7.KAPITOLA-1.RANDE.POHROMA, ČI ÚSPECH?
Po zazvonení si Ichigo odchytí Tatsuki.
,,Počkaj." zastaví ju, keď chce okolo neho prejsť.
,,Nezaujíma ma, čo mi chceš povedať!" nahnevá sa a snaží sa odsunúť Ichigovu ruku, ktorú pred ňu dal aby ju zastavil.
,,Máš na mňa zaujímavý názor." povie ironicky a snaží sa zachytiť jej pohľad.
Posúva sa bližšie k nej a ako čakal začala cúvať. To, že je v pasci si uvedomila, až keď za sebou pocítila stenu. Stále sa mu snažila utiecť. Prestala až v okamihu, keď jej z oboch strán zabránil rukami, priblížil sa k nej tvárou a konečne zachytil jej pohľad. Podľa toho ako nad ňou stál sa to mnohým okoloidúcim mohlo zdať zvláštne, hoci to bolo to posledné čo teraz Ichiga trápilo.
,,Nie len na teba. Všeobecne na všetkých chalanov." povie, po tom čo zistila, že nemá inú možnosť.
,,Myslím, že máš dosť rokov na to, aby si zistila, že nie všetci sú rovnaký."
,,A prečo si myslíš, že práve ty si výnimka?!" zavrčí a skoro sa jej podarilo ujsť.
,,Nejde o to, čo si myslím ja! Dobre vieš, že som tu neni kvôli tomu, že si ma považuješ za ... ani neviem ako to nazvať. Ale to je jedno. Ide o to, že si zradila dôveru svojej kamarátky. Ona mi verí! Tak nevidím najmenší dôvod aby to u teba bolo ináč."
,,A ešte jedna vec!" začne znova, lebo Tatsuki sa chystala niečo mu odseknúť.
,,Uvedom si, že si neublížila mne, ale svojej kamarátke." dopovie, potom spustí svoje ruky a nechá neistú Tatsuki stáť na chodbe.
Zazvonilo a všetci si posadali na miesta. Tatsuki bola celú hodinu nesústredená. Neustále musela premýšľať nad tým, čo jej povedal Ichigo. Cez ďalšiu prestávku prišla za ním. Rozprával sa s Ishidom a Chadom.
,,Chcem ti niečo povedať Kurosaki." oznámi mu, pričom naňho ani nepozrie.
Ichigo s ňou ide trochu bokom.
,,Rozmýšľala som o tom čo si mi povedal. Veľmi nerada musím priznať, že..." začala ale nejde jej dokončiť, a tak Ichigo dopovie namiesto nej: ,,Som mal pravdu?"
Prikývne a pokračuje: ,,Chcem povedať...Po škole sa za ňou zastavím a ospravedlním sa jej. A teraz k tebe." zamračí sa.
,,Pokiaľ Orihime ublížiš poriadne to oľutuješ!" dopovie chladne a odíde.
Ichigo sa trochu prekvapený vráti späť k ostatným.
,,Čo chcela? Vyzerala akoby ťa išla zabiť." okomentuje Ishida.
,,Nič dôležité. Len mi oznámila, že keď Orihime ublížim tak to pekne oľutujem." odvetí.
Počas zvyšku vyučovania sa mu vyhýbala a on tiež nehľadal jej spoločnosť. Nemal prečo.
Tatsuki sa po škole, tak ako povedala ,vybrala za Orihime. Chad, Ichigo a Ishida išli za Uraharom, aby zistili, či je niečo nové.
Len čo tam prídu privíta ich Yoruichi: ,,Ahojte. Čo vy tu?"
,,Nemôžeme prísť len tak? Na návštevu?" spýta sa Ishida.
,,Na návštevu hej? No isto! Máte nejaký problém?" posmešne povie Yoruichi.
,,Ja určite nie." odvetí Ishida.
,,Nemám." ozve sa Chad.
Všetci naraz pozrú na zamysleného Ichiga.
,,Žiadny, v ktorom by si mi ty mohla pomôcť." povie, keď zacíti ich pohľady.
,,Možno áno." odporuje. ,,Skúsiť to môžem. Tak čo sa deje?" vyzvedá. ,,To ste sa už snáď s Orihime pohádali?" usmeje sa.
