8.KAPITOLA-VÍKEND PLNÝ PREKVAPENÍ
Sestry za chvíľu zaspali, ale Ichigo, aj keď bol unavený, zaspať nemohol, pretože mal plnú hlavu myšlienok. Pohodlnejšie sa usadil vedľa otca a usmial sa pri spomienke na to, čo mu Orihime povedala ako posledné.
,,Myslím. Neboj sa." pomyslel si.
Otec naňho pokukoval. Po dvoch hodinách keď sa Ichigo ako-tak vyspal a vyšlo slnko, zobral do ruky mobil a pozrel naň. Zrejme zistil, čo potreboval, pretože ho hneď aj zaklapol. Bolo skoro osem hodín a od tej chvíle otváral a zatváral mobil každých päť minút, až to otcovi liezlo na nervy.
,,Môžeš s tým prestať?" nervózne sa ho spýtal.
,,Jasne. Prepáč. Ani si neuvedomujem čo robím. Kedy tam budeme?" znetrpezlivel.
,,Za takých 30 minút sme tam. Prečo?"
,,Len tak." odvetí.
,,Zavolám jej keď tam prídeme." pomyslí si a zatvoril oči, nech mu zbytok cesty ujde rýchlo.
Dlho však nespal, pretože po desiatich minútach ho vyrušilo zvonenie mobilu. Na ten zvuk sa obaja strhli, ešte aj sestry sa zobudili. Ichigo otvoril mobil a blikala mu na ňom správa od Orihime. Otvoril ju a bola v nej fotka. Orihime na nej vyzerala pekne a na tvári mala očarujúci úsmev.
Pod fotkou bol odkaz: UŽI SI VÍKEND. MÁM ŤA RADA. ORIHIME
Po prečítaní sa Ichigovi na tvári objavil široký úsmev. Karin sa k nemu naklonila a nazrela mu do mobilu. Nevidela naň však poriadne, preto si pritiahla bratovu ruku a vzala mu ho.
Vydýchne a povie: ,,Odpíšeš?"
Otočil sa na ňu a prikývol. Stále mal na tvári ten úsmev a Karin využila príležitosť a odfotila ho.
,,Teraz už môžeš odpísať." odpovie, podávajúc mu mobil.
,,Vďaka."
Vzal si ho a fotku priložil k odkazu: ĎAKUJEM. AJ JA ŤA MÁM RÁD. ICHIGO
O chvíľku Orihime zapípal mobil a pozrela naň. Keď uvidela Ichigovu fotku a jeho odkaz, bola v siedmom nebi. Celý deň nemyslela na nič iné, rovnako ako Ichigo.
Po tom, ako dorazili na miesto sa ubytovali v chatke. Naobedovali sa a po oddychu sa šli poobzerať po okolí. Bolo to pekné horské prostredie s lesmi všade kam sa pozreli.
,,Tak čo? Je tu pekne?" spýtal sa otec, zhlboka dýchajúc čerstvý vzduch.
,,Áno!" vykríkli naraz sestry.
Ichigo sa zahľadel na neďaleké skaly a povedal: ,,Myslím, že je tu fajn. Večer, keď prestane piecť slnko, sa tu môže dobre trénovať."
Otec iba prevráti očami: ,,Myslíš aj na niečo iné ako je tréning?"
,,Momentálne len na niekoho, nie niečo." tajomne odvetí a ide ďalej.
Zišli na lesnú cestičku.
,,Nazbierame huby na večeru?" spýta sa s rozžiarenými očami Yuzu.
Všetci súhlasili. Karin a Yuzu šli spolu, ale otec s Ichigom sa rozdelili.
,,Čo bolo v tej správe pre Ichiga?" spýta sa Yuzu Karin. Sestra jej hneď odpovie, obzerajúc sa okolo seba na zem.
,,Orihime mu poslala svoju fotku, mimochodom veľmi peknú, a krátku správu v ktorej mu zaželala pekný víkend s vetičkou mám ťa rada."
