nwm co som robila ked som ju zabudla pridat:D....ospravedlnujem sa a tu mate 6. cast :D
6.KAPITOLA-NOVÝ ZAČIATOK
Počas vyučovania si uvedomil, že sa nevie dočkať, kedy znova uvidí Orihime. Preto hneď ako zazvonil, zakričal svojim kamarátok, že sa uvidia neskôr a utekal za Orihime.
Otvorila mu s úsmevom: ,,Si presný. Ale musel bežať. Zvonilo pred piatimi minútami."
,,Nevídem z cviku." odvetil a po tom, čo vošiel dovnútra, zatvoril za sebou dvere.
Orihime pomaly prešla do izby a sadla si na gauč. Ichigo ju nasledoval, ale sadol si od nej ďalej.
,,Hryziem?" spýta sa s úsmevom Orihime.
Posadí sa k nemu bližšie a Ichigo povie: ,,Človek nikdy nevie."
Orihime pokrúti hlavou. ,,A čo sa dialo v škole?"
,,Ako vždy. Učenie, skúšanie..." odvetí jej.
,,Prestaň už." zasmeje sa a drgne doňho lakťom.
,,Dobre.Už budem normálny keď chceš." sľúbi Ichigo a zohne sa pre tašku, z ktorej vytiahne zošit, začne jej vysvetľovať a ona ho pozorne počúva.
,,Ešte raz mi prosím ťa vysvetli, čo znamená toto." ukáže mu do zošita, pričom sa nechtiac dotkne jeho ruky.
Pozrie mu do očí a usmeje sa. Hľadia si do očí a nevnímajú nič okolo seba. Orihime zatvorí oči a začne Ichiga pomaly jemne bozkávať. Ten jej bozky spokojne opätuje. Celkom zabudli na školu. Zrazu však ten okamih praskol ako bublina, pretože to izby vojde Tatsuki a kľúče ktoré držala jej zo štrngotom vypadli z ruky. Na ten zvuk sa obaja obzreli a začervenali sa.
Orihime si odkašlala a povedala: ,,Ahoj Tatsuki! To no my sme, teda Ichigo mi niečo vysvetľoval a ..."
Tatsuki zatvorí ústa a zdvihne kľúče zo zeme.
,,Tak..tak ja nebudem rušiť." odvetí a chystá sa odísť.
,,Nie. Počkaj." zakričí za ňou Ichigo. ,,Pôjdem ja."
,,A-ale..." začne Orihime, ale nedopovie, pretože nevie, či chce aby s ňou ostal Ichigo alebo Tatsuki.
Kým však dievčatá stihnú niečo povedať, Ichigo chytí zošit, hodí ho do tašky, dá Orihime letmú pusu na líce a odíde, na Tatsuki nepozerajúc.
Tatsuki si stále šokovaná sadne vedľa Orihime, pozrie na ňu a povie: ,,Myslím, že si mi tie kľúče nemala dávať."
,,Nie, ja som rada, že si prišla, no keby to bolo tak o 10 minút neskôr." odvetí jej.
,,Hmm...No...Keby som sa spýtala, čo to malo znamenať, odpovedala by si mi?" váhavo zo seba dostane.
,,Ichigo to povedal Chadovi, takže ja to poviem tebe." usmeje sa a všetko Tatsuki dopodrobna vyrozpráva.
Keď dokončí svoje rozprávanie, Tatsuki ostane na ňu zazerať z vyvalenými očami.
,,T-to myslíš vážne?" vyjachtala zo seba nakoniec.
,,Myslíš si snáď, že po tom, čo si videla si z teba budem robiť srandu?" odvetí jej Orihime.
Tatsuki sa zmôže len na to aby pokrútila hlavou.
Rýchlo sa však spamätá a spýta sa: ,,Takže tvoje city k nemu ostali rovnaké?"
,,Áno. Ja ho mám naozaj rada."
,,A myslíš, že aj on teba?" vyzvedá.
,,No tak to neviem isto, ale asi áno. A prečo sa tak vypytuješ?" chce vedieť Orihime.
,,Nemyslela som si, že to dopadne takto. Ale nezabudni,že je to len chalan. V každom prípade nechcem aby si dopadla ako niektoré dievčatá." znie Tatsukina odpoveď.
,,A to je ako prosím ťa?" spýta sa Orihime a už sa aj zamračí.
