konečne ste sa dožili nejakej FF :D je mi ľúto, že som sem tak dlho nič nepridala, ale to viete, škola nepustí a teraz nebudem mať toľko možností niečo pridať( povedzme, že návšteva očnej nedopadla podľa predstáv :D) ale budem sa snažiť :)....ďakujem za trpezlivosť a príjemné čítanie :)
15.Kapitola-13. Divízia
Pri dverách boli dvaja shinigami, ktorí naňho nenávistne pozreli a odišli šepkajúc.
,,Určite ma ohovárajú." pomyslel si a šiel ďalej.
Pohľadom prešiel po veľkej záhrade. Rástlo tam veľa stromov s ružovými čerešňovými kvetmi-sakury. Všimol si, že práve začínajú kvitnúť. Chcel odvrátiť pohľad, ale niečo, lepšie povedané nikto, ho upútal. Mladý shinigami. Svetlo-hnedé vlasy siahajúce po plecia mu poletovali vo vánku. Čítal nejakú knihu. Neďaleko videl skupinku shinigami, ale ani jeden naňho nehľadel. To ho zaujalo a vybral sa k nemu. Skupinka videla ako sa k nim blíži a odbehla.
,,Myslel som, že vyhnancom som iba ja." prehovoril k mladíkovi.
Ten naňho pozrel očami rovnako svetlými ako mal vlasy.
,,Tak sa správajú ku každému nováčikovi."
Hlas mal príjemný, priateľský a pokojný. Zdalo sa, že si rovnako ako Ichigo nerobil ťažkú hlavu z toho ako sa k nemu správajú.
,,Aha. Môžem si prisadnúť?" spýta sa Ichigo.
Shinigami zatvoril knihu a prikývol. Ichigo si teda zložil Zangetsu z chrbta a sadol si.
,,Máš veľké zanpakutou. Ty musíš byť ten nový. Kurosaki Ichigo, však?" poznamenal.
,,Áno, a ty si....?" vyzvedá Ichigo.
,,Tensashi Keito." predstavil sa.
Potriasli si rukami.
,,Neuraz sa, ale prečo neskrývaš svoje reiatsu? Je také veľké." zaujíma sa Keito.
,,Možno ti to bude pripadať, že som neschopný, ale ja ho nedokážem skryť. Rovnako ako nedokážem spútať silu Zangetsu." uškrnul sa, kývajúc hlavou na Zangetsu položeného pred sebou.
,,Tvoji učitelia to nedokázali tiež, keď ťa to nenaučili?" zo záujmom sa pýta.
,,Dokázali, lenže nikdy nebol na také maličkosti čas. 1. učiteľ zo mňa musel v čo najkratšom čase znova urobiť shinigamim aby som mohol zachrániť Rukiu. 2. učiteľka ma musela za týždeň naučiť bankai aby som porazil Byakuyu. A môj 3. učiteľ aj zo svojou skupinkou ma museli veľmi rýchlo naučiť ovládať moju Hollow silu aby som mohol ísť do Hueca Munda zachrániť jedno dievča a vybaviť si účty s jednou Espadou." strčne zhrnul.
,,A to ti trvalo koľko rokov?"
,,Len jeden." usmial sa Ichigo.
,,A ešte si predstav, že popri tom všetkom žijem v skutočnom svete a chodím tam na strednú." zasmeje sa.
,,Si frajer. Na teba sa musia baby lepiť." obdivne zapíska Keito.
Ichigo sa opäť zasmeje: ,,Neviem o tom, ale aj keby, bolo by mi to jedno."
,,Nerozumiem. To ťa akože nezaujímajú dievčatá?" začuduje sa.
,,No keď to povieš v množnom čísle." uškŕňa sa Ichigo.
,,Mňa zaujíma len jedno dievča." pokračuje.
,,Ahá. Zamilovaný. Koľko ste spolu?" s úsmevom sa pýta Keito.
,,Skoro mesiac."
,,To nie je až tak veľa."