Yuzu sa zahľadela na svoju sestru, preto si nevšimla koreň stromu, potkla sa a bola by padla keby ju Karin nezachytí. Asi o 15 minút počujú neďaleko od seba krik. Je jasné, že otec a Ichigo sa stretli, pričom znova vznikla hádka. Rozbehli sa tým smerom. Bolo to tak ako predpokladali. Ichigo s otcom stáli oproti sebe a kričali niečo o včerajšku.
,,Dosť! Už ti nič nepoviem! Jedine, že by si chcel počuť pravdu a pochopil ma!" zakričal Ichigo a otočil sa späť von z lesa.
Aby ho neprenasledovali rozbehol sa, vyskočil na konár, zachytil sa ho a vežal po vetvách stromov. Keď im zmizol z dohľadu zastavil sa a cítil v sebe zlosť. Hnevu sa potreboval zbaviť. Lenže nechcel aby ho počuli. Spomenul si na skaly a rozbehol sa k nim. Uvidel pri nich malé jazierko. Kľakol si k nemu a pozrel na hladinu vody. Nechcel sa s ním znova pohádať, ale vyprovokoval ho. Pomaly ponoril ruku do vody. Bola príjemne chladivá, preto si ňou opláchol tvár a pozrel na skalnatú horu pred sebou. Vyzliekol tričko a pustil sa do lezenia na vrchol. Zhora videl na diaľku niekoľkých kilometrov. Dlho pozoroval svoju rodinu ako ho všade bezvýsledne hľadajú. Našli však len jeho tričko. Yuzu s obavami v očiach pozrela na otca, ktorý sa snažil byť statočný, ale nebolo mu všetko jedno.
,,Určite je v poriadku. Vie sa oseba postarať." utešoval seba aj svoje dcéry.
Zobrali tričko a keďže začalo zapadať slnko, odišli do chatky. Ichigo odložil telo a ničím nerušený sa pustil do tréningu.
Pár minút po siedmej sa otvorili dvere chatky a vošiel dnu Ichigo. Karin a Yuzu zvýskli a rozbehli sa k nemu. Bez toho aby ne ne čo len pozrel alebo prehovoril sa im vyhol, umyl si ruky a z jablkom odišiel do jednej z izieb. Tričko mal poskladané na posteli. Hodil ho na stoličku a vyvalil sa tam on. V kľude zjedol svoju ,,večeru" a vrátil sa dole, pretože potreboval sprchu.
Ako čakal, oslovil ho otec: ,,Chcem sa s tebou porozprávať."
,,Nemáme sa o čom rozprávať." chladne odvrkol Ichigo.
Keď sa však naňho pozrel videl, že sa tvári vážne preto miernejším tónom dodal: ,,Tak počkaj, kým sa osprchujem po tréningu."
Po osviežujúcej sprche vošiel do izby a posadil sa na gauč k sestrám. Otec sedel oproti v kresle.
,,Povedal si, že sa so mnou porozprávaš v prípade, keď budem chcieť počuť pravdu a pochopím ťa. Stále to platí?"
Ichigo pomaly prikývne a čaká čo bude ďalej. Yuzu sa neodvažovala ani pohnúť, Karin sa však na oboch mračila.
,,Pokúsim sa o to. Aspoň raz sa môžeme normálne porozprávať, nie?" spýtal sa ho.
Na tvári mu bol poznať skutočný záujem, ale aj tak mlčal. Otec pozrel na sestry a potom znova naňho.
,,Ide o nejaký chlapský problém? Dievčatá môžu odísť." takmer šepol.
Karin vyprskla: ,,Toto si nenechám ujsť! Okrem toho odkedy je láska problém?!"
Hneď ako to dopovedala chytila sa za ústa, ale už bolo neskoro. Všetci na ňu prekvapene pozreli.
,,Karin! Nabudúce ti nič nepoviem! Ty prezradíš všetko!" vyhŕkol Ichigo.
,,Po-počkaj! Chceš nebodaj povedať, že si sa zamiloval a preto si sa takto zmenil?!" vyvalí otec oči a šokovane naňho zazerá.