,,Chalani majú vo zvyku užiť si a nechať dievča tak." nečakane odpovie.
,,Tým chceš naznačiť čo?! Že Ichigo ma len využije?! Vieš ty vôbec koľkokrát ma zachránil a obetoval per mňa hoci aj svoj život?!" nahnevá sa Orihime.
,,Niekto je ochotný urobiť aj to len pre tú jednu noc."
,,Ja som myslela, že budeš rada a podporíš ma! Toto som od teba nečakala Tatsuki!" odpovie a do očí jej vyhŕknu slzy.
,,Tak prepáč, že poviem svoj názor!" zavrčí.
Tatsuki sa postaví, chytí do ruky sovje kľúče, dá z nich dole ten od domu Orihime a položí ho na stôl.
,,Tatsuki počkaj!" zakričí, ale odpoveďou je len buchnutie dverí.
Ichigo medzitým prišiel domov a začal písať úlohu.
Zazvoní telefón a zdvihne ho Yuzu: ,,Áno?...Počkaj, zavolám ho."
Položí ruku na slúchadlo a zvolá: ,,Ichigo. To je Orihime. Chce s tebou hovoriť. Je nejaká smutná."
Jej brat sa hneď postaví a Yuzu mu podá slúchadlo.
,,Čo sa stalo Orihime?" spýta sa jej namiesto pozdravu.
,,Pohádala som sa s Tatsuki. Nevadí, keď ťa na chvíľu zdržím?" odpovie mu smutný hlas.
,,Nie, to je v poriadku. Prečo ste sa pohádali?" zaujíma ho.
Oprie sa o stolík na ktorom je telefón položený a zamračí sa.
,,Kvôli tomu, že som s tebou začala chodiť."
,,A čo jej na tom tak vadí? Je to tvoja najlepšia kamarátka. Preto ste sa ešte nemuseli hádať."
,,Bojí sa, že ma chceš iba využiť a ja som ťa ochraňovala. To ju asi naštvalo, tak mi vrátila klúč a odišla." odpovie mu Orihime.
,,Mala pravdu?" spýta sa trochu znepokojene.
,,Nie. Nemala. Musíš mi veriť." odvetí jej jednoducho Ichigo. ,,Neboj sa. Pokiaľ je to naozajstná kamarátka, tak sa všetko napraví. A prečo mala vlastne tvoj klúč?" upokojí ju.
,,Ďakujem." poďakuje a na jeho otázku odvetí: ,,Je ako moja sestra a keby niečo potrebovala, alebo ja, tak mala klúč a mohla kedykoľvek prísť."
,,Aha. Tak to som nevedel." usmeje sa.
,,Tak už to vieš. Ďakujem, že si ma vypočul. Hneď mi je lepšie."
,,To nesojí za reč. Keby si ešte niečo potrebovala tak zavolaj. Ale radšej na mobil. Takto je to moc podozrivé." zasmeje sa.
,,No ja som pôvodne volala na mobil ale máš ho vypnutý." odpovie mu.
Ichigo siahne do vačku a vyberie telefón.
,,A naozaj. Máš pravdu. Dobre. Pokiaľ už nič nepotrebuješ, idem dopísať tú úlohu." povie, stále z úsmevom na tvári.
,,Nie pokojne môžeš ísť. Ahoj." rozlúči sa.
,,Ahoj." odpovie a položí slúchadlo.
Vráti sa k úlohe a všimne si, že Yuzu ho popri umývaní riadu pozoruje.
,,Čo chcela?" vyzvedá.
,,To môže byť tebe ukradnuté, nie?" odvrkne a znova zvážnie.
,,Len toľko, že keď voláš s niekym iným neusmievaš sa pri tom. A už vôbec sa nesmeješ. Ani neviem kedy som ťa naposledy videla alebo počula smiať sa." vyrýva.
,,Zvykaj si. Ale teraz daj pokoj. Musím dopísať tú úlohu." snaží sa vyhovoriť.
Jeho sestra, však odloží riad, utrie si ruky a kráča za Ichigom. Sadne si oproti nemu a položí mu ruku na zošit tak, aby nemohol písať.
,,Hej!" zvolá Ichigo.
Do izby vôjde aj Karin a pridá sa k svojej sestre. Rozmýšlal, či sa o tom predtým nerozprávali a toto nebolo dohodnuté. Hľadeli naňho tak zaujato, až si vzdychol a pustil pero.