,,Nie, nie je." súhlasí.
Na strome nad nimi sa niečo pohne. Keito sa postaví, ale Ichigo ani nezodvihol svoj meč.
,,Aká bola misia Rukia?" spýtal sa čiernovlasého dievčaťa, ktoré zoskočilo zo stromu vedľa neho.
,,Celkom fajn. Predstavíš mi svojho kamaráta?" odvetí.
,,Keito to je Rukia, Rukia to je Keito." zamrmlal.
Rukia sa naňho usmiala: ,,Ty si z našej jednotky, však?"
,,Áno." prikývol. ,,A vy ste Kuchiki Rukia."
,,Áno, to som."
Obaja si sadli k Ichigovi, každý z jednej strany.
,,Konečne sa rozprávaš aj s niekym iným, nie len so mnou a s kapitánom." usmieva sa Rukia. ,,Keito, vieš, že Ichigo bude mať tento týždeň narodeniny? Prídeš na oslavu?"
,,Teraz už o tom viem a prídem rád, ak ma pozvú." usmeje sa.
,,Ak bude oslava." zapojí sa Ichigo.
,,Čože? Budeš mať už 17! Musí byť oslava!" mračí sa naňho Rukia.
,,Vždy mávame len rodinnú večeru a príde len Chad. Tak je to už roky." vysvetľuje.
,,Tak teraz budeš mať oslavu s kamarátmi. Orihime ti ju určite rada usporiada a ja jej pomôžem."
,,No dobre. Inak kde je Renji?"
,,V skutočnom svete, ale neviem načo." odvetí.
,,Nemal by byť na schôdzi podkapitánov?" zdvihne obočie.
,,Mal, ale o nič nepríde. V poslednom čase je tu taký kľud, že sa len opijú a nič riešiť nebudú."
Keito zatvoril oči a keď na nich znovu pozrel, spýtal sa: ,,Čo je to za reiatsu?"
Ichigo sa musel chvíľu sústrediť aby pochopil.
Uškrnul sa: ,,Orihime."
,,A Renji. Tak preto tam šiel. Ale načo ju priviedol?" uvažuje nahlas Rukia.
Ichigo neodpovedal, len sa postavil a čakal kedy sa tu objavia. O pár minút ju uvidel. Do vlasov jej fúkal vietor a žiarivo sa naňho usmievala.
Keito sa v duchu usmial: ,,Pekná."
Ichigo vykročil a o zlomok sekundy už stál pri nej a objímal ju. Pohli sa smerom späť k nim a Ichigo si ovinul ruku okolo jej pásu. Pritiahol si ju k sebe tak blízko, že aj ona ho mohla objať. Než k nim prišli, Rukia si všimla, že sa o niečom zhovárajú a keď boli pri nej a Keitovi, postrehla, že hovoria o škole.
,,Učila takže nemáš dôvod báť sa. Vieš, že ak sa bude dať tak ti poradím." utešuje ju.
Namiesto odpovede sa len pousmiala, ale jemu to stačilo. Naklonil k nej tvár a nežne jej vtisol pusu na líce.
,,Chcel by som ti predstaviť Keita." pozrel na svojho nového kamaráta.
,,Keito toto je moja priateľka Orihime." povedal mu keď shinigami vstal.
Potriasli si rukami a Orihime sa zachichúňa: ,,Toto je prvý krát čo si ma predstavil ako svoju priateľku."
Ichigo sa nad tým zamyslel.
Napokon súhlasí: ,,Máš pravdu, no doteraz som nemal možnosť ťa niekomu predstaviť."
,,A všimla si si s akou hrdosťou to povedal?" zasmeje sa Rukia.
Orihime sa zoširoka usmeje a dá Ichigovi bozk.
,,Ichigo nepriamo súhlasil, že mu môžeme usporiadať oslavu narodenín." adresuje Rukia Orihime.
Tá s rozžiarenými očami pozrie na Ichiga.