Ichigo šeptom a červený v tvári povie: ,,Áno."
,,ČOŽEEE?!" vyskočí.
,,Prestaň blbnúť. Veď má predsa 16. Už bolo načase nemyslíš?" povie odmerane Karin, čím ho utiši.
,,Sadni si." konečne prehovorí Yuzu.
,,Prečo?" vyzvedá.
,,Toto bola tá lepšia časť. Teraz príde niečo horšie." hovorí Karin.
,,No tak moment!" zapojí sa Ichigo. ,,Tým chceš povedať, že keď chodím s Orihime je to niečo zlé?!" zakričí skôr akoby si uvedomil, čo rozpráva.
Toto už otec nevydržal. Podlomili sa mu nohy a klesol do kresla.
,,Vidíš. Ani to nebolelo." uškrnie sa Karin. ,,A nie. To som tým nechcela povedať."
,,Toto si mala premyslené, však?" spýta sa jej s úsmevom Yuzu.
,,Hej. Ale nečakala som, že to vysype tak rýchlo." odpovie.
,,Dobre. Skúsim to s kľudom." zhlboka sa nadýchne Isshin.
,,Ichigo. Chápem ťa. Orihime je veľmi pekné dievča. Je to však len chvíľkové očarenie. Prečo to hneď musíme nazývať láskou?" povie, pozerajúc na syna.
Na ich prekvapenie sa Ichigo usmeje.
,,Odpoviem ti otázkou. Prečo nám nikto neveríte? Neviete ako sa cítime. Nerozumiem tomu. Veď je to naša vec nie? Nebudem ti tu nič vysvetlovať. Uveríš, keď uvidíš, rovnako ako Tatsuki."
,,Idem spať." dodá.
Práve vo chvíli, keď stojí na schodoch a Isshin chce niečo povedať, zazvoní mu mobil.
,,Ahoj Orihime." ozve sa Ichigo s úsmevom.
Zvyšok rozhovoru však nepočujú, pretože rýchlo vybehol hore schodmi.
Ďalší deň sa vliekol. Konečne sa vydali na cestu domov. Ichigo im zatiaľ cestou porozprával ako sa z Orihime dali dokopy.
Keď im ostálo posledných 10 minút cesty, zavolal Chadovi.
,,Ak chceš môžete ma ísť počkať. Čav." povedal ma napokon.
O chvíľku už Chad stál pred Orihime a povedal jej o telefonáte s Ichigom.
,,Jasné. Idem s tebou." usmeje sa.
,,Už sa ho nemôžem dočkať." povie a zatvorí za sebou dvere.
Nečakali dlho, kým sa objavili. Ichigo vybehol ako prvý a išiel ich privítať.
,,Ahoj Chad. Splnil si sľub?" spýta sa s úsmevom.
Chad prikývne, potom však nečakane povie: ,,Nechám vás. Zajtra sa uvidíme. Ahojte." usmeje sa na nich.
Ichigo len pokrčí plecami a pozrie na Orihime. Podíde k nej a objíme ju. Chce ju pobozkať, ale ona mu v tom zabráni prstom, ktorý mu priloží na pery.
,,Najskôr mi povedz, či som ti chýbala." povie prekvapenému Ichigovi.
Z úsmevom jej zloží ruku.
,,Áno. Chýbala si mi." odvetí, pozerajúc jej hlboko do očí.
Tentokrát ho chce pobozkať Orihime, ale on odvráti tvár a spýta sa: ,,A ja som ti chýbal?"
,,Samozrejme." znie jej odpoveď.
Ichigo spokojný z odpoveďou zavrie oči a začne ju bozkávať. Po chvíli, ktorá sa zdá ako večnosť, sa od seba odtrhnú a všimnú si Yuzu s Karin, ktoré zo svojou batožinou zastali kúsok pred nimi.
,,Ahojte." pozdraví ich Orihime so širokým úsmevom na tvári.
,,A-Ahoj." odpovedia trochu zaskočené.
