ja viem, som strasna a najradsej by ste ma zabili :D:D:D ale prosim nechajte ma zit, ja sa pokusim polepsit a nabuduce sem pridam peknu a dlhu kapitolku smutneho kapitana za to, ze sem tak dlho nic nepribudlo:D pekne citanie :)
21. Pravda alebo odvaha?
Ichigo sa rozhliadol okolo.
Zrazu sa zamračí: ,,Niekto mi tu chýba."
,,Kto?" pozrie naňho Orihime.
,,Ukitake-san. Nepozývala si náhodou aj jeho?" čuduje sa.
,,Áno a hovoril, že príde. Ja som si ani nevšimla že tu nie je. Až teraz keď to hovoríš." odvetila.
,,Hej Rukia! Prečo tu nie je Ukitake-san?" zakričal na Rukiu sediace kúsok ďalej od nich s Renjim a Matsumoto.
,,Necítil sa dobre. Zabudla som ti to povedať. Chcel prísť, ale kapitánka Unohana mu nakázala ostať v posteli. Tak ti odkázal, že mu je ľúto keď nemohol prísť."
,,Tak mu potom aspoň ukážeme fotky." usmeje sa Orihime.
,,Ale naozaj to je škoda. Tú srandu by musel zažiť, z fotiek sa toľko nenasmeje." poznamená Renji.
Ichigo naňho pozrie.
,,Áno, to bolo neskutočne vtipné keď som najskôr jedol piesok a potom mal tortu pomaly až za ušami." uškrnie sa.
,,A chceš povedať, že to nebolo vtipné?" zasmeje sa Orihime.
,,Pre mňa nie. A oboje bolo kvôli tebe." usmeje sa a zvalí ju na chrbát.
Chcel ju pobozkať, ale ona mu uhýbala hlavou a smiala sa.
,,Veď počkaj, ja ťa dostanem." zašomral s úškrnom.
Podarilo sa mu dostať pery na jej krk. Ona sa mu však so smiechom vykrútila a odkotúľala sa od neho. Kamaráti na nich s úsmevom pozerali. Jedine Tatsuki a Ishida sa mračili. Ichigo sa s úsmevom posadil a pozrel na Orihime, ktorá sedela kus od neho.
,,Dobre, to si zapamätám. Ty budeš niečo chcieť." naoko urazene jej povie.
Zasmiala sa a šla k nemu. On od nej otočil tvár, prekrížil si ruky na hrudi a zavrel oči.
,,Nechoď za mnou, nebavím sa s tebou." snažil sa vážne povedať, ale kútikmi úst mu mykalo dohora.
Zozadu sa mu zavesila na krk a jemne ho pobozkala na krk. Perami sa mu obtrela o lícnu kosť. Pocítila, ako sa mu svaly na tvári napli, preto sa usmiala. Spustil ruky a nechal ju nech robí čo chce. Víťazoslávne sa usmiala a dala mu pár bozkov na tvár, ale vyhýbala sa jeho perám. Stále bol však stuhnutý a mal zatvorené oči.
Prešla perami k jeho uchu a tichúčko mu šepla: ,,Ale zlatko. Uvoľni sa."
Pomaly otvoril oči a pootočil na ňu hlavu. Čakala čo urobí, on sa však ani nepohol. Chcela pokračovať v dráždení, ale zrazu ju prudko zvalil na zem. Prekvapene vykríkla.
,,Teraz som už zlatko? Ty vieš ako si ma udobriť." šepol jej nežne do ucha.
Spokojne ho objala okolo krku.
,,To si píš." usmeje sa a nežne ho pobozká.
,,Milujem ťa." tichúčko mu povie medzi bozkami.
,,Ja viem." odvetí s úškrnom.
Dal jej ešte jeden bozk a posadil sa. Pomohol sadnúť si aj jej a akoby sa nič nestalo, pokojne si vzal koláč.
,,Ako dobre, že ten foťák má aj kameru." s úškrnom a dosť nahlas poznamená Karin.
,,Yuzu vieš si predstaviť čo bude doma, keď toto otec uvidí?" pozrie na sestru a zasmeje sa.
Ichigovi zabehne.
,,Karin, okamžite to vymaž!" zakričí na ňu, zatiaľ čo sa Renji, Matsumoto a Hisagi začnú smiať.
,,Nič sa mazať nebude." usmeje sa Karin.
Ichigo po nej hodí naštvaný pohľad a už sa dvíha, keď sa naňho zo smiechom zavesí Orihime a zakričí: ,,Utekaj Karin!"
