kedže táto FF bude končiť, trošku zrýchlujem dej a píšem dlhšie kapitoly, nech si ju viac užijete :D pekné čítanie :)
25. Kapitola- Žiarlivosť
Odvtedy ubehli už takmer dva týždne. Obaja poctivo spolu s Chadom trénovali s Vizardmi. Práve bol podvečer a oni unavene ležali u Ichiga na gauči v obývačke. Najskôr sa zhovárali o tom, ako sa Orihime zlepšila, ale teraz tuho spali. Yazu vypla bežiacu telku a nechala ich tak. Karin síce mala pokušenie ich zobudiť, ale sestra jej v tom vytrvalo bránila. Keď spokojne oddychovali už asi hodinu, vrátil sa domov Isshin a s ním prišla aj Sakura.
,,Nie je tu nejaké veľké ticho?" spýta sa Sakura.
,,Áno. Sme v správnom dome?" čuduje sa Isshin a prejde k schodisku.
,,Dievčatá?" zakričí.
Hneď sa ukázali a obe mu naznačili, aby bol potichu. Zbehli dolu a ticho sa zvítali so Sakurou.
,,Prečo sme potichu?" nechápe otec.
Sestry namiesto odpovede naraz ukázali na gauč. Šli sa tam teda pozrieť.
,,Och, to je krásne." dojato si vydýchne Sakura.
Isshin sa pri pohľade na svojho syna s priateľkou musel usmiať. Orihime mala tvár zaborenú v Ichigovej nahej hrudi a s malým úsmevom ho pevne objímala okolo pásu. Ichigo mal jednu ruku založenú pod hlavou, druhá bola prevesená cez Orihime. Jeho tvár bola celkom pokojná a uvoľnená.
,,Mali by sme ich zobudiť." navrhne pani.
Isshin sa k nim bez slova naklonil a potriasol Ichigom. Ten pomaly otvoril oči. Párkrát zažmurkal a trochu sa pomrvil.
,,Čo sa deje?" šepne.
,,Chcem sa s vami porozprávať." odvetil mu.
Pretrel si oči a pohladil Orihime po tvári.
,,Orihime? Zobuď sa."
Jemne nakrčila nos a pevnejšie ho objala. Usmial sa a dal jej pusu do vlasov.
,,Zlatko, čas vstávať." zašepkal jej tichúčko do ucha.
Na to už otvorila oči. Hneď ako ho uvidela, sa široko usmiala. Potom si rukou prikryla ústa a zývla.
,,Prepáčte, že som vás zobudil. Ako vidím, ste unavení, ale mám pre vás taký malý návrh." ozval sa Isshin
,,Poďte sem aj vy dve." zavolá na sestry.
Všetci si posadali.
,,Tak o čo ide?" vyzvedal Ichigo.
,,O tohtoročnú dovolenku. Kedže sa Sakura-san vrátila, môže to byť rodinná dovolenka akú sme už pár rokov nemali.Je to zrejme naša posledná šanca, Ichigo je takmer dospelý a o rok už určite nebude chcieť ísť s nami, ale s priateľmi, poprípade len s Orihime."
,,To si píš." uškrnie sa Ichigo a Orihime sa veselo usmeje.
,,Preto navrhujem nasledovné. Pôjdeme celá rodina aj so Sakurou-san a zoberieme aj Orihime." pokračuje hlava rodiny.
,,Mňa?" prekvapene vypadne z Orihime a pozrie na Ichiga.
Z výrazu jeho tváre jasne spoznala, že ho to tiež zaskočilo.
,,To nemôžem prijať! Je to od vás veľmi láskavé, ale nechcem byť na obtiaž...."
,,Ber to ako poďakovanie." prerušil ju.
,,Za čo?"
Isshin sa srdečne usmial, predtým ako odvetil: ,,Za to, že je vďaka tebe môj syn opäť šťastný."
,,Oci...."
,,Nie Ichigo, myslím to vážne. Posledné roky si sa vôbec neusmieval, nesmial, jednoducho si sa len trápil." adresoval Ichigovi.
Otočil sa na dievčinu vedľa neho: ,,Orihime, ty si skvelé dievča. Usmievavé, obetavé a láskavé. Naozaj ťa mám úprimne veľmi rád. Všetci by sme boli radi, keby si s nami išla."
Pri jeho slovách sa mierne začervenala. Nečakala, že o nej bude hovoriť tak pekne. Taktiež ju prekvapilo keď ju Yuzu objala.
,,Aj ja ťa mám rada. Poď s nami." povedala jej a Karin s úsmevom prikyvovala.
Pohladila ju po vlasoch a pozrela na Ichiga. Ten jej vzal ruku do dlaní.
,,Vieš, že mňa to veľmi poteší. Ale nikto ťa nenúti ak nechceš. Čo by som dokázal pochopiť, kedže moja rodina je naozaj bláznivá." uškrnul sa.
Zasmiala sa: ,,Ja si to nemyslím. Máš úžasnú rodinu."
Trochu sklonila hlavu a skúšala si predstaviť, aké by to asi bolo. Určite zábavné. Ichigo naklonil hlavu tak, aby jej videl do tváre.
,,Orihime?"
Pozrela naňho.
,,Len som o tom premýšľala." usmiala sa.
,,A čo teda hovoríš?"
Otočí sa na Isshina.
,,Pôjdem veľmi rada, ďakujem." šťastne sa usmeje.
,,Výborne!" nadšene zvolá otec.
,,Kam by ste chceli ísť?" spýta sa Sakura.
,,Pláž!" jednohlasne vyhlásia dvojičky.
,,Súhlasíte?" pozrela na pár.
Prikývli. Isshin vytiahol z vrecka brožúrky a usmial sa.