,,Nie s ňou nemám žiadny problém." pousmeje sa, ale v zápätí si povzdychne a povie: ,,Tatsuki, najlepšia kamarátka Orihime, akosi nie je nadšená tým, že spolu chodíme."
,,To je problém? Veď to nie je jej vec." prevráti očami Yoruichi.
Ichigo posmutnie a odpovie: ,,Máš pravdu lenže Orihime dosť záleží na tom,čo si myslí a okrem toho sa kvôli tomu pohádali..."
,,A teba to trápi lebo si myslíš, že je to tvoja vina." dokončí Yoruichi. ,,To už je trošku zložitejšie." povie a potľapká ho po chrbte zo slovami: ,,Ty už si nejako poradíš."
,,Teda Yoruichi. Ty si sa prekonala." zamračí sa.
,,Ja viem." zasmeje sa. ,,Tak čo ja viem. Skús tej Tatsuki nejako dokázať, že ti na Orihime zaleží." povie napokon.
,,Záleží ti na nej nie?" spýta sa keď sa Ichigo neprestáva mračiť.
,,Samozrejme." odvrkne. ,,Ale ako to mám dokázať?"
,,To už ti nepoviem. Použi svoju hlavu." odvetí a odíde, čím da najavo, že rozhovor je ukončený.
Medzitým Tatsuki prišla k Orihime. Zaklopala. Keď ju Orihime uvidela, úsmev jej trochu povädol, ale povedala: ,,Ahoj Tatsuki."
,,Ahoj. Mohla by som ísť ďalej?" spýtala sa.
Orihime ustúpi aby vošla a zavrela dvere.
Na chvíľku sa pozerajú jedna na druhú, potom sa však naraz pohnú a obímu.
,,Prepáč Orihime." ospravedlní sa jej Tatsuki.
,,Aj ty mi prepáč." odvetí Orihime.
,,Posaď sa." povie a ukáže na gauč.
,,Ďakujem." šepne Tatsuki a posadí sa.
Orihime si sadne vedľa nej.
,,Takže si zmenila názor?" začne opatrne Orihime.
,,Včera som moožno konala trochu unáhlene, ale po tom čo mi dnes povedal Ichigo som sa nad tým musela zamyslieť."
,,Počkaj. Čo presne ti povedal?" spýta sa Orihime.
,,Zradila si dôveru svojej kamarátky. Ona mi verí, tak nevidím najmenší dôvod, prečo by to u teba malo byť ináč. Uvedom si, že si neublížila mne, ale Orihime.´ Takto si to pamätám." povie Tatsuki.
Orihime otvorí ústa, ale nakoniec sa len usmeje.
,,Asi si mu neni ľahostajná." poznamená Tatsuki aby prerušila ticho.
,,Orihime mňa to mrzí. Vyzerá to tak, že som sa mýlila." dodá zúfalo Tatsuki, keď Orihime stále mlčí.
,,To je dobré. Ja som len trošku zamyslená." povie s neprítomným úsmevom na tvári.
,,Bože Orihime. Ty si v tom až po uši." zasmeje sa Tatsuki.
Ichigo si zatiaľ chystal pár vecí na víkend ako mu kázal otec. Skoro ani nevnímal, čo robí, pretože rozmýšľal nad tým ako dobehnúť Tatsuki.
Otvoria sa dvere a vykukne z nich Yuzu: ,,Ichigo nevieš kde mám to biele tričko? Ichigo?!" ozve sa znova, pretože jej neodpovedal.
,,Hm? Čo? Prepáč, nepočúval som." spamätá sa.
,,Pýtala som sa, či nevieš kde mám to biele tričko. Nad čím zasa rozmýšľaš?"
,,Tvoje tričko som nevidel, veď ja ho nenosím a rozmýšľam o mnohých veciach pre teba možno nepochopiteľných." odvrkol.
Yuzu to vzdala, pretože jej bolo jasné, že viac nepovie, a tak iba prevrátila očami a zmizla za dverami. Ichigo si sadne na posteľ. Zoberie do ruky mobil a zavolá Orihime.
,,Ahoj. Tak platí tá vychádzka?" spýta sa keď sa ozve jej hlas.
,,Samozrejme." odvetí.