,,Naozaj? Och Ichigo! To bude tá najlepšia oslava o to sa postarám." nadšene sa mu hodila okolo krku a vášnivo ho bozkávala.
Keito aj Rukia na ňu prekvapene hľadeli.
,,Keby som vedel o tvojom nadšení, tak ťa o to požiadam." usmieval sa.
Objala ho okolo pásu, hlavu si položila na jeho hruď a jednou rukou mu prechádzala po chrbte, ale zašla možno trošku nižšie ako chcela-na zadok.
Začervenala sa a rýchlo ruku stiahla, no on sa usmial a zašepkal jej do ucha: ,,Skúšaš koľko vydržíš kým sa na teba vrhnem?"
Prekvapene mu pozrela do očí.
,,A čo tvoj sľub?"
,,Neboj sa, ja ho určite dodržím aj keď to bude ťažké, ale ja viem, že sa mi to oplatí."
,,Ako dlho to vydržíš?" ticho sa ho spýta a kútikom oka pozrie na ich poslucháčov, ktorí nechápu o čo ide.
,,Tak dlho ako to bude potrebné."
,,Myslíš to vážne?"
,,Smrteľne. Skús mi trochu veriť." odvetí.
Usmiala sa a dala mu bozk.
,,Rukia, ukázala by si nám celú jednotku?" spýta sa jej náhle Ichigo, ale pozerá pritom Orihime do očí.
Rukia zažmurká a zamrmle na súhlas. Vykročila a všetci traja ju nasledovali. Prešli celú divíziu, Rukia im ukázala snáď každý jej kúsok až vyšli naspäť na dvor a stretli kapitána. Keito s Rukiou sa uklonili a Orihime ho pozdravila.
,,Rád ťa vidím Orihime." usmial sa na ňu.
,,Dúfam, že nevadí keď sem stále chodím." riekla.
Ukitake sa zasmeje: ,,Vôbec nie. Si tu vítaná a keby si nebola, Ichigo-san by ťa sem aj tak určite zobral. Buď sa o teba naozaj tak bojí, alebo ťa tak veľmi miluje a nedokáže bez teba vydržať."
,,Alebo oboje." poznamená Ichigo.
Orihime si povzdychne: ,,Jasné, stále sa o mňa bojíš, no veľakrát nemáš dôvod."
,,Môžeš byť rada, aspoň vieš ako mu na tebe záleží." pripojí sa Keito.
Zrejme by boli aj pokračovali keby sa Ichigo neozval: ,,Ukitake-san môžeme ísť domov? Splnil som obe veci čo si chcel. Zoznámil som sa aspoň s Keitom a Rukia nám ukázala jednotku. Zajtra bude ťažký deň a potrebujeme oddych."
,,Samozrejme, Kuchiki-san odprevadíš ich?" odvetí kapitán.
,,Áno." prikývne.
Keď vyšli v Skutočnom svete, všetci traja sa rozlúčili a pobrali sa domov.
Ráno bol Ichigo oddýchnutý, no aj tak sa mu nechcelo ísť do školy. Nakoniec sa k tomu donútil, za výraznej pomoci svojho otca, a konečne stál v triede plnej nervóznych spolužiakov. Sotva vošiel, už ho objímala Orihime. Hoci zvonilo až za pár minút, dnu vošla ich triedna. Nikto jej nevenoval veľkú pozornosť, no Orihime si všimla testy v jej rukách a zbledla. Ichigo to okamžite zaregistroval a utešujúco ju objal. Jednou rukou ju hladil a druhou jej zdvihol hlavu tak aby sa naňho pozerala.
,,Hlavne sa upokoj. Je to len test. Učila si sa, takže ho nemôžeš napísať zle, pokiaľ nebudeš úplne vystresovaná." povedal.
,,Ale ja som úplne vystresovaná." šepla takmer nečujne.
Ichigo si oprel čelo o to jej a zašepkal: ,,Preto som tu ja."