,,Už len vybrať miesto."
Položil ich na stôl, ale hneď si jednu vzal a začal ju študovať. Sakura ho napodobnila, rovnako aj ichigo, ktorý vzal dve. Jednu podal sestrám a druhú rozprestrel tak, aby ju dobre videla aj Orihime.
,,Európa?" prekvapene zažmurkala.
,,Nebude to príliš drahé?"
,,Ani nemysli na to, že by si si to platila sama." napomenie ju Isshin.
Rozpačito sa usmiala.
,,Ďakujem vám."
,,Vitaj v rodine Kurosaki." ušrknie sa Karin.
Ichigo na ňu s úsmevom žmurkol. Sklonila hlavu, aby nevideli ako sa jej do očí nahrnuli slzy šťastia. Jedna však padla na ruku, ktorú mala položenú v lone a Ichigo si to hneď všmol.
,,Orihime, prečo plačeš?"
Neodpovedala.
,,No tak, pozri sa na mňa." nežne šepne a jemne jej zodvihne hlavu.
Zotrel osamelú slzu z usmiatej tváre svojej priateľky.
,,Ja len....Toto všetko sa mi zdá až príliš krásne na to, aby to bola pravda." zašepká s malým úsmevom.
,,Ale je to pravda. Sme spolu a moja rodina ťa zbožňuje,. Čo je na tom neuveriteľné?"
,,Všetko. Stále je pre mňa žažké uveriť, že spolu chodíme. Čakala som, že máš rád iný typ dievčat."
,,A aký typ dievčat by som podla teba mal mať rád?" nechápe.
,,Ja neviem. Napríklad dievča ako je Kuchiki-san?" vypadne z nej.
Na to nastalo ticho. Všetci netrpezlivo pozerali na Ichiga ako zareaguje. Prekvapene na ňu pozeral. Napokon vstal a postavil aj ju. Za ruku ju ťahal preč z miestnosti.
,,Práve to začínalo byť zaujímavé a ty ju odvedieš preč?" sťažuje sa Isshin sklamane.
,,Áno. Nie je vaša vec čo jej poviem." odvetil.
Vtiahol zmätenú Orihime do kuchyne a ešte sa otočil na otca: ,,Ak nás budeš špehovať, tak ti naozaj niečo zlomím! A ty vieš, že to zistím." vážne sa mu vyhráža.
,,To platí aj pre vás." ukáže na sestry, vlezie do kuchyne a privrie za sebou dvere.
Prešiel k Orihime a posadil ju na linku.
,,Pozri. Vidím, že ťa ešte stále trápi Rukia. No nie je na to žiadny dôvod. Chcem byť s tebou, nie s Rukiou. Milujem teba a nie Rukiu. Na dovolenku s nami ideš ty, nie ona."
Chytil jej tvár do dlaní a pokračoval: ,,Milujem len a len teba, celým srdcom a budem ti to opakovať stále, hoci aj 100-krát denne, kým to nepochopíš."
Orihime z oka vytiekla slza. Vzal jej ruku a priložil si ju na srdce.
,,Cítiš to?" šepol.
Prikývla.
,,Čo som ti povedal o mojom srdci? Pamätáš si to?"
Ďalšia slza.
,,Že bije len pre mňa." ticho odvetila.
,,Áno. A nič sa na tom nezmenilo. Tak už sa prosím prestaň trápiť."
Dal jej pusu na čelo. Zoskočila na zem a vrhla sa mu okolo krku. Už naozaj plakala.
,,Pššt, neplač." hladil ju po vlasoch.
,,Ak ťa to uteší, ja som tiež žiarlil."
Hneď zodvihla hlavu a zotrela si slzy.
,,Na koho?"
Nadýchol sa a povedal jediné meno: ,,Ishida."
,,Ishida-kun? Ale prečo? Sme len priatelia. Áno, dobre si rozumieme a mám pár spoločných vecí a mám ho rada,ale milujem teba...." vysvetľovala.
Bez slova na ňu hľadel a čakal, kedy ju to napadne.
,,Och!" zarazila sa.
,,Chcel si mi tým povedať, že je to to isté ako keď ja žiarlim na Kuchiki-san, však?" jemne sa začervenala.
S úsmevom prikývol.
,,Teraz sa cítim tak hlúpo. Je mi to ľúto." previnilo ho objala.
,,Nebolo to hlúpe. Mala si len obavy a to je normálne." utešoval ju.
,,Naozaj?"
,,Aspoň si to myslím." uškrnul sa a ona sa zasmiala.
Na chvíľku stíchli a len tak v objatí stáli.
,,Ďakujem." zašepkala nakoniec.
,,Vôbec nemáš zač." usmeje sa a dá jej sladký bozk.
Práve vtedy sa otvoria dvere a vôjde Sakura.
,,Prepáčte, ale už sme sa o vás báli." ospravedlnila sa, keď na ňu pozreli.
,,Všetko v poriadku?" starostlivo sa spýtala.
Orihime sa na Ichiga oslnivo usmiala a odvetila: ,,Áno. Všetko v poriadku."
Pevne sa objali.
,,Hneď sme tam." adresuje Ichigo Sakure.
Tá so širokým úsmevom prikývla a vrátila sa do obývačky.
,,Tak čo?" vrhnú sa na ňu tí zvedavci.
Ona sa však s úsmevom otočila na dvere, cez ktoré práve prešli ruka v ruke.
,,Máte úplne zbytočné pýtať sa, čo som jej povedal." oznámil Ichigo ešte skôr ako stihol niekto otvoriť ústa.
,,A myslím, že by sme mohli ísť do Egypta." dodal a kývol hlavou na letáčiky na stole.
2024 ©