,,Karin, nejdeme už?" spýta sa Yuzu.
,,Jasne, poď. Uvidíme sa zajtra Ichi-nii. Neboj, dovtedy ten fotoaparát schovám." zasmeje sa a obe rýchlo zmiznú.
,,Mňa porazí. Vieš aké scény bude otec robiť? To ti je akože jedno?" otočí sa Ichigo na Orihime.
,,Tak jedno mi to nie je, ale nemáme 5 rokov, takže sme neurobili nič zlé." pokrčí plecami.
,,Kde je to bojazlivé dievčatko s ktorým som začal chodiť?" nechápavo na ňu pozerá.
,,Skazil si ho." usmeje sa, na čo sa Ichigo zasmeje.
,,Zmenila som sa veľmi?" spýta sa ho náhle.
Pokrútil hlavou.
,,Skoro vôbec. Len si....Ako to výstižne povedať.....Sebavedomejšia." pousmeje sa.
Orihime sa zasmeje.
,,A vadí ti to?" zo záujmom sa pýta.
,,Vôbec nie." objíme ju.
,,To som rada. Inak aj ty si sa zmenil." oprie si oňho hlavu.
,,Naozaj?" trochu prekvapene sa spýtal.
Zodvihne hlavu a povie: ,,Áno. Si veselší. A to sa mi veľmi páči."
Zoširoka sa naňho usmeje.
,,Za to môžeš ty." jemne ju pobozká.
,,To sa mi páči ešte viac." šepne predtým ako ho začne bozkávať.
,,Hej Ichigo! Poďte si zahrať aj vy!" zavolá naňho Renji.
,,Čo chcete hrať?" zo záujmom k nim prídu a sadnú si do piesku.
,,Pravdu-odvahu." uškrnul sa Hisagi.
,,Dobre." usmeje sa Orihime a Ichigo prikývne.
,,Oslávenec má prednosť." s úsmevom mu Matsumoto podá prázdnu fľašku od saké.
Ako podložku použili tácku na ktorej bola predtým torta. Ichigo roztočil fľašu. Ukázala na Yoruichi.
,,Pravda alebo odvaha?"
Na moment sa zamyslela.
,,Pravda." odvetí napokon.
,,Odišla si zo Soul Society kvôli Uraharovi?"
Povzdychne si.
,,Áno."
Urahara sa usmial, ale inak nereagoval. Yoruichi zatočila fľašu.
,,Pravda alebo odvaha?" spýta sa Renjiho.
,,Odvaha." bez rozmýšľania odpovedal.
,,Hmmm....Už viem! Pobozkaj Rukiu." zasmeje sa.
Rukia aj Renji sa začervenali, za to Ichigo sa začal smiať. To ho však prešlo, keď Renji naozaj úlohu splnil a Rukiu pobozkal. Tá sa celá červená od neho otočila a on červený zatočil fľašu. Zatočil ju dosť silno, takže vyletela z tácky. Ichigo sa uškrnul a chytil Orihime za ruku. Na druhý pokus sa to Renjimu podarilo a fľaška ukázala na Chada.
,,Pravda alebo odvaha?"
Chad na moment premýšľal, až potom odvetil: ,,Pravda."
,,Ja naozaj neviem čo sa ho mám spýtať." povzdychol si Renji.
Niekoľko ľudí prevrátilo očami.
,,Dobre, už ma niečo napadlo. Máš dievča?"
Chad pokrútil hlavou a roztočil fľašku. Hrali dosť dlho a úlohy aj otázky boli čoraz zákernejšie. Napokon ich to prestalo baviť a radšej sa pustili do debaty. Ichigo si ľahol a hlavu položil Orihime na nohy. Tá sa mu jemne prehrabávala vo vlasoch čo ho uspávalo. Keď si už tretíkrát zívol, naklonila sa k nemu.
,,Nebodaj by si spal?"
,,Vieš čo? Vôbec nie." zaškeril sa.
,,A tak nie som až tak unavený, len keď ma tak hladíš vo vlasoch....Je to veľmi príjemné a trochu ma to uspáva." pousmial sa.
Dala mu pusu a opäť si sadla rovno. Zložila ruku z jeho vlasov a hladila ho po hrudi.
,,Lepšie?" usmeje sa naňho.
,,Aj hej. Toto ma aspoň neuspí." zasmial sa.
Na pláži ostali asi ešte hodinku, potom všetko zbalili a pomaly sa pobrali všetci domov.
2024 ©