Potom ju pobozkal tak krásne, nežne a láskyplne, že úplne zabudla na stres a dokonca sa usmiala keď sa pomaly odtiahol.
,,Ďakujem." bolo všetko na čo sa zmohla.
Hlas mala o niečo silnejší a už nebola taká bledá.
,,Niekto má dobrú útechu, ale čo my ostatní?" ozvala sa dosť nahlas Tatsuki a keď na ňu pozreli, všimli si, že všetci ich pozorujú, vrátane ich triednej.
Ichigo prevrátil očami, ale Orihime sa začervenala. Našťastie zazvonilo.
Orihime bola veľmi prekvapená keď sa jej do rúk dostal test, pretože na väčšinu otázok vedlela odpovedať.
,,Nakoniec to nebude až také zlé." pomyslela si a postila sa do písania.
Keď sa ozval zvonček, posunutý o 15 minút špeciálne na tento deň, spokojne si prezrela svoj test a zistila, že nemá odpoveď len na niekoľko otázok. Vstala ako ostatní a položila vypracovaný test na stôl. Ichigo ju zozadu objal a ona k nemu zo smiechom otočila tvár.
,,Tak sa mi zdá, že to nebol pre teba problém." usmial sa.
,,Zdá sa ti dobre. Veľmi pekne ďakujem." pritisla mu pery na líce.
Usmial sa ešte viac: ,,Zato chcem niečo pekné na narodeniny."
Neodpovedala, pretože triedna im ešte niečo oznámila a pustila ich domov.
,,A čo také by si chcel na narodeniny?" spýtala sa ho.
,,Bude mi úplne stačiť keď budeš so mnou."
,,Myslím, že by ťa potešilo niečo viac, ako to čo robievame zvyčajne." šepla.
Zastal, otočil ju k sebe a chytil jej tvár do rúk.
,,Naozaj počkám kým budeš pripravená. A neskúšaj sa kvôli mne do niečoho nútiť."
,,Ja viem." pohladila ho po tvári. ,,Stále platí to, že ku mne môžeš ísť spať. Možno také malé prekvapenie pre teba by som zvládla." mierne sa začervená.
,,Aké prekvapenie?" nežne ju objíme okolo pása a hladí jej pri tom do očí.
,,Nepoviem, potom to nebude prekvapenie." naoko mu vyčíta.
,,Tak fajn. S radosťou u teba prespím." zasmial sa a pobozkal ju.
Trochu sa naklonila dozadu aby ešte povedala: ,,Dúfam, že nechrápeš!"
,,Si hrozná." usmeje sa a začne ju bozkávať.
Stáli na kraji chodby, ale okoloidúci si ich nevšímali.
,,Poď, mám ešte prácu s oslavou." potiahne ho zo širokým úsmevom za ruku.
Netrvalo dlho a boli u Ichiga doma.
,,Aký bol test?" spýta sa Isshin hneď po tom ako ich privítal.
,,Celkom ľahký." odvetil mu syn a skryl hlavu do chladničky.
,,A čo ty Orihime?" otočil sa otec na ňu.
,,Nemám odpoveď na 5 alebo 6 otázok, takže som spokojná." usmiala sa.
Ichigo zabuchol dvere chladničky a s prázdnymi rukami sa hodil na gauč. Hlavu zaklonil dozadu na operadlo, o ktoré sa opierala Orihime. Napriek tomu, že Isshin mal zapnuté správy, neodolal pokušeniu sledovať svojho syna, ktorý bez pohnutia pozoroval Orihime. Tá ho hladila po tvári, až sa nakoniec k nemu naklonila ešte viac a spojila ich pery. Ichigo premýšľal kedy sa asi Orihime odtiahne, no nemusel si dlho lámať hlavu. Vystrela sa a on počul ako si potichu povzdychla. Otočil sa k nej celý, chytil ju za pás a stiahol k sebe. Prekvapene vykríkla, no keď bola v bezpečí jeho náruče na gauči tak sa zasmiala.