,,Ak to nechceš povedať otcovi tak nám je to jedno a dokonca ťa aj pochopíme. Ale môhol by si mať tú dôveru aspoň ku nám." povedala Yuzu a bolo až neuveriteľné ako sa toto usmievavé dievča zatvárilo tak vážne.
,,Pravdaže. Zabudol som, že aj vy sa mi zdôverujete." odvrkol jej. ,,A otcovi to samozrejme nechcem povedať." dodal.
,,Ichigo! My sme neni slepé! Pokiaľ to nevidí otec, nemusí to hneď znamenať, že ani my sme si nič nevšimli." povie vážne Karin.
,,Tvoje správanie sa zmenilo zo dňa na deň. A aj keď sa to snažíš maskovať nejde ti to." doplní sestru Yuzu.
,,Bol som hlupák, keď som si myslel, že na mne nič nespoznáte." smutne sa usmeje.,,Asi mi neostáva nič iné ako vám povedať pravdu, že? Ale musíte sľúbiť, že otec sa aspoň zatiaľ nič nedozvie." povie svoju podmienku a pozrie im hlboko do očí, či neuvidí náznak zaváhania.
No Karin a Yuzu jeho skúmavý pohľad vydržia a zvedavo prikývnu. Ichigo odvráti pohľad a až teraz si uvedomí, že mu je trápne rozprávať sa o tom zo svojimi mladšími sestrami.
,,Totiž ide o to, že..." zatvorí oči a vysype zo seba skomolenú pravdu:,,chodimsorihime."
Na jeho tvári sa objavia červené fľaky.
Sestry sa naraz spýtajú spýtajú: ,,Čože?!"
,,Veď ti nebolo nič rozumieť. Povedz to ešte raz a pomaly." poradí mu Yuzu.
Ichigo očervenie ešte väčšmi a do ruky vezme papier s perom a napíše im to. Papier im otrčí a dievčatá dajú hlavy dokopy aby si odkaz prečítali.Obe vyvalili oči na papierik, ktorý držia v rukách, na ktorom stojí: CHODÍM S ORIHIME!
,,Už ste spokojné?" preruší ticho Ichigo a farba jeho tváre sa mení na pôvodnú.
,,Ja tomu nemôžem uveriť! Náš brat má dievča a je to Orihime! Je to naozaj pravda?" zakričí Karin, ktorej sa na tvári namiesto šoku zjaví širokí úsmev.
Ichigo len prikývne.
,,Odkedy ste spolu?" zaujíma sa Yuzu.
,,Od včera." odvetí po chvíľkovom zaváhaní.
,,Už ste sa bozkávali?" vychrlí nečakane Karin bez zábran.
,,Karin!" zvolá a na tvári sa mu opäť objavia červené škvrny.
,,Ááá...Takže áno!" zvýskne Yuzu.
Ichigo namiesto odpovede nakloní hlavu trochu na bok a pozrie von oknom. Bol zaskočený,ale predsa čakal, že pravda sa raz ukáže.
,,Pokiaľ už nemáte žiadne otázky a budete také láskavé, že ma chvíľu necháte tak, dopísal by som tú úlohu."
Spokojné sa usmiali a nechali ho na pokoji. Aby ho nevyrušovali Yuzu šla doumývať riad a Karin zamrmlala niečo o tom, že ide hrať futbal.
,,Do siedmej buď doma. Veď vieš aký je otec." zavolal za ňou Ichigo.
,,Áno viem. To mi nemusíš pripomínať. Ok. Ja bežím. Mám necelú hodinu. Ahojte zatiaľ." odkričí a zavrie za sebou dvere.
O pár minút sa Ichigo postaví, a tak Yuzu usúdi, že už ho môže osloviť.
,,Ichigo? Môžem sa ťa ešte niečo spýtať?"
Povzdychne si, no prikývne.
,,Máš Orihime rád?" vráti sa k téme, ktorú rozoberali predtým.
,,Dávaš mi ťažké otázky Yuzu." usmeje sa. ,,Chceš vedieť moje pocity po tých dvoch dňoch?"
Počká, kým Yuzu nedočkavo prikývne až potom pokračuje: ,,Som si istý, že som sa do nej zamiloval. Mám ju stále viac a viac rád. Stačí ako odpoveď?"
,,Áno stačí." usmeje sa.
Otvoria sa dvere a vôjde otec.
