiga opäť vytrhne od očného kontaktu s Orihime.
Odpovedal správne na každú jej otázku, až ho nakoniec posadila s výbornou známkou a pochvalou.
Bola to posledná dnešná hodina a na jej konci, keď Ichigo s Orihime odchádzali držiac sa za ruky, triedna povie: ,,Inoue, Kurosaki. Chcem sa s vami porozprávať."
,,Nemusíte na nás čakať." povie Ichigo priateľom.
,,O čom s nami chcete hovoriť?" spýta sa Orihime.
Učiteľka na nich pozrie a vtedy si všimne ich prepletené ruky.
,,Myslela som si to podľa toho ako ste na seba pozerali." usmeje sa, kývajúc na ich ruky.
Obaja sa nad tým len pousmejú.
,,Všimla som si, že ste za posledný rok veľa vymeškali. Ty trochu viac Ichigo, ale aj Orihime chýbala často." zvážnie.
,,O tom dobre vieme." odvetí Ichigo.
Snažil sa tváriť kľudne a nebolo by na ňom ani nič poznať, keby pevnejšie nestisol Orihime ruku.
,,Ja by som rada vedela prečo." pokračuje.
Orihime zatají dych a čaká čo povie Ichigo.
Ten sa zhlboka nadýchne a úplne vážne povie: ,,Aj keď som čakal, že sa na to opýtate, nemôžem vám odpovedať."
,,Ichigo, mám právo to vedieť!" zamračí sa triedna.
,,Nemôžem vám to povedať. To je náš zákon." odvetí.
,,Náš?" čuduje sa.
,,Pani učiteľka nepýtajte sa. Ja vám to naozaj nemôžem povedať. Ale musíte mi veriť, že keby to nebolo potrebné tak by som nechýbal. Prijal som takú povinnosť, preto teraz nemám niekedy na školu čas." vysvetľuje.
,,Orihime dúfam, že ty mi povieš niečo iné." pozrie na ňu.
,,Je mi ľúto, ale nie. Nemôžem." smutne odvetí a odvráti pohľad.
,,Možno nemám inú možnosť, len vám uložiť trest pokiaľ mi nepoviete pravdu." sprísnie.
,,Trest za ochranu životov priateľov, nevinných ľudí a za presadzovanie dobra." povie Ichigo trochu nahnevane.
,,Čo mi tým chceš povedať?" spýta sa ho.
,,Viac než bolo potrebné. Toto je moja povinnosť. Nemám k tomu čo viac dodať. Teraz pokiaľ dovolíte, radi by sme išli domov. Dovidenia."
Na rozlúčku sa na ňu ešte usmial, aby nemala pocit, že sa lúčia v zlom.
,,Kam by sme šli dnes?" spýta sa ho Orihime cestou domov.
,,Sľúbil som Karin, že sa pôjdem pozrieť na jej zápas. Tak poď so mnou ak chceš a potom môžeme niekam zájsť." navrhne s úsmevom, na čo Orihime prikývne.
2024 ©