17. Kapitola- Narodeniny
Ichigo sa chcel vyvaliť naspäť na gauč, ale rozmyslel si to.
,,Idem za Chadom." oznámil rodine a vybehol von.
O pár minút už boli na ihrisku a stretli tam Keiga s Mizuirom.
,,Čavte. Ichigo, kde máš Orihime?" spýta sa hneď Keigo.
,,Šla pre tortu a vyzdobiť pláž."
,,A prečo nie si s ňou?" vyzvedá.
,,Jemne mi naznačila, že ma tam nechce." usmial sa.
,,Čože? Nebodaj ste sa pohádali? Deň pred oslavou?" čuduje sa Mizuiro.
,,Nie, len chce aby aspoň niečo bolo prekvapenie."
,,Aha. Zahráme si futbal?" navrhne Mizuiro.
Prikývli a Keigo vytiahol loptu. Pustili sa do hry a čas im rýchlo ubiehal.
Medzitým Matsumoto s Orihime behala po obchodoch a zháňali výzdobu aj oblečenie. Orihime sa zapáčili jedny šaty a okamžite si cih musela kúpiť. Kým ich zaplatila, Matsumoto prišla s plnou náručou rôzneho oblečenia.
,,Kedy to všetko využiješ keď tu nežiješ?" zaujímalo Orihime.
Matsumoto len pokrčila plecami: ,,Veď sem chodím dosť často."
Takmer o dve hodiny už mali všetko potrebné a išli pre tortu.
,,Ovocná?" spýtala sa Matsumoto, keď ju zbadala.
,,Áno, v lete pekne osvieži." usmeje sa Orihime.
,,To je pravda. Tak fajn, môžeme ísť na pláž, ale ešte predtým poďme nákup aj tortu zaniesť k tebe."
,,Dobre." súhlasí Orihime a vyberú sa k nej.
Rýchlo zaniesli veci a odišli na pláž. Bola prázdna, takže sa mohli pustiť do práce.
,,Tak ako vám to ide s Ichigom?" spýta sa Matsumoto popri zdobení.
,,Dobre, veľmi dobre." stručne odvetí Orihime.
,,Si s ním šťastná však?" usmeje sa Rangiku.
Orihime sa na ňu so širokým úsmevom otočí: ,,Áno som. Ani si nevieš predstaviť ako."
,,Stačí sa na teba pozrieť keď si s ním a dá sa to celkom slušne predstaviť, ale aj na ňom to poznať nemysli si. Máte sa veľmi radi."
,,To áno." pousmeje sa.
,,Rangiku-san, premýšľala som.... Myslíš si, že by som urobila zle ak by som sa s ním vyspala?"
Matsumoto sa na ňu otočila a zbadala ako sa červená.
,,To musíš cítiť ty. Nikto iný ti nemôže radiť či to máš urobiť, alebo nie. Radšej si to dobre rozmysli, pretože potom to už nebudeš môcť vrátiť späť." milo sa na ňu usmeje.
,,Máš pravdu. Len sa neviem rozhodnúť." povzdychne si.
,,Tak ešte počkaj. Alebo ťa Ichigo núti? Ak hej, nech si ma neželá..." nahnevá sa, ale Orihime pokrúti hlavou.
,,Nie, nenúti ma, povedal, že počká."
,,Tak to má šťastie." usmiala sa Matsumoto a začala nafukovať balóny.
Orihime práve dovešala plagát s textom VŠETKO NAJLEPŠIE a šla jej pomôcť.
Chalani už mali futbalu dosť, takže si sadli pod strom a rozprávali sa o všetkom možnom. Sotva si uvedomili, že už začalo zapadať slnko.
,,Tak ja už pôjdem, sľúbil som sestre, že prídem domov na večeru." rozlúči sa Keigo a beží domov.
Ichigo sa poobzeral okolo seba. Vytiahol mobil z vačku.
,,Načase zavolať stratenej princeznej." poznamenal a už vytáčal Orihimine číslo.
Zodvihla to po prvom zazvonení.
,,Ahoj, už ste skončili?"
,,Áno, kde si teraz?" odvetila mu.
,,Na ihrisku s Chadom a Mizuirom."
,,Dobre, za chvíľku som tam. Pa."
,,Nechaj ma hádať. Príde sem?" tipuje Mizuiro.
Ichigo len prikývol. O pár minút naozaj prišla.
,,Ahojte." zdraví ich.
,,Ahoj." odvetia jednohlasne.
Sklonila sa k Ichigovi a dala mu bozk. Jemu to však nestačilo a stiahol ju k sebe.
,,Stihli ste všetko?" spýtal sa, zatiaľ čo sa jej hral s vlasmi.
,,Áno, všetko je pripravené. Odprevadíš ma domov?"
,,Nie, zabudla si, že ešte spíš u nás?" usmial sa a dal jej pusu na líce.
Potichu sa zasmiala a prikývla.
,,To ju naozaj tvoj otec nechal spať u vás?" pousmeje sa Mizuiro.
,,Áno. Nemal inú možnosť. Inak by som šiel ja k nej a to by sa mu nepáčilo, takže teraz nás ma pod dohľadom." odpovedal.
