nech sa vám páči, pekné čítanie :D tú poviedku na 1. apríla som nakoniec nenapísala, lebo bol Kameňák, tak som sa doňho zakukala :D
26. Kapitola- Lietadlo
,,Egypt?" prekvapene sa spýta Tatsuki.
Orihime išla od Ichiga rovno za ňou, potrebovala jej povedať všetky novinky.
,,Áno, určite to bude úžasné." nadšene sa usmieva.
Tatsuki sa len zasmiala a objala svoju šťastnú kamarátku.
,,Prajem ti to." úprimne jej povie.
,,Len mi bude za tebou smutno." šepne, keď jej Orihime vráti objatie.
,,Je to len 10 dní." usmeje sa.
,,Však mi napíšeš?"
,,Samozrejme!" vykríkne Orihime.
,,A každý deň si budem zapisovať čo som robila, aby som ti náhodou niečo nezabudla povedať."
,,Dobre." zasmeje sa Tatsuki.
************************************************************************************
,,Tak veľmi sa teším!" nadšene sa usmieva Orihime, keď v lietadle idú k svojim miestam.
Ichigo nič nehovorí, len ju s úsmevom pozoruje. Kedže sedačky boli po troch, bol zvedavý kto bude sedieť vedľa nich. Trochu ho to štvalo, nebudú mať také súkromie, ale na dovolenke si ho predsa užijú dosť. Konečne prišli k svojim miestam. Na sedadle celkom pri uličke sedel asi tridsaťročný pán s čiernymi vlasmi a okuliarmi.
,,Dobrý deň." pozdravia ho naraz.
,,Dobrý deň." pousmial sa.
,,Ichigo, môžam sedieť pri okne?" prosebne naňho pozrie.
Usmial sa a prikývol. So širokým úsmevom si sadla. Ichigo sa posadil medzi ňu a pána. Veľmi živo si obzerala všetko naokolo, ale keď okolo prešla letuška a požiadala ich, aby sa pripravili na štart, razom skrotla. Ichigo si zapol pás a pevne chytil Orihime ruku. Tá sa k nemu pritúlila tak, ako jej to pás dovoľoval.
,,Nemusíš sa báť." zašepkal jej.
,,Ja viem, s tebou som v bezpečí." pousmiala sa.
Zodvihla hlavu a dala mu rýchly bozk. Potom ju opäť položila na jeho rameno. Lietadlo sa rozbehlo a vzlietlo. Orihime zbledla a držala sa Ichiga ako kliešť. Keď boli konečne vo vzduchu, zhlboka sa nadýchla a uvolnila zovretie. Ichigo na ňu pozrel so starosťami v očiach.
,,Som v poriadku. Je to len taký zvláštny pocit, ale som v poriadku." uistila ho.
,,Dobre." pousmial sa.
Práve k nim prišla letuška s vozíkom plným občerstvenia.
,,Môžem vám niečo ponúknuť?" milo sa spýta.
,,Ja by som si dal minerálku, neochutenú." ozve sa čiernovlasý pán.
Podala mu ju a otočila sa na Ichiga, ktorý hladil po ruke stále trochu bledú Orihime.
,,Ste v poriadku slečna?" zaujíma sa hneď letuška.
,,Áno." pousmeje sa.
,,Je to jej prvý let." doplní Ichigo.
,,Ach, chápem."
,,Dala by som si pohár čistej vody." ticho povie Orihime.
,,Iste." odpovie a podá jej ho.
,,A vám?" otočí sa na Ichiga.
,,Zatiaľ nič, ďakujem." odvetí a objíme Orihime okolo pliec.
Ona rýchlo vypije vodu a hneď pohár aj vráti.
,,Ďakujem." usmiala sa.
,,Prosím." usmeje sa aj letuška a presunie sa za nich, kde sedí Isshin so Sakurou.
,,Ako sa cítiš?" šepne Ichigo, pričom jej zastrčí prameň vlasov za ucho.
,,Už lepšie."
Pousmial sa a naklonil sa k nej aby ju mohol pobozkať. Hneď ako sa odtiahol, chytila jeho tvár a začala ho opäť bozkávať. Asi po minúte si uvedomili, že vedľa nich niekto sedí a odlepili sa od seba.
,,A teraz je to už skvelé." veselo sa usmeje Orihime.
Ichigo sa zasmial a nechal ju nech sa k nemu pritúlili.
,,Ichigo, kedy ten pán odišiel?" pýta sa zmätená Orihime.
Otočil sa a naozaj bolo sedadlo vedľa neho prázdne. Pokrčil plecami a pokračoval v natáčaní jej vlasov na svoj prst. Zrazu sa nad nimi objavila Isshinova hlava.
,,Ako sa tu máte?" uškŕňal sa.
Ichigo si povzdychol, Orihime sa naňho usmiala.
,,Dobre." odvetila.
,,To rád počujem."
Už si išiel zase sadnúť, no predtým s veselým smiechom postrapatil Ichigovi vlasy. Ten zavrčal a prehrabol si ich rukou tak, aby mali pôvodný tvar. Ich spolusediaci sa vrátil a na kolená si položil zapnutý notebook. Ichigo si ho však nevšímal, radšej skúmal Orihimine ústa. Obaja už k sebe boli celkom otočený. Orihime mala ruky založené na jeho krku a spokojne mu opätovala bozky. Isshin sa znovu postavil, no tentoraz sa prihovoril pánovi.