,,Tak fajn. Zatiaľ pa."
,,Papa." odpovie.
,,Kto to bol?" vyzvedá hneď Tatsuki.
,,Ichigo." usmeje sa na ňu kamarátka.
,,Že som sa aj pýtala." poznamená Tatsuki. ,,A čo, budete mať aj prvé rande alebo to by si od Ichiga chcela moc?" štipľavo zahlási.
Orihime odvrkne: ,,Predstav si, že áno. A dokonca dnes." vyplazí na ňu jazyk, na čo sa obe rozosmejú.
Keď sa ukľudnia Tatsuki sa spýta: ,,Teraz som si spomenula. Prečo si nebola tieto dva dni v škole?"
Orihime sa trochu zarazí, ale potom začne Tatsuki vysvetľovať čo sa stalo.
Medzitým sa Ichigo rozhodol a zakričal na sestry: ,,Karin! Yuzu! Poďte na chvíľu sem!"
Ako išli po schodoch počul ich šomrať, ale keď ho zbadali stíchli. Ichigo za nimi zavrel dvere a otočil sa k ním s vážnou tvárou.
,,Potrebujem...radu." vysype zo seba nakoniec.
,,Čože? Ja asi zle počujem. Yuzu aj ty si rozumela to čo ja?" podpichuje ho Karin.
,,Prestaň! Je to dôležité. Hmmm...Keby vám má niekto niečo podarovať, čo by vám urobilo radosť?" spýta sa sestier.
,,Ak chceš vedieť, čo máš dať Orihime tak sa pýtaš nesprávnej osoby." domyslí si správne Karin.
,,Ja myslým, že by si jej mal dať nejaký prívesok, alebo šperk. Hlavne nech je to pekné." poradí mu ochotne Yuzu.
,,Vďaka sestrička." poďakuje jej Ichigo a vybehne von.
O pätnásť minút je späť aj s balíčokom v ruke.
,,Je štvrť na päť. Ešte mám chvíľu čas."
,,Máte rande?" vyzvedá Yuzu, ktorá ho aj s Karin čakala v jeho izbe kým sa nevráti.
,,Asi sa to tak dá nazvať." odvetí jej Ichigo.
,,Tak potom dúfam, že sa ideš prezliecť." povie mu Karin.
,,Prezliecť? Je niečo zlé na tom, čo mám na sebe?" začuduje sa.
Dievčatá len prevrátia očami a začnú sa mu hrabať v skrini, aby niečo našli. Karin otvorí dvierka a na jej prevapenie odtiaľ vypadne plyšová hračka.
,,Kon!" vykríkne Ichigo. ,,Celkom som na teba zabudol."
Schmatne ho a pocíti, že je ešte vlhký od sĺz.
,,Bože Kon! Ak budem mať od tvojích sĺz mokré veci tak si ma neželaj!" vyhráža sa mu.
Hračka zažmurká, vykrúti sa mu z ruky a zmizne pod posteľ.
,,Mám to!" zvolá Karin, pričom zo skrine vytiahne bledé tričko a nohavice.
,,Tu máš." hodí po ňom veci.
,,Myslíš, že to bude dobré? Nevidela som ho v tom ani raz." má pochybnosti Yuzu, ale tie zmiznú keď sa im Ichigo ukáže.
,,Fíha." zapíska Karin.
,,Ichi-nii vyzeráš dobre. Len by to chcelo jednu vec. Vieš čo to je hrebeň?" vyhŕkne naňho Yuzu.
,,Na to zabudnite. Mojich vlasov sa nedotkne nikto!" odvrkne, vezme balíček a chystá sa na odchod.
Keď zbehne dolu, narazí na otca.
,,Ako vždy. O siedmej buď doma." povie mu, ani naňho poriadne nepozrie.
,,O tom dosť pochybujem." zasmeje sa a vybehne rýchlo von, aby mu nič nestihol odpovedať.
Kráča k Orihime, zatiaľ čo sa ona pripravuje. Tatsuki na ňu čaká. Orihime mala do hladka učesané vlasy,až sa jej trblietali a biele tričko na ramienkach s bledomdrou sukňou siahajúcou nad kolená.
,,No? Ako vyzerám?" spýta sa.
Tatsuki vydýchne: ,,Fakt pekne." pochváli ju.