,,Čo pozeráte? Padajte dnu." napomenie ich usmievajúci sa Ichigo.
Konečne sa pohnú.
Yuzu však tesne pri nich znova zastane a povie: ,,Hodíte sa k sebe, viete o tom?"
Ale ani nečakala na odpoveď a vojde dnu za sestrou.
,,Ichigo! Poď si zobrať veci.!" zavolá naňho otec.
Vybral sa naspäť a trochu nesmelá Orihime ho nasledovala.
,,Dobrý večer." slušne ho pozdravila, keď stáli pri ňom.
,,Ahoj Orihime." odpovie jej a na Ichigove veľké prekvapenie sa usmeje.
,,Si v pohode?" ohromene sa ho spýta.
,,Nemá význam ti nadávať, alebo niečo zakazovať. Aj tak si urobíš po svojom." vážne mu odvetí.
,,Mám pocit, že mi niečo uniklo." tvári sa Orihime nechápavo.
,, Ja som ti to totiž zabudol zabudol povedať. Včera som otcovi povedal, že spolu chodíme." spamätal sa Ichigo.
,,Nemohol si mi to povedať, keď som ti volala?" povedala sklamane.
,,Zabudol som. Prepáč. Nevedel som, že je také dôležité aby si to vedela hneď."
,,Hmmm..." smutne k nemu podíde.
Ichigo už prekvapene otvára ústa, ale Orihime sa usmeje a zvolá: ,,Robím si srandu!" a drgne do ešte viac vyhúkaného Ichiga.
,,Ty...!" začne, na čo sa Orihime zo smiechom rozbehne a on vybehne za ňou.
Pár sekúnd sa mu úspešne vyhýba, ale keď beží okolo stromu, neskoro si všimne, že išiel z druhej strany, preto si doslova vletia do náruče. Zo smiechom sa objali. Ichigo ju pohladí po vlasoch a pobozká aj napriek tomu, že vie o otcovi, ktorý ich pozorne sleduje. Orihime sa začervená.
,,Pozrerá sa tvoj otec." šepne mu do ucha.
,,Mne je to jedno. Mám ťa rád a nebudem to skrývať." povie tak nahlas, aby to počul aj Isshin.
Na to Orihime nenájde slová a zdá sa, že aj otca to vyviedlo z miery.
,,Aj ja ťa mám rada." povie.
Aby skryla rozpaky dá mu bozk. Keď ho pustí Ichigo ju chytí za ruku a kráča späť k veciam, ktoré predtým pustil na zem. Zoberie aj otcov kufor a idú k domu. Isshin sa rozhodne počúvať o čom sa rozprávajú, ak vôbec majú o čom rozprávať. Nemusel sa však obávať. Orihime veľmi zaujímalo, kde Ichigo bol a čo celý víkend robil. Zdalo sa, akoby jej s radosťou odpovedal na každú jej otázku, pokým sa nespýtala aký sľub dal Chad Ichigovi.
,,Nie. Toto ti naozaj nepoviem. Musím mať predsa nejaké tajomstvo."
,,Aj tak sa to doviem. Rovnako ako to, že si sa v škole rozprával s Tatsuki a otvoril jej oči. Inak za to ti ďakujem." žiarivo sa usmeje.
,,Odkiaľ to vieš? Povedala ti to, nemám pravdu?"
,,Máš." odvetí.
,,Tak dobre. Chad ťa mal strážiť." povie napokon.
,,Neveríš mi, alebo si sa o mňa bál?"
,,Verím ti." usmial sa.
,,Takže si sa bál. Nebolo prečo. Hlásim, že som bola celý víkend dobrá a strávila som ho s Tatsuki." povie zo smiechom.
Usmeje sa na ňu a vojde do domu, ale Orihime zaváha. Nevie, či má ísť dnu alebo počkať vonku.
,,Kľudne choď ďalej." ozve sa za ňou unavený Isshin.
,,Ďakujem." odvetí.
Prejde do obývačky, pričom sa neustále obzerá okolo seba. Na dupot po schodoch sa obzrie, ale je to len Ichigo.