,,Ahojte. Čo sa tu dialo?" spýta sa ich hneď.
,,Ichigo..." začne, ale v tej chvíli zachytí bratov varovný pohľad takže povie: ,,Ichigo už má zase dobrú náladu." zasmeje sa.
,,Depresia ťa už prešla?" otočí sa na syna, ktorému značne odlahlo.
,,To nebola depresia. Najlepšie by bolo povedať, že som bol veľmi zamyslený."
,,Nerozumiem." zatvári sa nechápavo jeho otec.
,,To je len dobre."
Otec chce pokračovať, ale Ichigo sa otočí a odíde do svojej izby.
Pozrie na Yuzu, ktorá pokrčí plecami zo slovami: ,, Nechaj ho tak. Raz sa to určite dozvieš."
,,Len aby som sa toho aj dožil." odvetí a ide do sprchy. Yuzu zatiaľ chystá večeru. Keď sa pár minút pred siedmou otvoria dvere a Karin vkĺzne dnu, sedí otec v kresle a číta noviny.
,,Ahoj oci." pozdraví ho.
Kývnutím hlavy dá najavo, že o nej vie. Karin si ide do kuchyne umyť ruky a narazí tam na svoju sestru, ktorá jej hneď oznámi, čo nové jej povedal Ichigo.
,,Ak to bude takto pokračovať, bude to neskôr dosť vážne." skonštatuje Karin.
,,Čo bude vážne?" ozve sa im za chrbtami, až obe nadskočia. Boli také zabraté do rozhovoru, že si nevšimli Ichiga, ktorý sa prišiel pozrieť, či je už večera hotová. ,, Nezabúdajte čo ste sľúbili. Nikomu ani muk! Varujem vás!"
,,Och už sa bojím!" odvrkne Karin a začne z Yuzu nosiť večeru na stôl.
Sadli si k stolu, zaželali dobrú chuť a nastalo ticho.
Otec by sa rád rozprával s Ichigom, lenže vedel, že aj tak to nemá význam, pretože by mu aj tak nič nepovedal. Keby vedel, že Karin a Yuzu už poznajú príčinu Ichigovej zmeny určite by sa ich na to opýtal. Sestry by sa rady rozprávali, ale vedeli o podmienke pod ktorou im Ichigo povedal pravdu. Čiže tiež mlčali.Ichigo bol na tom celkom ináč. Mlčal dobrovoľne. Nechcel sa rozprávať ani zo sestrami a už vôbec nie s otcom. Po tom, čo do seba mlčky nahádzali večeru sa všetci pobrali spať.
Ichigo si lahol, ale nezaspal. Premýšľal o všetkom, čo sa zmenilo.
,,Teraz už viem čo niektorí myslia pod slovami nový začiatok. V mojom prípade sa tiež dá rozprávať o novom začiatku." pomyslí si.
,,Nejde len o to, že sa často, teda skoro stále usmievam, ale celkovo mám lepšiu náladu a po dlhom čase som naozaj šťastný. Teraz mi je už jasné, že po maminej smrti mi chýbala žena ktorá by mi dala lásku. Celkom som zabudol, čo je to cítiť ten jemný ženský dotyk. Cítim sa podobe ako keď mama žila, ale predsa odlišne. Slovami sa to nedá vyjadriť. A keď sa bozkávame. Vtedy je to akoby sme boli v nejakom inom svete, kde sme len my dvaja. V tom okamihu mi je všetko jedno. Keď si pomyslím, že na tieto pocity stačilo tak málo. Len všimnúť si, čo ku mne Orihime cíti."
Hoci to boli len Ichigove myšlienky ani si nevšimol, že si to vlastne celkom potichu mrmle popod nos. Aj keby na to bol prišiel bolo by mu to jedno. Myslel si totiž, že je sám. Ani netušil ako sa mýlil. Asi by na to ani nebol prišiel, keby sa spopod svojej postele nezačul fňukanie. Nahol sa dole, tak aby mal výhľad pod postel a uvidel tam Kona, ktorému po tvári stekali slzy. Utreli si ich a natiahol sa pre neďalekú vreckovku.
Keď sa ako-tak ovládol pozrel na šokovaného Ichiga a zašepkal: T-to bolo dojemnééé..." pričom ho znova ovládol plač.
Ichigo skriví tvár, schmatne Kona a postaví sa. Podíde ku skrini do ktorej ho zavrie. Hneď na to si lahne a zaspí.