,,Prepáč, no som len človek." pousmeje sa, zatiaľ čo sa pohráva s jej vlasmi.
Neveriacky nadvihla obočie, na čo sa zasmial: ,,Dobre teda, ako sa to vezme."
Pritúlila sa k nemu tesnejšie a cítil ako sa usmiala, kedže si tvár oprela o jeho hruď.
,,Tak čo bude s tou oslavou?" prerušil príjemné ticho Ichigo.
,,Keby som vedela, že s ňou budeš súhlasiť, usporiadala by som ti ju ako prekvapenie, ale takto.... Aspoň vyberieš hostí. Zajtra mi povedz koho tam chceš a ja ich pozvem."
,,Fajn a už vieš kedy a kde bude?"
,,Jasné. V sobotu a na pláži."
Dal jej pusu do vlasov a len ju hladil.
Chvíľu ho nechala, potom zdvihla hlavu a pozrela naňho: ,,A povieš mi konečne čo chceš ako darček?" usmeje sa.
,,Mám všetko čo potrebujem." pokrčí plecami.
,,Super. To si mi pomohol." zamračila sa.
,,Ale ja naozaj nič nechcem. Ty mi úplne stačíš." hladí ju po tvári a pritom sa usmieva.
,,To teda máš výhru." poznamenala.
Musel sa zasmiať.
,,To áno. Ani si ju nezaslúžim."
Chvíľu sa ešte zhovárali o oslave, až nakoniec šla Orihime domov.
Na druhý deň jej povedal mená tých, ktorých chce na oslave.
,,Čakala som, že povieš týchto." usmeje sa.
Zabehli si do školy ešte pre vysvedčenie a to bolo naposledy čo ju v ten deň videl. Zrejme odišla vybavovať potrebné veci. Ozvala sa až večer, aby mu oznámila, že všetkých už pozvala a oni pozvanie prijali. Povedala mu aj presný čas, kedy sa oslava začne. Oznámil to otcovi a tiež mu povedal, že nebude spať doma.
,,A u koho prespíš?" chcel vedieť Isshin.
,,U Chada." odvetil bez zaváhania.
Na ďalší deň ráno mu Orihime zavolala, vraj príde večer. Spýtal sa či nechce pomôcť s prípravami, no ona odmietla. Ichigo nevedel ako má zabiť deň, kedže škola skončila a Orihime zamestnávala oslava. Šiel sa teda poflákať po meste s Chadom. Neboli spolu sami už tak dlho. Zdalo sa mu, že Chada to potešilo.
,,Chad, môžem ťa o niečo poprosiť?" spýtal sa ho po pár hodinách prechádzky mestom.
,,Jasné, o čo ide?"
,,Po tej oslave budem spať u Orihime, ale otcovi som povedal, že prespím u teba, pretože určite by mi v tom chcel zabrániť a nakoniec by sme sa aj tak iba pohádali...."
Chad ho preruší: ,,Chápem, budem ťa kryť. Ak mi tvoj otec zavolá, poviem mu, že si u mňa." usmial sa.
,,Vďaka, si naozaj kamarát." potľapká ho po pleci.
Bolo také jednoduché vychádzať s Chadom. Vôbec nebol príliš zvedavý a nikdy od neho nežiadal aby mu povedal niečo, čo nechce. Aj preto ho mal tak rád a bral ho ako brata. A predsa čas trávil radšej s Orihime. Donedávna považoval za najlepšiu, najmilšiu a najkrajšiu ženu svoju mamu a veľmi pochyboval, že existuje niekto podobný. Nikdy nedúfal v takú lásku, akú pociťoval k nej, pokým do jeho života nevstúpila Orihime.
Povzdychol si a ozval sa: ,,Mal by som už ísť. Orihime by mala každú chvíľu prísť k nám."
Rozlúčili sa a Ichigo šiel rýchlejšou cestou cez mesto, zatiaľ čo Chad sa nikam neponáhľal a vzal to okolo rieky.
2024 ©