,,Ak by vám to prekážalo, povedzte mi to, ja ich od seba rýchlo rozdelím."
,,Nie, vôbec mi to neprekáža." s úsmevom naňho pozrel.
Práve vtedy sa otočil aj Ichigo a dobre mierenou ranou svojho otca hneď posadil.
,,Ja ti dám rozdelím." zaškrípe zubami.
,,Ichigo!" vyčítavo sa ozve Orihime a hneď vyskočí, aby sa pozrela dozadu.
Isshin sedel len preto, že mu to Sakura prikázala a držal si nos. Našťastie mu krvácal len trošku. Orihime si sadla a prísne na Ichiga pozrela.
,,Čo?" podráždene sa spýta.
,,Nikdy nepochopím ako sa takto môžeš správať k svojmu otcovi."
,,No tak prepáč, ale ja ho nebudím ani nevítam kopancom do hlavy." zašomral.
Prekrížil si ruky na hrudi a zamračene hľadel pred seba. Jej tvár sa uvoľnila a pritúlila sa k nemu. Jemne ho pobozkala na čo ju objal a položil si na ňu hlavu. Začala sa mu prehrabávať vo vlasoch. Spokojne si vydýchol.
,,Ty ma vieš vždy tak dokonale upokojiť." pousmial sa.
Len sa zasmiala. O chviľku si zývla a on zdvihol hlavu.
,,Si unavená, však?"
,,Trochu." odvetila.
,,Tak pokojne spi." usmeje sa.
Dala mu bozk a spokojne sa oňho oprela. Netrvalo dlho a naozaj zaspala. Pán vedľa neho zaklapol notebook a ponaťahoval sa na sedadle. Potom sa naňho s úsmevom otočil.
,,Asi sa trošku nudíte keď zaspala, nie?"
,,Trošku." pousmial sa Ichigo.
,,Takže vás asi nepoteším. Ešte nám ostávajú približne dve hodiny letu."
Povzdychol si.
,,To za nami sú vaši rodičia?"
,,Iba otec. Sakura-san je rodinná priateĺka, ale je takmer ako naša mama."
,,Aha, rozumiem. Vaši sa asi rozviedli." šepol.
,,Vôbec nie. Prepáčte, ale nechcem sa o tom rozprávať. Ani o mojej rodine, ani o jej." pozrie na Orihime.
,,Iste, ospravedlňujem sa." odvetí pán a zmĺkne.
Ostalo ticho, no Ichigo ho nakoniec prerušil slovami: ,,Pokojne sa môžeme ďalej rozprávať, len nie o rodinách."
,,Dobre." pousmeje sa.
Práve vtedy sa Orihime pomrvila a ruka, ktorou držala Ichigove rameno jej skĺzla dole do jeho rozkroku. Ichigo ju rýchlo, ale opatrne odložil, aby zabránil väčšiemu trapasu. Muž vedĺa neho sa potichu zasmial. Ichigo naňho zamračene pozrie.
,,Každý chalan na vašom mieste by bol z toho nadšený."
,,Verte mi, že aj ja by som bol keby nie sme v lietadle plnom ľudí a nemám za sebou svojho debilného otca." stále sa mračí.
,,To je tiež pravda." znela odpoveď.
,,Môžem sa niečo spýtať?" dodá muž hneď vzápätí.
Ichigo pomaly prikývol.
,,Udreli ste svojho otca a teraz ste ho nazvali debilným." jemne sa zamračil.
Ichigo sa trošku zasmial.
,,Áno, no to je u nás normálne. Nie že by sme sa vôbec nemali radi, ale jednoducho môj otec ma rád provokuje, preto sa často hádame. A ešte radšej skúša moju obranu kopancami a údermi keď to najmenej čakám."
,,To sa akože bijete?"
,,Takto to môže znieť divne, ale my skôr bojujeme. Niekedy to je užitočné, mám aspoň dobré reflexy. Teda vlastne využívam to dosť často." uškrnie sa.
,,Boj?" neveriacky nadvihne obočie.
,,Hej, ale zas nie tak ako si myslíte. Nebojujem pre vlastné potešenie, skôr z povinnosti. Môj život je zložitý."
,,A vaša priateľka vie, že bojujete?"
,,Samozrejme."
Zrazu sa Orihime zatrepotali viečka a otvorila oči.
,,Nedá sa ti spať?" prihovorí sa jej Ichigo.
,,Musím ísť na wecko." zašomrala a sadla si rovno.
Postavila sa a prešla popri nich. Podišla k letuške.
,,Prosím vás, kde je tu WC?"
,,Tam." ukáže na koniec lietadla.
,,Ďakujem." veselo sa usmeje Orihime a hneď sa tam vyberie.
O chíľku sa už vrátila na svoje miesto.
,,Nenudil si sa za tú chíľku čo som spala?" s úsmevom sa ho pýta.
,,Ani nie." pokrčí plecami.
,,Zatiaľ sme sa spolu rozprávali." pridá sa ich spolusediaci.
Orihime pozrela na Ichiga. Prikývol. Položila si naňho hlavu. Ichigo jej dal pusu do vlasov.
,,Už nebudem spať." pousmiala sa.
2024 ©