krásne okrúhla kapitola. :D je to asi posledný poriadny článok do prázdnin :D pekné čítanie :))
upozornenie: kapitola je minimálne 15+ xDDD (mala som ju rozpisanu vyse mesiaca! :D az dnes rano som ju dopisala a upravila) je to vôbec môj prvý pokus o niečo takéto tak ma neukameňujte prosím :D
P.S: ešte stále môžete hlasovať v ankete :D
20. Pláž
Prikývla a potom sa už sústredila len na ich pery. Ichigo ju nadvihol a opatrne položil do piesku. Neprerušil pri tom bozk. Pomaly ju hladil, chcel aby si to obaja vychutnali. Mali predsa čas. Zvyšok si nevšimne tak rýchlo, že sú preč a Rukia by ich mala zdržať dostatočne dlho. Prestal rozmýšľať a začal sa sústrediť na Orihime. Presunul pery na jej krk a pomaly sa posúval dolu, bozkávajúc každú časť jej tela. Potichu vzdychla. Perami sa zastavil až pri okraji jej spodného dielu plaviek. Zdvihol hlavu a pozrel jej do očí. On v tých jej videl lásku a rozhodnosť, ona tiež lásku, ale aj túžbu. Za bradu si ho pritiahla opäť k tvári. Chcela si dať dole plavky, ale Ichigova ruka odtlačila tú jej, potiahla za jednu šnúrku, potom aj za druhú a už jej prsia zasypával bozkami. Zachvela sa od vzrušenia., ktoré jej spôsobovali jeho ruky a bozky. Opäť na ňu pozrel a usmial sa. Pohladil ju po červenom líci.
,,Nemusíš sa červenať. Pre mňa si nádherná, dokonalá. Nevidím na teba žiadnu chybu." šeptom ju utešoval.
To ju mierne upokojilo, bola totiž naozaj nervózna.
,,Som len trošku nervózna." zverí sa mu.
,,Ja tiež." priznal.
Prekvapilo ju to. Vyzeral predsa tak pokojne. Uväznila jeho pery a rukami mu prešla cez celý chrbát až k okraju plaviek. Pomaly mu ich sťahovala. Nakoniec sa prevalil na bok a pomohol jej. Tiež jej stiahol spodný diel plaviek. Navzájom sa hladili a bozkávali po celom tele. Zrazu Ichigo len tak náhodne v piesku na niečo narazil. Pozrel na to a videl Renjiho darček. Zoširoka sa usmial.
,,Takže si to mala naplánované." zasmial sa, keď pozrel na Orihime.
,,Vlastne ani nie. Nebola som si istá až kým si ma tu nezačal bozkávať. Nehneváš sa, že som sa ti hrabala v darčekoch?" mierne sa začervená.
,,Vôbec nie." s úsmevom pokračuje tam kde prestal.
*********************************
Medzitým oslava pokračovala aj bez nich. Tatsuki dobehla za Rukiou.
,,Ichigo s Orihime šli na prechádzku?" spýta sa.
,,Áno. Nechoď ich hľadať, neboli by nadšení." odvetila malá čiernovláska a spokojne si prezrela svoje dielo.
,,Je to krásne." zvískne Yuzu.
Tatsuki len prevrátila očami a radšej sa vrátila k Chadovi a Ishidovi.
,,Matsumoto nevypi všetko!" ozve sa plážou Hisagiho hlas nasledovaný smiechom Renjiho a Matsumoto.
,,Alkoholici." zamrmle si Ishida sám pre seba.
,,Ahojte." počuť zrazu dva známe hlasy.
,,Idete trochu neskoro." pozrie Tatsuki na prichádzajúceho Mizuira a Keiga.
,,Nemohli sme prísť skôr." hovorí Mizuiro.
,,Ako vidím, zábava je v plnom prúde, ale kde je oslávenec? A nevidím tu ani Orihime." rozhliada sa Keigo.
,,Zdrhli. Ale nebojte sa, vrátia sa." odvetí Rukia.
*************************************************
,,Si si istá?" naposledy sa jej spýtal.
,,Áno."
,,Ak by ťa to bolelo, okamžite mi to povieš." prikáže jej.
Zasmiala sa, no prikývla. Opatrne do nej vnikol, ale aj tak s ňou trochu trhlo od bolesti. Pevne stihla pery a trochu mu zaryla nechty do chrbta.
,,Pokračuj." zašepkala napokon.
Začal sa v nej pomaly pohybovať a pozorne sledoval jej reakciu. čím ďalej, tým viac sa uvolňovala, preto prenikol trochu hlbšie a zrýchlil tempo. Pomedzi pery jej unikol ston. Nie však bolestný, čo Ichiga potešilo a začal teda prirážať v pravidelnom tempe. Netrvalo dlho a našli si spoločný rytmus. Ich telá sa pohybovali ako jedno, ich dych bol rovnako zrýchlený a ich vzdychy sa miešali.
,,Ichigo." zavzdychala.
Miloval keď vyslovovala jeho meno. Vždy ho totiž povedala s toľkou láskou. Tentoraz to bolo o to krajšie, že ho zašepkala zo vzrušenia. Pobozkal ju.
,,Tak veľmi ťa milujem." šepol.