,,Ale aj tak si myslí, že si to nevšimne." nedá si pokoj.
Orihime sa len usmeje a pozrie na hodiny. Je presne pol piatej.
,,Určite bude meškať." pokračuje Tatsuki.
Sotva to dopovie, ozve sa klopanie na dvere. Orihime sa k nim rozbehla a keď uvidela, že je to Ichigo, hodila sa mu okolo krku a začala ho bozkávať. Jediné čo si on všimol, bol záblesk jej vlasov a potom si uvedomil, že ho bozkáva, a tak ju objal a dal jej aj on bozk. Potom ju od seba jemne odtiahol a premeral si ju zdola nahor.
,,Krásna ako vždy." skonštatuje keď mu pohľad spočinie na jej usmiatej tvári.
,,Aj ty vyzeráš dobre." odpovie mu a zavrie za ním dvere.
V tom si Ichigo všimne Tatsuki a pozdraví ju: ,,Ahoj Tatsuki."
,,Ahoj." odzdraví a otočí sa na Orihime zo slovami: ,,Je to možné? Pomýlila som sa v dvoch veciach naraz."
Jej kamarátka iba pokrčí plecami.
,,Čo to máš v ruke Ichigo?" spýta sa, hneď ako zbadá balíček v jeho ruke.
,,Ach. T-to mám pre teba." mierne sa začervená.
Podíde k nej a podá jej malú fialovú krabičku previazanú červenou stužkou. Trocha prekvapená si ju vezme. Otvorí ju a od prekvapenia otvorí ústa. Siahne dnu. Vyberie zvnútra prívesok na čiernej kožennej šnúrke. Mal tvar srdiečka červenej farby. Po jeho obvode sa tiahol tenký strieborný pásik na ozdobu, ale zároveň bola cez malú slučku navrchu prevlečená šnúrka.
,,Je krásny. Ďakujem." vytiahne zo seba nakoniec.
Ichigo ho vezme do ruky, položí jej ho zozadu na krk a zapne ho. Orihime si ho napraví a pootočí hlavu k Ichigovi, ktorý dostane pusu z vďaky.
,,Môžeme ísť, nie?" spýta sa ho.
Prikývne a zamieri k dverám.
Tatsuki popri ňom prejde bez slova, ale na Orihime zakričí: ,,Tak zatiaľ sa maj!"
Ichigo počká Orihime vonku.
Podíde k nemu s úsmevom: ,, Kam pôjdeme?"
,,Hm...Máš rada zmrzlinu?"
,,Áno."
,,Tak ideme!" zavelí, chytí ju a kráčajú cez park, až kým neprídu k stánku zo zmrzlinou.
,,Akú si dáš?" chce vedieť, pričom ráta peniaze.
,,Čokoládovú." odvetí bez dlhšieho rozmýšľania.
,,Jednu čokoládovú a druhú jahodovú, poprosím." povie pánovi za pultom.
,,Nech sa páči." podáva mu zmrzliny.
Ichigo zaplatí. Orihime podá jej zmrzlinu a s chuťou sa pustí do tej svojej. Bez toho aby sa nejako dohodli, vybrali sa sadnúť si na lavičku v parku.
,,Skúsim tvoju." ozve sa Orihime a už si priťahuje jeho ruku.
,,Dobrá." oznámi zo smiechom mierne prekvapenému Ichigovi.
Ten chvíľu sedí bez pohnutia, ale potom sa usmeje a aj on napodobní Orihime.
,,Aj mne chutí tvoja. Nevedel som, že čokoládová je taká dobrá."
Pár krát si z nej ešte dal, až Orihime navrhla: ,,Tak ja ti z nej nechám a ty mne tiež."
,,Dobre." nemá námietky Ichigo.
Po chvíľke sa Orihime znova ozve.
,,Ehm...Ichigo?" začne opatrne.
,,Hmm?"
,,Nešli by sme k rieke? O takomto čase tam býva krásny západ slnka."
,,Ako chceš." súhlasí.
Postavia sa a ruka v ruke idú pomaly k rieke. Rozprávajú si rôze zážitky, takže cesta im ubehne pomerne rýchlo. Asi v polovici cesty si vymenia zmrzliny, tak ako sa dohodli.