,,Ani na chvíľu nás nespustí z očí." sťažuje si Orihime.
Ichigo si povzdychol.
,,Aj ja by som s tebou chcel byť sám, ale neboj sa, zajtra na oslave nebude a nikomu určite nebude vadiť ak sa na chvíľu vytratíme." uškrnul sa.
,,To už bude jedno, veď aj tak spíš u mňa."
Pritúlil si ju k sebe a jemne ju bozkával na pery. Mizuiro sa usmial a pozrel na Chada.
,,Ideme? Potrebujú byť sami."
Orihime si položila hlavu na Ichivou hruď a s povzdychom poznamenala: ,,Keby to aj tvoj otec pochopil tak rýchlo."
,,Môžeme snívať. Je to idiot. A stavím sa, že za chvíľu bude volať, takže poďme radšej aj my."
Orihime sa postavila k Chadovi a Mizuirovi, počkali na Ichiga a všetci spolu sa vybrali domov. Najskôr sa rozlúčili s Mizuirom a potom aj s Chadom. Keď konečne prišli domov, Ichigo nemal na nič náladu a Orihime tiež nebola taká veselá ako ráno.
,,Čo vám je?" spýtala sa ich Karin, keď videla ako ticho sedia pri večery a potom aj pred telkou.
,,Nič, absolútne nič." odsekol Ichigo.
Orihime sa k nemu pritúlila, zívla, položila naňho hlavu a zavrela oči. Na tom sa Ichigo pousmial, dal jej pusu do vlasov, ale mlčal. Zvyšok rodiny si vymenil prekvapené pohľady.
,,Pohádať sa asi nepohádali." uvažovala nahlas Yuzu.
Ichigo ich ignoroval a sledoval naďalej TV. Po nejakom čase naňho prišla únava. Pozrel na Orihime, ako spokojne spala. Nechcel ju zobudiť, preto ju opatrne zobral do náruče a potichu ju vyniesol hore. Položil ju do svojej postele, prikryl a tichúčko sa vrátil späť dole. Tam vyhnal ostatných a ľahol si aj on.
Ráno sa prebudil na zvuky krokov okolo seba. Ospalo otvoril oči. Naskytol sa mu pohľad do nádherných fialových očí, ktoré sa naňho usmievali. Oči sa mu zatvorili, ale on natiahol hlavu dopredu a narazil presne na to čo chcel. Mäkké pery, ktoré ho jemne pobozkali.
,,Dobré ránko." začul nežný hlások.
Klesol naspäť na gauč, neschopný niečo povedať.
Nakoniec pozbieral sily aby otvoril oči a zašepkal: ,,To sa mi sníva? Lebo ak áno, tak ma nechajte spať."
Orihime sediaca pri ňom sa začala smiať. Ten zvuk ho aspoň trošku prebudil a unavene si pretrel oči.
,,Vstávaj spachtoš." uškrnula sa a ľahla si naňho.
,,Nechce sa mi. Nechaj ma spať." zamrmlal.
,,Žiadne také."
Neodpovedal jej, snažil sa znova zaspať.
,,No veď počkaj, ja ťa hneď prebudím." usmiala sa.
Začala ho bozkávať. Najskôr jemne, ale keď jej bozky začal opätovať zrazu sa zmenili na vášnivé. Spokojne sa pomrvil a pevne ju objal. Jednou rukou mu skĺzla pomaly dole pod tričko a hladila ho. Okamžite pocítila jeho odpoveď. Napodobnil ju, no odtiahol sa jej od pier a začal ju bozkávať na krku. Neprekážalo mu, že jej vyhrnul tričko dosť vysoko, ani že každú chvíľu môže vojsť niekto z jeho rodiny. Druhou rukou jej prešiel na zadok. Nezastavila ho a v ňom sa objavila iskierka nádeje, ktorá vzápätí zhasla.
,,Nie, toto sa mi určite sníva." pomyslel si.
Ale Orihime voľnou rukou vytiahla jeho hlavu nahor a prisala sa mu na pery. Vtom však započul ako sa otvárajú dvere.
Orihime ho prestala bozkávať, sklonila sa k jeho uchu a šepla: ,,Všetko najlepšie. Milujem ťa."
Nestihol ani reagovať a už z neho zliezla, pohotovo si napravila oblečenie a odišla do kuchyne, práve keď do izby vošiel Isshin aj z dievčatami. Isshin držal v ruke ozdobnú taštičku, ale nebolo vidieť čo je vnútri. Yuzu mala v ruke zabalený balíček, vyzerajúci ako kniha. Všetci traja sa naňho trošku prekvapene pozreli. Až o zlomok sekundy neskôr mu došlo prečo. Mal totiž pootvorené ústa, vyhrnuté tričko a zrejme sa aj trochu červenal. Okamžite zavrel ústa a bleskovo sa posadil.
,,Mal som čudný sen." povedal na vysvetlenie.
Z kuchyne začul tichý smiech. Orihime zo širokým úsmevom podišla k nemu.
,,To nebol sen." zašepkala keď sa k nemu sklonila pod zámienkou, že mu dáva pusu na líce.
2024 ©