,,Keď tak nad tým rozmýšľam tak ty si tu ešte nebola však?" zamyslí sa.
Pokrúti hlavou namiesto odpovede.
,,Hore máš zrejme izbu." prehovorí konečne.
,,Hej. Chceš sa pozrieť?"
,,Áno." usmeje sa a beží hore s Ichigom po boku.
,,Vlastne v tvojej izbe som už bola." začne Orihime, keď za sebou zatvoria dvere.
,,Viem o tom." povie Ichigo. Sadne si na posteľ a pritiahne si k sebe Orihime, ktorá sa posadí tesne vedľa neho.
Položil si hlavu hlavu na jej plece a zavrie oči. Orihime mu začne hladiť vlasy a on nevníma nič okrem jej ruky ako sa mu jemne prehrabáva vo vlasoch. Sedeli tak hodnú chvíľu až Ichigo zdvihol hlavu. Slovami nevedel vyjadriť svoje momentálne pocity, preto ju začal bozkávať. Rukou jej pritom prechádzal po chrbte a druhú mal položenú na jej nohe. Orihime mala ruku stále v jeho vlasoch a druhú mu položila na hruď. V takomto objatí a pri vášnivom bozkávaní sa otvorili dvere a niekto si odkašľal. Ichigo veľmi otrávene prestal bozkávať Orihime a pozrel na svojho otca.
,,Nerád ruším, hlavne keď vidím, že robíte niečo zmysluplné, ale ak ste hladný poďte sa najesť."
Idú za ním, držiac sa okolo pása.
,,Ozaj Orihime." spamätá sa pri večeri Isshin.
,,Lieky zabrali?"
,,Áno. Je mi skvele." usmeje sa.
,,Ktovie, či za to môžu lieky alebo Ichigo." poznamená Yuzu.
,,Je jedno kto, alebo čo. Hlavne, že je v poriadku." spokojne sa usmeje Ichigo.
,,Beznádejne zamilovaný." pokrúti nad bratom hlavou Karin.
Orihime aj Ichigo sa začnú smiať. Yuzu, ktorá práve pila, vyprskla džús na sestru a začala sa tiež smiať. Karin sa smiala s nimi, kašľajúc na to, že je celá lepkavá. Len otcovi nebolo do smiechu.
,,Prepáčte." šepne a odíde do spálne.
Všetci štyria sa razom prestanú smiať.
,,Asi by som mala ísť." povie Orihime.
,,Nemôžeš ešte ostať?" smutne sa spýta Yuzu.
Pokrúti hlavou a vstane.
,,Ďakujem za večeru." poďakuje.
Ichigo vstane tiež.
,,Počkaj chvíľu. Porozprávam sa s ním a odprevadím ťa. Je už tma. Nemala by si ísť sama." povie s vážnou tvárou.
,,Nemám to ďaleko." odporuje.
,,Ale aj tak..." začne znova, ale Orihime ho preruší pusou, ktorú mu dá.
,,Uvidíme sa zajtra." odvetí, zakýva sestrám a odíde.
,,Nemám z toho dobrý pocit." sklamane za ňou pozrie, ale ide za otcom.
Nájde ho sedieť na posteli a prezerať si staré rodinné fotky.
Na buchnutie dverí sa obzrie a povie: ,,Prepáč. Vyzeráte spolu tak šťastne. Niekedy, ako napríklad teraz, sa mi zdá, že si vyrástol rýchlo."
Ichigo si s úsmevom sadne vedľa neho a nakukne mu ponad plece na fotky. Práve držal v ruke fotku, kde boli všetci aj s ich mamou.
,,Veľmi mi chýba." šepne Isshin.
,,To nám všetkým." posmutnie Ichigo.
Povzdychne si a dodá: ,,Poď si dojesť tú večeru."
,,Orihime tu už nie je však? Mal by som sa ospravedlniť aj jej." povie pri stole otec.
,,Zajtra jej to poviem. Idem spať. Dobrú." usmeje sa Ichigo.
2024 ©