Na druhý deň zbehne dolu z dobrou náladou.
,,Ahojte." pozdraví s úsmevom, chytí do ruky jablko a skôr ako zvyšok rodiny čo len otvorí ústa ozve sa buchnutie dverí.
O chvíľku už Ichigo stojí pred dverami Orihime a klope. Otvorí mu rozospatá Orihime. Pretrie si oči, pozrie naňho a zívne.
,,Dobré ránko." pozdraví ju a dá jej pusu.
,,Prepáč, že som ťa zobudil." ospravedlní sa.
,,Pokiaľ mi dáš takýto budíček vždy, môžeš ma zobudiť aj skôr." usmeje sa naňho.
Ichigo nestihne odpovedať, pretože mu zazvoní mobil.
,,Áno?" ozve sa, keď ho vyhrabe a zdvihne hovor. ,,No dobre. Čav." odpovie a znova ho zahrabe do vrecka.
,,To bol otec. Vraj som odišiel tak rýchlo, že mi ani nestihol oznámiť rodinný výlet. Odchádzame na celý výkend." povzdychol si.
,,To znamená, že sa neuvidíme, však?" spýta sa Orihime.
Ichigo prikývne.
Orihime sa usmeje a povie: ,,Tak si to aspoň užite. Kam pôjdete?"
,,To naozaj netuším." odvetí.
Chvíľu bolo ticho, počas ktorého si sadli a potom sa Orihime znova ozve: ,,Niečo nové doma?"
,,Aj hej. Včera boli sestry až príliš podozrievavé. Musel som im povedať pravdu."
Na tvári Orihime poznať, že vie na čo Ichigo naráža. ,,A čo povedali?" vyzvedá ďalej s úsmevom.
,,Ále. Boli hrozne zvedavé." prevráti očami a s úsmevom pozrie Orihime do očí, pričom ju chytí za ruku.
,,Čo keby sme dnes šli niekam von? Už ti je lepšie a keď sa zajtra a pozajtra neuvidíme..." navrhne.
Orihime sa rozžiaria oči: ,,Samozrejme! Veľmi rada!" vyhŕkne.
,,Tak o pol piatej sa tu zastavím a vyzdvihnem si ťa. Môže byť?"
Orihime sa postaví a sadne si na Ichiga. Pomaly zdvihne ruku a váhavo ho začne hladiť po tvári. Ichigo zmeravie a na okamih mu jej dotyky vyrazia dych. Keď sa konečne spamätá Orihime ho pretane hladiť, ale jeho tvár sa ocitne v jej pŕijemne teplých rukách. Dala mu bozk a potom zvoľna zložila ruky na jeho krk, kde ich prekrížila. Pre zmenu zdvihol ruku Ichigo, Priložil ju k jej tvári, prstom jej opatrne prešiel po perách, pohladil ju po líci, krku a nakoniec jej ju zaboril do vlasov. Stále jej pri tom hľadel do očí, až do okamiho keď sa ich nosy nestretli a nezačal ju bozkávať. Aj po tom ako sa ich pery rozídu sedia v tesnom objatí.
Ichigove oči náhodne zablúdia na hodiny a vyskočí. Prekvapená Orihime tam pozrie tiež a rýchlo hodí Ichigovi tašku.
,,Do riti! Prídem neskoro!" zakričí Ichigo a už ho neni.
Bežal z plných síl, ale aj tak to bolo pomalšie ako keď je shinigami, a preto počul zvonenie hodnú chvíľu pred tým ako vbehol na školský dvor. Do triedy dobehol zadýchaný. Pozdravil a sadol si. Zatvoril oči, zhlboka dýchajúc.
,,Doniesla som vám opravené testy." oznámi im učiteľka z úsmevom a postupne im každému číta výsledky.
,,Ichigo ma vôbec neprekvapil, Tatsuki mohlo to byť horšie ale aj lepšie a nakoniec Orihime. Niekto jej odkážte, že ma príjemne prekvapila."
Ichigo sa v duchu usmial.
,,Tatsuki predpokladám, že jej zoberieš test." pokračuje.
,,Nie!" odvráti tvár. ,,Nech jej ho vezme Ichigo!"
Ten sa zamračí, ale vstane a vezme od prekvapenej vyučujúcej papier.
poznámky: komentíky potešia :)
2024 ©