Namiesto odpovede si okolo neho omotala nohy, takže mohol preniknúť ešte hlbšie. Necítila už žiadnu bolesť, dokonca aj zabudla, že ju na začiatku niečo bolelo. Vnímala len ich lásku a vášeň. Obaja si to mohli naplno vychutnať, veď pláž bola prázdna a nikto ich zatiaľ nehľadal. Napokon spoločne dosiahli vrchol. Opatrne z nej vyšiel, zvalil sa do piesku k nej a v spoločnom objatí si vychutnávali posledné zvyšky vzrušenia. Okrem ich nepravidelného dýchania a mora nebolo počuť nič iné. Ani jeden z nich neprehovoril. Pozerali si do očí.
Napokon však Orihime predsa len prerušila ticho: ,,Bolo to naozaj nádherné."
Ichigo sa usmial a súhlasne prikývol. Pohodlne si vedľa seba ľahli a pozorovali malé obláčiky na oblohe.
**************************************
,,Kde sú? Nemali by sme ich ísť hľadať?" Tatsuki nervózne prešľapovala na mieste.
,,Nie. Veď nie sú zase preč až tak dlho. Upokoj sa." kľudnila ju Yoruichi.
Tatsuki sa s povzdychom posadila.
,,To je pravda. Ale nech si ma Ichigo neželá ak niečo skúsi." zamračí sa.
Matsumoto si napriek trochu zvýšenému obsahu alkoholu v krvi nechala svoj rozhovor s Orihime pre seba. Rozmýšľala čo by asi povedala keby sa Tatsuki naozaj rozhodla ísť ich hľadať, ale našťastie si zbytočne nemusela privodzovať bolesti hlavy, pretože ani nie o 10 minút sa Orihime s Ichigom objavili ruka v ruke pri nich.
,,Kde ste boli?" vyzvedá hneď Tatsuki.
,,Prejsť sa." automaticky odvetil Ichigo a ani na ňu nepozrel.
,,A čo ste na tej prechádzke robili?"
,,Rozprávali sa? Chceš vedieť aj o čom alebo nám dáš pokoj? Nestaraj sa do nás dobre?"
Ichigovi začala liezť na nervy, ale viac ako jej otázky ho štval fakt, že si zbytočne kazil náladu. Zhlboka sa nadýchol a premietol si v hlave ten krásny zážitok. Pri tej spomienke sa mu chcelo usmievať, ale ovládol sa. Orihime ho odviedla od myšlienok späť do reality.
,,Pozri prišli aj Keigo a Mizuiro. Ahojte." usmiala sa na nich.
,,Čavte." pozdravil ich Ichigo.
Obaja mu zablahoželali a ospravedlnili sa, že meškajú.
,,Vďaka a nič sa nestalo, zas o tak veľa ste neprišli." zasmial sa Ichigo.
Orihime naňho pozrela zo zdvihnutým obočím.
Napokon si povzdychla: ,,Ja som vedela, že sa ti tá oslava nepáči."
,,Tak som to nemyslel." pritúlil sa k nej.
Chvíľu mu neodpovedala, ale keď ju začal pomaly bozkávať na krku, vzdala to.
,,Fajn, fajn pochopila som." usmeje sa.
Uškrnul sa. Vymotala sa z jeho objatia a odišla za Matsumoto.
,,Teda, rýchlo si sa stihla opiť." pochváli ju.
,,To je nič." usmeje sa.
,,Tak čo? Bolo niečo?" šeptom vyzvedá Rangiku.
Orihime len so širokým úsmevom prikývne. Matsumoto sa zachichúňala, no ďalej už nevyzvedala. Aj tak by si toho veľa na druhý deň nepamätala, to dobre vedela. Orihime šla k malému prístršku kde bol chladiaci box a vytiahla tortu.
,,Čas na tortu!" zakričí s úsmevom.
Položila ju na nízky stolík. Yuzu zverila nôž aby ju pokrájala. Karin ju ešte predtým odfotila. Orihime sa posadila pred Ichiga a pustila sa do rozhovoru s Keitom, ktorý si prisadol. Pridal sa k nim aj Mizuiro a občas aj Keigo. Karin si s tortou v ruke sadla tak, aby mala všetkých na očiach a bola stále pripravená všetko odfotiť. Yuzu Ichigovi podala dva tanieriky. Jeden preňho a druhý pre Orihime. Išiel jej ho podať, ale práve vtedy sa naňho prudko otočila a torta jej skončila na tvári. Ichigo stisol pery aby sa nezačal smiať, ale ostatný sa rehotali na plné kolo. Orihime si zotrela tortu z očí a pozrela na Ichiga. To už nevydržal a začal sa smiať aj on.
,,Tebe to je smiešne?" spýta sa.
Zobrala do ruky zvyšok svojho kúsku torty, natiahla sa k nemu a pekne mu ho rozotrela po celej tvári. Ichigo sa okamžite prestal smiať a prekvapene na ňu pozeral.
,,Ja som to neurobil naschval." zašomral.
Pozreli si do očí a vybuchli smiechom. Keď sa všetci ako tak upokojili a Orihime s Ichigom si umyli tváre, pustili sa opäť do rozhovorov a jedenia torty.
,,Ale tá torta je skvelá." usmial sa Keigo.
,,Presne. Podarila sa." pridá sa Mizuiro.
,,Celá oslava sa podarila." spokojne sa usmeje Ichigo.
,,Čo sa ti páčilo najviac?" spytuje sa Keito.
,,Hmmm. Darčeky. Jednoznačne. Najmä jeden." zasmial sa.
Hodil pri tom očkom po Orihime, ktorá okamžite pochopila.
,,Chceš mať tú tortu na tvári zase?" usmiala sa.
,,Nie vďaka." pobozkal ju.
2024 ©