Okolo rieky sa potulovalo pár ludí, medzi nimi dva-tri páriky. Orihime sa posadila celkom dole do trávy. Keď si Ichigo sadol vedľa nej s pokrčenými nohami od seba a rukami sa podopieral vzadu, posunula sa pod neho a oprela sa mu o chrbát. Nahol sa k nej a zozadu ju objal. Ticho tam sedeli a pozorovali západ slnka. Bol naozaj čarovný. Vôbec si nevšimli dvoch chalanov, ktorý prechádzali okolo. Jeden z nich bol ich spolužiak Keigo a druhý zrejme jeho kamarát. Pri pohľade na nich Keigo zastal a otvoril ústa.
,,Tých dvoch poznám. To sú moji spolužiaci!"
,,No a čo?! Kašli na nich. Ideme!" odvrkne mu kamarát, ktorý mal zlú náladu.
,,Nechaj to tak." otočil sa a išiel ďalej.
,,Nevidel som Ichiga náhodou v škole s Tatsuki? A teraz je s Orihime. Chúďatá dievčatá." pomyslí si.
Tí dvaja sa už znova rozprávali a ani si nevšimli ako rýchlo sa zotmelo.
Ichigo zrazu zažmurká a obzrie sa okolo seba zo slovami: ,,Už je skoro tma. Musí byť dosť hodín. Orihime nehnevaj sa, ale budem musieť ísť. Zajtra odchádzame skoro ráno."
,,To nevadí. Aj tak mi už bola trochu zima, ale nechcela som to hovoriť." usmeje sa a prijíme jeho ruku, aby jej pomohol vstať.
Držiac sa pevne za ruky kráčajú domov.
,,Odprevadím ťa, až potom pôjdem spať."
,,Ďakujem." dá mu pusu na líce.
Keď už stoja pri dverách, otočí sa k nemu tvárou a Ichigo ju objíme.
,,Mysli na mňa." šepne mu.
,,Pokiaľ bude čas." odpovie naoko ľahostajne Ichigo, ale už teraz vie, že mu bude chýbať.
Orihime sa usmeje a začne ho vášnivo bozkávať.
,,Dobrú noc." zašepká a odíde dovnútra.
S úsmevom na tvári sa Ichigo poberie domov.
,,Kde si bol tak dlho?" počul hneď ako otvoril dvere.
,,Vonku. Presnejšie pri rieke. Ale som doma alebo na vypočúvaní?"
,,Dobre. Choď spať. No toto ti len tak neprejde. Vybavím si to s tebou zajtra." oznámi mu otec, ktorý sa po týchto slovách vráti naspäť do spálne.
Ichigo vyjde na poschodie do svojej izby, kde sa hodí na posteľ a spokojný zaspí.
Zavčas rána sa s buchotom otvoria dvere a dnu sa vrúti jeho otec. Rozospatý Ichigo sa posadí práve včas, aby zbadal ako naňho letí otec s nohou vpred. Lenivo sa skrčil a hneď ako sa Isshin po zrážke zo stenou postavil, podkopol mu nohy a on sa znova rozpleštil, ale tentoraz na zemi.
,,Vidím, že stále dávaš pozor!" zakričal.
Ichigo, úplne ignorujúc otca v izbe, podišiel ku skrini a vybral z nej tričko. Keď si dal dole to predchádzajúce, otec mohol len oči vyvaľovať na synove svaly.
,,Čo je?!" spýtal sa podráždený Ichigo s polo natiahnutým tričkom.
,,To je fuk. Najeme sa a vyrážame." odvetí a odíde dolu.
Ichigo sa dooblieka, zoberie svoje veci a poberie sa za ním. Dole sedia jeho rozospaté sestry.
,,Dobré ráno." zamrmlú mu. Yuzu raňajkuje zo zatvorenými očami, preto sa netrafí do úst ale vedľa.
,,Karin! Yuzu! Nezdržujte! V aute môžete spať, ale teraz si pohnite!" náhli ich otec.
,,Kým tie dve dojedia odnesiem veci." s úsmevom navrhne Ichigo, chytí batožinu a namieri si to von.
,,Ideme!" zakričí o chvíľu otec, všetci nasadnú do auta a odídu.
2024 ©